Zápal prsníka má mnoho príčin: ako sa mu vyhnúť?

Zápal prsníka má mnoho príčin: ako sa mu vyhnúť?
1.2.2017 v kategórii Mama, autor MUDr. Katarína Vicianová, I. detská klinika DFNsP a LF UK, foto: istockphoto.com

Mnohé medzinárodné štúdie, ale i naše skúsenosti ukázali, že tie matky, ktoré boli rozhodnuté svoje dieťatko dojčiť a boli informované o význame, výhodách a technike dojčenia už pred alebo počas tehotenstva, dojčili svoje deti štatisticky vo väčšom počte a významne dlhšie ako tie matky, ktoré sa o dojčenie začali zaujímať až po pôrode.

Každá mamička si musí uvedomiť, že laktácia, čiže tvorba mlieka, je fyziologická funkcia zdravej ženy najprv riadená nepodmienenými reflexami a hormónmi. Neskôr ju riadia i podmienené reflexy. Je dokázané, že až  96 až 98 % žien má laktáciu, len 2 až 4 % z rôznych príčin nedojčí. Dojčiť sa však musí každá mamička naučiť. A aj dieťatko sa musí naučiť piť od mamičky.

Zápaly prsníka majú mnoho príčin, je to komplexnejší problém

Aby ste sa vyhli problémom s tvorbou mlieka, trvajte na včasnom priložení k prsníkom – teda ihneď po pôrode, najneskôr do 30 až 60 minút. Včasný kontakt matky a dieťatka priaznivo ovplyvňuje začiatok dojčenia. Práve v tomto krátkom čase je matkin organizmus najvnímavejší na stimuláciu mliekotvorby dráždením bradaviek.

Príroda to zariadila tak, že práve v tomto období,  30 – 60 minút po pôrode, je novorodenec veľmi čulý a aktívny, má najintenzívnejší hľadací a sací reflex. Práve týmto intenzívnym satím prsníka vyvolá u mamičky silnú hormonálnu odpoveď vedúcu k začatiu mliekotvorby.

Za problémy pri dojčení (ako je nedostatok mlieka, rozbehnutie dojčenia, potrebná dĺžka dojčenia, prípadne až za zlyhanie dojčenia) môže v 80 – 85 %  zlá technika dojčenia, to znamená: správne polohy matky a dieťatka pri dojčení a správne priloženie a prisatie dieťatka sú nesmierne dôležité. K zápalom prsníka môže viesť i nedodržiavanie ďalších zásad dojčenia, ktoré zhoršujú vyprázdňovanie prsníkov, vedú k ragádam bradaviek a dvorcov a vstupu infekcie.

Prečítajte si: Bonding – magické hodiny po pôrode 

Prikladať k prsníku tak často, ako si dieťatko žiada

Pre vás je určite samozrejmé, že dieťatko má piť tak často, ako si žiada, podľa jeho individuálnej potreby. Po pôrode niektoré deti pijú 4 až 6-krát, od tretieho dňa približne 8 až 15-krát za deň. Materské mlieko sa strávi rýchlejšie, preto dojčené deti skôr vyhladnú a pijú  častejšie ako deti na umelom mlieku. Každá mamička by sa mala už v pôrodnici naučiť rozoznávať prejavy a signály hladu u svojho bábätka. 

Ako dlho dieťatko dojčiť?

Niektoré deti pijú rýchlo, iné pomalšie. Preto aj dĺžka dojčenia je veľmi individuálna. Niektoré sa nasýtia za 10 minút, iné za 40. Citlivá matka príde sama na potrebu svojho dieťatka. Niektoré deti vypijú celú dávku „bez dychu“ naraz, iné potrebujú prestávky. Preto, ak dieťatko prestane piť, netreba skončiť dojčenie, ale ho môže mamička nechať na prsníku i oddýchnuť. Buď potom pokračuje v pití, alebo pustí bradavku, prípadne na prsníku zaspí (čo znamená, že je nasýtené).
Prvé 3 – 4 dni ponúkame pri každom dojčení dieťatku oba prsníky. Neskôr možno prejsť na striedanie prsníkov tak, že dieťa začneme dojčiť raz z jedného a dokŕmime z druhého (potom naopak). Niektorému stačí na každé dojčenie iba jeden prsník a netreba ho dokrmovať z druhého (počas dňa ich treba samozrejme striedať).

Zriedkavo ale predsa z praxe poznáme prípady, kedy mamička počas celého obdobia dojčenia má dostatok mlieka iba v jednom prsníku a k druhému dieťatko vôbec neprikladá. Už v pôrodnici musí mamička prísne dodržiavať veľmi dôležitú zásadu – dieťatko nesmie dostať cumlík, ani na fľaši, ani ako „šidítko“.

