Manželstvo ako mýtus?
Takmer každá tretia dvojica si zvolí namiesto manželstva skôr život „na kôpke“ .Zdá sa, že manželstvo ako inštitúcia vyšla u nás v posledných rokoch akosi z módy. Pýtate sa prečo?
Život bez papierov
Ešte do roku 1990 sa u nás rodilo mimo manželstva v priemere 8 % detí, dnes približne 30 %.
Taktiež sa hrozíte pri predstave tých tisícov zvedených a opustených žien na jednej strane a nie menej rovnakého počtu neviniatok, ktoré poznajú svojich oteckov len z rozprávania na strane druhej?
Potom radšej ešte chvíľu zadržte! Uvedené dáta možno totiž chápať ako pomerne citlivý indikátor počtu dvojíc, čo sa rozhodli pre spolužitie bez manželstva. A naozaj!
Prečítajte si tiež: Špeciálny recept: Takto budete mať šťastné manželstvo
Už takmer každá tretia dvojica si zvolí namiesto manželstva skôr život „na kôpke“ . Celkom by ma zaujímalo, na kôpke čoho vlastne žijú, podstatné však je, že manželstvo ako inštitúcia vyšla u nás v posledných rokoch akosi z módy. Pýtate sa prečo? A aké výhody a aké úskalia daný typ spolužitia vlastne prináša? Pokúsme sa spolu na tieto otázky hľadať odpoveď.
Sobáš nie je bláznovstvo!
Bývalé Československo patrilo medzi krajiny s najvyššou sobášnosťou. Len 3,7% žien a 5,4% mužov nikdy nepovedali svoje „áno“ pred oddávajúcim úradníkom, zatiaľ čo v okolitých krajinách ich zostával trvalo slobodných minimálne dvojnásobok.
Dokonca i v teritoriálne a politicky blízkej NDR sa už vtedy rodilo mimo manželstva 20% detí. Ľudové pesničky sa nám síce snažia nahovoriť, že „Česi a Slováci - statní junáci“, ale o akejsi nadmernej potrebe vstupovať do manželstva radšej decentne mlčia. A keď, tak si zlomyseľne prihodia, upozorňujúc napríklad Martina, že ženu ešte nepotreboval. Čo nás teda vtedy do manželských chomútov tak hnalo? Okrem tlaku potencionálnych babičiek, či kamarátok to bola určite i naša nenásytnosť. Ohľaduplnejšie povedané skôr rozumová kalkulácia.
Može vás tiež zaujať: Príbeh: Mala som šťastné manželstvo, a nevedela o tom...
Nezosobášení mali nielen podstatne vyššie dane, ale častokrát aj horšiu pozíciu vo chvíli, keď zháňali bývanie atď. Oproti tomu napríklad práve v NDR bol naopak pre nevydaté matky rad daňových a iných výhod.
Legislatívne zmeny po roku 1989 v mnohom postavili zosobášených aj slobodných na jednu úroveň. Nie vo všetkom, ale v mnohom áno. V kombinácii s našou potrebou tak trochu kopírovať tzv. „západný model“ sa teda nemožno čudovať, že svadobné siene zívajú prázdnotou. Napriek tomu sa domnievam, že ide iba o dočasný protipohyb kyvadla a že sa všetko časom ustáli niekde medzi predchádzajúcimi a terajšími zvyklosťami.
Papier na lásku a iné mýty
Medzi pomerne častými dôvodmi pre voľbu nezosobášeného spolužitia sa už tradične objavuje tvrdenie, že „na lásku nie je potrebný spravidla žiadny papier“. Aj keď ide skôr o pseudodôvod, napriek tomu v sebe ukrýva celkom racionálne jadro.
Láska si spravidla bez tých papierov naozaj vystačí. Nie veľmi spravodlivá je však druhá časť podobnej argumentácie – snaha doplniť, že „papier“ sám môže lásku ničiť. Ak máme toho druhého istého, ak máme „na neho papier“ tak si voči nemu dovolíme podstatne viac, ako keby sme na neho ten papier nemali.
Prečítajte si: Žena doma: Nehovorte mi o sexe
V skutočnosti mi to pripadá dosť smutné a pre vzťah zničujúce, pokiaľ by sa naše partnerské správanie malo riadiť existenciou kúska papiera a drobnými zmenami v občianskom preukaze. Navyše je naozaj prinajmenšom nerozumné domnievať sa, že partnera s papierom máme už raz a navždy istého. Rozsievačom podobných mýtov by som ako povinné čítanie odporučil napríklad rozvodové štatistiky.
