Život slovenskej matky v Izraeli: Nepríjemnou súčasťou života sú raketové útoky

Kristína Majerová | 4. november 2021
Mama v Izraeli
foto: Instagram: @telavivian_from_bratislava

Počas posledného vyhroteného konfliktu lietali rakety aj nad našou strechou. Utekať sa schovať na schodisko uprostred noci niekoľkokrát za sebou určite nebolo nič príjemné.

Slovenka Diana Weinberg (34 r.) sa po tom, ako ukončila svoje vysokoškolské štúdium, odsťahovala do Izraela. Žije tam už vyše 10 rokov so svojím mužom a šesťročným synom. Momentálne pracuje s ľuďmi, ktorí prežili holokaust. Okrem toho píše svoju prvú knihu, naplno sa venuje netradičnému športu – freedivingu (ext. zdroj freediving), a dokonca prispela k založeniu Českej školy v Izraeli.

Život v Tel Avive

Do Izraela som sa presťahovala po dvojročnom vzťahu na diaľku s mojím priateľom, teraz už manželom. So svojím inžinierskym titulom som v novej krajine začínala ako servírka v jemenskej reštaurácii. Bola som priamo hodená do svojskej izraelskej mentality v tej najčírejšej podobe. Kuchyňu som neopustila, ani keď som už ovládala hebrejčinu lepšie. Nejaký čas som pracovala aj ako sous-chef v jednej neustále vybookovanej talianskej reštaurácii uprostred Tel Avivu.

Po skúsenostiach v kulinárskej oblasti som však začala pracovať s ľuďmi a ich potomkami, ktorí prežili holokaust v Československu. Pomáham im dodnes a v rámci mojej práce im vybavujem dokumenty potrebné na získanie českého alebo slovenského pasu.

Predtým, ako sa mi narodil syn, som popri práci vykonávala aj množstvo dobrovoľníckej práce. Adoptovala som si tak babičku z holokaustu, ktorú som pravidelne až do jej smrti navštevovala. Okrem toho som „dobrovoľníčila“ aj v telavivskom útulku, odkiaľ som si postupne adoptovala troch staručkých psíkov. Teraz popri práci, rodine a mojej náročnej záľube mi nezostáva príliš veľa času, no napriek tomu som bola jedna zo zakladateliek Českej školy v Izraeli. 

Pracujem pre českého súdneho tlmočníka, a preto je môj kontakt s českou komunitou o čosi silnejší ako s tou slovenskou, no napriek tomu dúfam, že sa mi podarí naplánovať podobné aktivity aj s našou menšou slovenskou komunitou v Izraeli. 

Mama v Izraeli

Izrael - mix kultúr i tradícií 

Najmarkantnejší rozdiel je asi v tom, že v Izraeli si ľudia možno o čosi viac užívajú (a vážia) svoj život. Takmer vôbec sa nesťažujú. Izraelčania sa otvorene sťažujú, iba ak nedostanú servis, za ktorý si zaplatili. Práve vďaka tomu sú tu služby na veľmi vysokej úrovni. Izraelčania sa tiež neboja míňať peniaze, ale paradoxne sa vždy ubezpečia, že je cena naozaj výhodná.

Zjednávanie a dohadovanie sa o cene je bežná súčasť života. Samozrejme, v supermarketoch, v drogériách či iných kamenných obchodoch, kde sú fixné ceny, sa nezjednáva, ale takmer všade inde áno. Dokonca aj na úradoch. Tam sa síce nezjednáva cena, ale je potrebné presvedčiť úradníčku, aby spravila pre vás to, čo potrebujete. Zážitky z izraelských úradov sú tak niekedy bizarno-komické. Netreba sa báť zvýšiť hlas či spraviť scénu so slzami.

Izraelčania sú ale veľmi rodinne založení. Rodiny sa stretávajú v hojnom počte na ich židovské, moslimské či kresťanské sviatky. Bežná izraelská rodina má tri deti, ale ak má ultraortodoxná rodina trinásť detí, nie je to nič výnimočné. Obyvateľstvo je tu veľmi rôznorodé a zvyky a tradície sa tu menia doslova z kilometra na kilometer. V Izraeli okrem židovského obyvateľstva žije aj obrovská moslimská a kresťanská populácia. Tieto dopĺňajú menšiny prisťahovalcov z Ruska či Etiópie. Sú tu dokonca aj Drúzovia, Samaritáni alebo Báhajci.