Vieme, že technika satia z prsníka je iná ako z cumlíka, resp. z fľašky. Takto kŕmené deti sú zmätené a nenaučia sa piť z prsníka, čo má za následok ich odstavenie. Aj neskôr nesmieme dojčenému dieťatku podať nič z fľašky, pretože z cumlíka sa pije ľahšie, čo dieťa rýchlo zistí a odmietne prsník. Teda dojčené dieťa nemá poznať cumlík. Ak mu potrebujeme podať tekutinu (liek), alebo neskôr príkrm, zásadne použijeme lyžičku, striekačku či pohárik.

Prečítajte si: Technika dojčenia  

Plné prsníky

So správnou diagnostikou problémov s prsníkmi nestretávame často. K najčastejším problémom, s ktorými sa mamičky môžu stretnúť ihneď po pôrode, sú plné prsníky. Paradoxne môže teda viesť k problémom i nadbytok mlieka.

Príčinou je prudšia tvorba mlieka prvé dni po pôrode. Plné prsníky sú horúce, ťažké, tvrdé, zdajú sa hrboľaté a vyteká z nich mlieko. Nie sú však bolestivé a matka nemá teplotu. Preplnený prsník sa nedá dobre sformovať tak, aby z neho dieťatko mohlo piť, čo má za následok nesprávne prisatie a zlé pitie. V tomto prípade radíme, aby si mamička pred dojčením trocha mlieka odstriekala (prsník tak zmäkne a je lepšie tvarovateľný), prípadne dojčila častejšie a dlhšie.

Prečítajte si: Ragády na bradavkách alebo Keď dojčenie bolí   

Najčastejšou príčinou bolestivo naliatych (zdurených) prsníkov je prebytok mlieka, oneskorený začiatok dojčenia, nesprávna technika dojčenia, dlhé časové intervaly medzi dojčením a obmedzenie dĺžky dojčenia.

Mlieko preniká z preplnených mliekovodov do okolitého tkaniva a cievnych vlásočníc, kde aktivuje matkin imunitný systém. Najčastejšie sa s nimi stretávame medzi  3.  – 5. dňom po pôrode. Prsia sú opuchnuté, lesklo začervenalé a veľmi bolestivé. Bradavka je napätá, plochá a tuhá. Mlieko zle odteká. Mamička môže mať horúčku trvajúcu do 24 hodín (pri dlhšom trvaní horúčky ide najskôr o mastitídu, viď ďalej).

„Kamenným“ prsiam  predchádzame dôsledným dodržiavaním zásad dojčenia (pevné rozhodnutie pokračovať v dojčení, dojčenie podľa záujmu dieťaťa častejšie počas dňa i noci, a nie podľa presne stanoveného harmonogramu – dieťa má piť dovtedy, kým sa dostatočne nenasýti, dojčené dieťa nemá poznať cumlík, dojčené dieťa neslobodno dokrmovať…) a správnou technikou.

Prečítajte si: 8 zásad úspešného dojčenia

Vyprázdňovanie prsníkov

Základom liečby je dostatočné vyprázdňovanie prsníkov. To znamená, že často dojčíme, odstriekavame mlieko pred aj po dojčení. Pred dojčením stimulujeme uvoľňovací (let-down) reflex, pri ktorom sa sťahujú svalové bunky v mliečnej žľaze a vytláčajú vytvorené mlieko do mliekovodov.

Tento reflex podmieňuje hormón oxytocín uvoľňovaný zo zadného laloka hypofýzy. Najsilnejším stimulom na vylučovanie oxytocínu, a tým aj uvoľňovanie mlieka, je dráždenie bradavky satím dieťatka. Mnohým ženám však stačí pomyslieť na dieťa, začuť jeho plač, alebo cítiť jeho vôňu a dôjde u nich k uvoľneniu oxytocínu.

Naopak stres, strach, bolesť alebo alkohol potláčajú uvoľnenie oxytocínu. To vysvetľuje, prečo sú pohoda mamičky a stály kontakt s dieťatkom také dôležité pre úspech dojčenia. K uvoľneniu mlieka prispieva i masáž prsníkov, ale nie ich pomliaždenie nešetrnou manipuláciou.

V liečbe môžeme uspieť i prikladaním teplých obkladov na prsia pred dojčením, či teplou sprchou bolestivo naliatych prsníkov, čo vedie k uvoľneniu mlieka.  Naopak, po ukončení dojčenia opuch zmenšíme studenými obkladmi. Nenechávame prsníky oddychovať! Treba ich po ukončení dojčenia ešte vyprázdniť odstriekaním. Podprsenka musí prsník podopierať, ale nie stláčať. Oxytocínové kvapky v tejto fáze nemajú význam, pretože do tkaniva prsníkov nepreniknú.                                     