Výhody a „výhody“
Nezosobášené spolužitia majú určite ale niekoľko nepopierateľných výhod a ďalších „výhod“. Za jedinú neoddiskutovateľnú prednosť tohto typu úpravy vzájomných vzťahov možno považovať len časovú úsporu. Nikto vás potom nebude nútiť k návšteve matriky – pre lenivcov určite vítané.
Je však prinajmenšom sporné, či práve oni sú tými najvhodnejšími partnermi. Ťažko už však obstojí tvrdenie o finančnej úspore. Ak si nezvolíte práve svadbu na Karlštejně, obrad vás nemusí stáť skoro nič. Ani hostina pre holubie nálety príbuzných a čipkové svadobné šaty nie sú ničím, bez čoho by ste sa pri troške statočnosti nemohli zaobísť.
Pomerne často zdôrazňovanou prednosťou je aj ľahší rozchod. Ak opomenieme skutočnosť, že asi nie je šťastné myslieť hneď na začiatku vzťahu na prípadný koniec, je daný argument dosť na vode. Pri tzv. „dohodnutom rozvode“ ide dnes totiž v podstate taktiež iba o nenáročný administratívny úkon. O úlohe „papieru“ už reč bola.
Riziká
To prvé nás môže zaskočiť už na samom začiatku. Ešte pred niekoľkými rokmi nebolo v podstate o čom diskutovať. Ako náhle sa akákoľvek dvojica rozhodla pre spoločné spolužitie (alebo za ňu tak trochu rozhodla príroda), nikomu neprišla na myseľ iná možnosť než náležitá svadba.
Dnes do hry vstupuje niekedy zlovoľný démon voľby. Pokiaľ sa obaja úplne slobodne a z vlastnej vôle rozhodnú pre život na kôpke, tak dobre! Horšie je, keď jeden z nich by preferoval skôr tradičnejší model, ale druhý nie. Kto by mal ustúpiť? Ten múdrejší? To asi sotva. Skôr ustúpi ten slabší, citovo závislejší. Ako vklad do budúceho spolužitia nič extra!
Taktiež faktická nenáročnosť prípadného rozchodu sa môže z výhody ľahko zvrtnúť v pravý opak. Absencia rozvodovej bariéry, teda úkonov, ktoré sú potrebné pre ukončenie manželstva absolvovať, vedú k až priveľmi unáhleným krokom.
Často tak stačí drobná hádka v spojitosti s horúcou krvou a nešťastie je hotové! Jeden z partnerov s veľkým treskom odkráča a hrdosť mu nedovolí, aby sa vrátil. Pokiaľ aj ten druhý vlastní dostatočne tvrdú hlavu, je dosť pravdepodobné, že sa k sebe už nikdy nevrátia, aj keby to malo oboch do smrti mrzieť. Primeraná rozvodová bariéra dáva aspoň časový priestor pre vyhasnutie zlých vášní.
Homosexualita buď pochválená!
Nie, nebojte sa, určite nechcem vytvárať dojem, že by ste si snáď mali dobrovoľne zvoliť inú sexuálnu orientáciu. Ono to navyše, našťastie, ani nie je vecou výberu.
Napriek tomu by sme sa však v danom kontexte možno mali nechať našimi homosexuálnymi spoluobčanmi aspoň v niečom inšpirovať. Napríklad v tom, ako dlho a pracne a akými argumentmi sa snažili našich zákonodarcov získať pre myšlienku registrovaného partnerstva.
Neprehliadnite: Šteniatko verzus novorodenec
Naozaj si myslíte, že im išlo len o obyčajný symbolický čin? Sčasti možno áno, ale o akt, ktorý má aj množstvo ďalších dopadov. Od práv na vzájomné zastupovanie, na informácie o zdravotnom stave partnera, až po dopad do občianskeho zákonníka. Prajete si, aby ste boli krátení vo svojich dedičských nárokoch? Vyhovuje vám, že nemáte spolu užívacie práva voči bytu, v ktorom spoločne žijete? A že vás ten druhý môže v podstate kedykoľvek vysťahovať na ulicu? Je vám naozaj príjemné, že vaše príjmy sú iba vaše? Ale potom je potrebné spomenúť, že aj tie partnerove sú iba jeho! Rovnako tak je samozrejme všetko jeho, čo si kúpi – auto, byt, nehnuteľnosť...
Viete, že na vás zarobí aj štátna pokladnica? Už len preto, že si nebudete môcť uplatniť niekedy výhodnejšie spoločné zdanenie manželov. Pokiaľ ste na väčšinu otázok odpovedali áno, tak si nájdite nejakú kôpku a žite na nej šťastne až do smrti (alebo do chvíle, než ten druhý bez slova vezme nohy na plecia)...