Fyzické tresty sú neprípustné

Život slovenskej matky v Izraeli môžem popísať len zo svojho pohľadu, ktorý som nadobudla v Tel Avive. Iný pohľad môžu mať Slovensky žijúce napríklad v Jeruzaleme alebo Eilate. Deti sú tu vychovávané s veľmi veľkou úctou a dôrazom na rozvoj ich osobnosti. Absolútne neprípustný je akýkoľvek fyzický trest, funguje tu nekonečné vysvetľovanie. Sú tu rôzne modely rodín. Nie je nič výnimočné, ak rodinu tvoria dvaja oteckovia alebo dve mamičky, deti sú odmalička vychovávané k tolerancii. V Tel Avive žijú prisťahovalci takmer odvšadiaľ, a preto sú napríklad v triede môjho syna deti rodičov z rôznych kútov sveta.

10. najlepšia nemocnica sveta

Neďaleko Tel Avivu sa nachádza desiata najlepšia nemocnica na svete – Sheba (ext. zdroj Sheba), v ktorej som sa aj ja rozhodla rodiť. Zdravotná starostlivosť je v Izraeli celkovo na veľmi vysokej úrovni a pôrodnice nie sú výnimkou. Budúca mamička si môže sama vybrať, ako presne chce rodiť a jej rozhodnutia sú akceptované s úctou a do poslednej bodky. V pôrodniciach sú aj špeciálne oddelenia prispôsobené na prirodzený pôrod, napr. na pôrod do vody. V meste Netanya je však špičková pôrodnica špecializovaná presne na tieto pôrody.

Tehotenstvo a pôrod s rešpektom

V Izraeli sa často ešte pred samotným otehotnením, prípadne hneď na začiatku, vykonávajú DNA testy na genetické choroby. Celková predpôrodná starostlivosť môže byť finančne náročná, ak tehotná žena nemá plné zdravotné poistenie. To sa v niektorých prípadoch získava o čosi ťažšie a môže trvať aj niekoľko rokov, kým sa toto poistenie vybaví.

Na pravidelné prehliadky sa chodieva k lekárovi a sestrám zvlášť. U sestier sa vykonávajú pravidelne močové testy, meranie tlaku a v pokročilejšom štádiu aj monitor, kde sa sledujú srdcové ozvy plodu. Vyšetrenia prebiehajú v drvivej väčšine cez ultrazvuk na bruchu, ak si však lekár nie je niečím istý, môže výnimočne zvoliť vyšetrenie zospodu. Ani počas zhoršenej pandemickej situácie nebola prítomnosť otca počas pôrodu zakázaná. Ja som ešte pred šiestimi rokmi mohla mať pri pôrode dokonca aj ďalšiu osobu. Sú aj prípady, keď sú pri pôrode aj ďalší blízki členovia rodiny. 

Z vlastnej skúsenosti a aj zo skúseností iných mamičiek, ktoré poznám, som nadobudla pocit, že pôrodu sekciou sa snažia miestni lekári vyhnúť. Rovnako sa snažia predísť nástrihu, a preto k povinnej výbave rodičky patrí mandľový olej, ktorý sa počas samotného pôrodu aplikuje na pôrodné cesty. 

Hneď po pôrode sa novorodenec prikladá k matke na prsník. Ak chce byť matka po celý čas s novorodencom bez toho, aby jej ho odviezli, je jej to umožnené bez akýkoľvek námietok. Rovnako sa za žiadnych okolností detí neprikrmujú, pokiaľ na to matka nedá súhlas. Ku každej mamičke príde osobne laktačná poradkyňa, ktorá dopodrobna vysvetlí, ako treba dojčiť, prípadne sa o tom na oddelení každý deň robia prednášky. Rovnako však majú mamy možnosť nedojčiť a je im poskytnutý prípravok na zastavenie laktácie. Aj tieto rozhodnutia sú  rešpektované.

Mama v Izraeli

Obávaná obriezka

Ak nie sú žiadne komplikácie, matka je prepustená domov pomerne rýchlo – do 48 hodín. Môže si však predplatiť tzv, „melonit“. Je to niečo ako hotel, v ktorom jej asistentky prvý týždeň pomáhajú so starostlivosťou o dieťa. 

Na ôsmy deň sa u chlapcov vykonáva obriezka. Tento mnou veľmi obávaný rituál môj syn celý prespal, pretože sa úkon vykonal pri znecitlivení. Musím taktiež uznať, že vedľajšie účinky povinného očkovania znášal môj syn oveľa horšie ako obriezku. 