Upchatie mliekovodov - retencia

Nedostatočné vyprázdňovanie prsníkov môže spôsobiť upchatie vývodov mliečnej žľazy – retenciu zmesou bunkovej drviny a zahusteného mlieka s následným hromadením mlieka a vzniku opuchu v postihnutom segmente mliečnej žľazy.

Najčastejšie býva postihnutý vonkajší kvadrant prsníka s opuchom siahajúcim až do podpazušia. Na koži sa objaví tvrdé, bolestivé zdurenie so začervenaním, tzv. sterilná mastitída. Stav liečime úpravou techniky dojčenia a dôsledným stimulovaním uvoľňovacieho reflexu pred dojčením.

Počas dojčenia meníme polohu dieťaťa, aby odsalo mlieko zo všetkých mliekovodov, najmä tých upchatých. Pomôže i masáž od miesta upchatia smerom k bradavke, už spomenuté studené a teplé obklady. Retencia sa pomerne rýchlo upravuje do 2 – 3 dní. Antibiotiká nie sú potrebné. 

Prečítajte si: Retencia mlieka alebo zápal prsníka: čo robiť, keď bolesť bráni dojčeniu?

Mastitída 

Zdurenie prsníkov alebo tzv. sterilná mastitída podmienená upchatím mliekovodu sa môže skomplikovať prienikom baktérií do opuchnutého, presiaknutého tkaniva. Vtedy hovoríme o mastitíde, teda bakteriálnom zápale prsníka.

Mastitída vzniká kedykoľvek počas celého dojčenia i opakovane, najčastejšie však okolo 3. týždňa po pôrode. Takmer bez výnimky ju spôsobuje baktéria zvaná zlatý stafylokok (Staphylococcus aureus), ktorej ako vstupná brána najčastejšie poslúžia poranené bradavky.

Mastitída postihuje len určitý kvadrant jedného prsníka a pozoruje sa u 2 – 5 % dojčiacich žien. Zapálená časť prsníka je bolestivá, červená, zdurená a tvrdá. Matka má silné bolesti, horúčku, je celkovo slabá, malátna. Odlíšenie skutočného zápalu, vyžadujúceho liečbu antibiotikami od prostej retencie mlieka, je niekedy ťažké. Ak trvá teplota a neustupujú príznaky poruchy odtoku mlieka dlhšie ako 24 – 48 hodín, je potrebné začať následnú liečbu.   

Liečba spočíva v úprave techniky dojčenia a stimulovaní uvoľňovacieho reflexu pred dojčením. Častejšie dojčenie zlepšuje vyprázdňovanie prsníkov. Začíname dojčiť krátko na zdravej strane a rýchlo dieťatko preložíme na chorý prsník, aby pilo dostatočne aj z chorého prsníka.

Dávame si pozor, aby prsník v mieste zápalu nebol zvonku stláčaný (odevom). Pred dojčením skontrolujeme, či z mliekovodov nevyteká hnis. Na čistú látku (vyžehlenú vreckovku) odstriekame niekoľko kvapiek mlieka, ktoré sa vpije a hnis zostáva na látke ako malý chumáčik. Vtedy odstriekame malé množstvo mlieka a skúšku na prítomnosť hnisu zopakujeme.

V odstriekavaní pokračujeme až do vymiznutia hnisu, potom môžeme dieťa priložiť. Odstriekané mlieko vylejeme. Mastitídu lieči lekár antibiotikami (v súčasnosti sa používajú také, ktoré nepredstavujú pre dieťa ohrozenie). Veľké bolesti a horúčku tlmíme podaním liekov s účinnou látkou paracetamolu alebo ibuprofenu.

Liečená mastitída nie je dôvodom na odstavenie dieťatka!!! Ak matka pre veľkú bolesť nemôže dojčiť, treba mlieko odstriekavať. Vo výnimočných prípadoch môže mastitída viesť až k vytvoreniu abscesu (hnisovej hľuzy), ktorá sa lieči chirurgicky (narezaním zavedením drénu). Obvykle ani vtedy nie je potrebné dojčenie ukončiť. Len v prípade veľkého nálezu sa odporúča prvé dva dni po zákroku z postihnutého prsníka nedojčiť a odstriekavané mlieko vylievať. 

Spomenuté problémy mohli viesť komplexne k „strácaniu“ mlieka. Nebol to dôsledok antibiotík.  Strava tu tiež nezohráva až takú úlohu, skôr odporúčam primeraný príjem tekutín.