Ja mám prah strachu značne posunutý najmä vďaka môjmu hobby – freedivingu, čiže potápaniu na jeden nádych. Pri tomto športe som si uvedomila, že náš strach je v drvivej väčšine iba v našej hlave a nie je skutočný, kým sa nenaplní. Preto by sme sa nemali nechať ovládať strachom z budúcnosti, ale žiť život v danom okamihu, pretože práve tam sa náš život odohráva.