Materská dovolenka a škôlky v Izraeli

Materská začína dňom pôrodu a trvá 26 týždňov. Zamestnávateľ je však povinný uhradiť iba prvých 15 týždňov. Dohoda o materskej dovolenke však záleží na zamestnávateľovi a v mnohých prípadoch uhradí o niekoľko týždňov viac, prípadne drží miesto o čosi dlhšie. Starostlivosť o deti v tak malom veku zabezpečujú tzv. „mišpachtony“. Sú to vlastne súkromné jasle, ktorých cena sa v Tel Avive pohybuje okolo 1 000 euro za mesiac. Od troch rokov nastupuje dieťa do štátnej škôlky, od šiestich do školy. Keďže pracovný týždeň v Izraeli trvá od nedele do piatku, deti navštevujú tieto zariadenia šesť dní v týždni.

Škôlka, do ktorej chodil môj syn, bola otvorená od 7.30 do 14.00 hod. Od 14.00 do 16.00 bol  „caharon“, niečo ako družina, kde mali zabezpečený iba obed. Desiatu museli nachystať rodičia. Za mesiac sa za družinu priplácalo v prepočte približne 250 eur. Prevádzkové hodiny škôlok sa však môžu líšiť podľa mesta, pretože škôlky spadajú pod jednotlivé samosprávy. 

V škôlke môjho syna bolo dieťa s prísnou bezlepkovou diétou, a tak bol celej triede zakázaný akýkoľvek výrobok s lepkom. Nikto nenamietal a toto rozhodnutie bolo prijaté s veľkým pochopením. Ak sme pri alergiách, výskum dokázal zaujímavú izraelskú raritu. Ak porovnáme alergiu na arašidové oriešky u detí s podobnou genetikou, ale z rôznych krajín, tak tie izraelské trpia touto alergiou desaťnásobne menej. Vedci považujú za príčinu tejto skutočnosti to, že od veľmi nízkeho veku sa tu deťom pravidelne podáva miestny arašidový pokrm podobný našim chrumkám.

Mama v Izraeli 

Odvrátená strana života v Izraeli

Nepríjemnou súčasťou života v Izraeli sú raketové útoky teroristického hnutia Hamas. Tel Aviv sa síce nachádza približne 70 kilometrov od Gazy, no počas posledného vyhroteného konfliktu lietali rakety aj nad našou strechou. Utekať sa schovať na schodisko uprostred noci niekoľkokrát za sebou určite nebolo nič príjemné. Izrael má však výnimočnú a veľmi dobre fungujúcu protiraketovú ochranu, ktorá zasiahne a zničí rakety ešte vo vzduchu a na zem dopadajú len úlomky.

Aj keď to znie šialene a pre niekoho, kto žije na relatívne pokojnom Slovensku, absolútne nepredstaviteľne, napätú situáciu sme zvládli veľmi pohodovo. Za daných okolností nemá človek čas ľutovať sa a panikáriť, ale musí racionálne reagovať tak, aby svojmu dieťaťu nespôsobil zbytočnú traumu. Reálne nebezpečenstvo nám, na rozdiel od obyvateľov v blízkosti Gazy, naozaj nehrozilo.

Nepríjemnou súčasťou života v Izraeli sú raketové útoky. Vtedy človek nemá čas sa ľutovať,  ale musí konať rýchlo,  aby uchránil svoju rodinu.

Freediving - netradičné hobby 

Ja mám prah strachu značne posunutý najmä vďaka môjmu hobby – freedivingu, čiže potápaniu na jeden nádych. Pri tomto športe som si uvedomila, že náš strach je v drvivej väčšine iba v našej hlave a nie je skutočný, kým sa nenaplní. Preto by sme sa nemali nechať ovládať strachom z budúcnosti, ale žiť život v danom okamihu, pretože práve tam sa náš život odohráva.

Potápaniu na jeden nádych sa venujem už tri roky a svet freedivingu ma uchvátil natoľko, že som sa rozhodla formou príbehu tento úžasný šport priblížiť slovenským čitateľom. Od januára tak pracujem na svojej prvej knihe, ktorá je inšpirovaná skutočnými udalosťami z potápania na jazere Košariská. Toto naše sladkovodné jazero neďaleko Bratislavy s hĺbkou až 40 metrov má veľmi špecifickú, ba až záhadnú atmosféru, ktorú opisujú aj iní potápači.

Dianu môžete sledovať na Instagramovom účte: telavivian_from_bratislava

Fotogaléria

Newsletter

Zaregistrujte sa do newslettra a získajte prístup k novinkám: