Sociálna izolácia počas pandémie má vplyv na náš mozog: 8 tipov, ako prežiť toto obdobie

Redakcia | 6. apríl 2021
Sociálny dištanc

Deti sa aj od nás môžu naučiť, ako zvládnuť náročné obdobie.

Po jedenástich mesiacoch pandémie teraz "vyskočila druhá, „tichá“ epidémia vyvolaná sociálnou izoláciou.

Aj keď sú karanténa a spoločenský dištanc nevyhnuté na to, aby sa zabránilo šíreniu vírusu, pocity osamelosti môžu mať zásadný vplyv na naše duševné zdravie a pohodu. Sociálna izolácia zvyšuje riziko psychiatrických porúch, no vedeli ste, že môže zvýšiť aj náchylnosť na demenciu až o 50 percent? 

Osamelosť v dôsledku sociálnej izolácie môže ďalej ovplyvňovať naše fyzické zdravie a mať za následok zníženie imunitnej funkcie, poruchy spánku, kardiovaskulárne choroby, hypertenziu, mŕtvicu, metabolické poruchy a predstavuje rizikový faktor úmrtnosti u starších populácií.

Keď chceme hlbšie rozumieť tomu, ako predĺžená sociálna izolácia a osamelosť ovplyvňujú naše psychologické a neurologické zdravie, dve nové štúdie, publikované v časopisoch Nature Neuroscience a Nature Communications,  prinášajú nový pohľad.

Ako vynútená sociálna izolácia ovplyvňuje činnosť mozgu

Touto otázkou sa ešte pred pandémiou zaoberala hlavná autorka Dr. Livia Tomova a jej kolegovia z Katedry kognitívnych vied na MIT, ktorí študovali vplyv sociálnej izolácie na mozog v skupine 40 zdravých, sociálne prepojených dospelých (vo veku 18-40 rokov). Cieľom bolo zistiť, či môžu vytvoriť experimentálnu skúsenosť so sociálnou izoláciou, aby určili, ktoré oblasti mozgu sú zapojené do riadenia potreby sociálnej interakcie.

Výskum

Účastníci boli požiadaní, aby strávili 10 hodín v miestnosti bez médií a iných ľudí, s ktorými by mohli komunikovať. Tí istí účastníci absolvovali aj 10 hodín hladovky. Pomocou magnetickej rezonancie (fMRI) sa sledovala činnosť mozgu.  

Výsledok? Obdobie sociálnej izolácie, po ktorom nasleduje intervencia na spustenie sociálnej prepojenosti (tj. obraz ľudí zaoberajúcich sa ich obľúbenou sociálnou aktivitou), malo za následok zvýšenú aktivitu dopaminergných neurónov stredného mozgu, ktoré sú zapojené do systému túžby a odmeny. Išlo o tú istú oblasť mozgu, ktorá bola aktivovaná pri chuti na jedlo. Táto oblasť sa neaktivovala, keď išlo o neutrálnu intervenciu.

Nové zistenie z tejto štúdie je, že: 

Ľudia, ktorí sú nútení byť sociálne izolovaní, túžia po sociálnych interakciách tak, ako hladný človek túži po jedle.

Sociálna izolácia

Výskum vedený Dr. Nathanom Sprengom z Neurologického a neurochirurgického oddelenia na McGillovej univerzite a jeho kolegami skúmal sociálnu izoláciu a pocity osamelosti pomocou MRI na zistenie rozdielov v objeme mozgu a vnútornej funkčnej konektivite u 40 000 účastníkov z UK.

Objavili zvýšenú medzisieťovú konektivitu v množine oblastí mozgu zapojených do plánovania, reminiscencie, predstavivosti a tvorivého myslenia u tých, ktorí sa cítili osamelí.

Toto zistenie naznačuje, že tí, ktorí sa cítia osamelí, sa viac sústreďujú na seba so zvýšeným pocitom sebareflexie, aby vyplnili spoločenskú prázdnotu a prekonali pocit izolácie.

Spoločne tieto dve štúdie ilustrujú, že akútna sociálna izolácia vyvoláva „túžobnú“ reakciu na sociálne podnety a že osamelosť má jednoznačný vplyv na náš mozog.

8 stratégií, ako sa vyrovnať s osamelosťou a sociálnou izoláciou počas pandémie 

Sociálne spojenie je základnou psychologickou potrebou nevyhnutnou pre naše zdravie a pohodu. Potrebný dištanc spôsobil, že sa mnohí z nás cítili osamelí a izolovaní a hľadali spôsoby, ako sa v tomto období prispôsobiť a stať sa odolnejšími.

Sociálna izolácia je ťažká aj pre nás dospelých – chýbajú nám kontakty s našimi blízkymi, s rodinou, s priateľmi, ale aj nadväzovanie nových kontaktov. Deti sa v tomto smere nijako nelíšia, hoci sú často oveľa prispôsobivejšie, ako dospelí...

Na záver uvádzame osem spôsobov, ako zmierniť pocit osamelosti a posilniť spoločenské vzťahy s našimi blízkymi a komunitou aj v tomto čase pretrvávajúcej nútenej sociálnej izolácie. Tým, že budete pracovať na sebe, môžete byť dobrým vzorom aj pre svoje deti (aj) v tom, ako zvládať izoláciu.

  • 1. Začnite každý deň 5-minútovým cvičením vďačnosti  

Nájdite si čas a vypestujte si prax vďačnosti, ktorá je ocenením niečoho, čo má pre vás zmysel. Nielenže posilní vaše emočné zdravie a pohodu, ale môže tiež podporiť pozitívne myslenie a budovať odolnosť a zvládanie problémov. Výskum ukazuje, že pomáha zmierňovať úzkosť, depresie a stres a zlepšuje sociálne väzby. Zapojte aj deti, hľadajte spolu denne to, za čo ste vďační. 

  • 2. Cvičte   

Cvičenie má obrovské výhody pre fyzické a psychické zdravie znížením stresu a povznesením nálady. Aj účať na online cvičeniach vás spojí s komunitou, ktorá vám môže pomôcť zmierniť príznaky spojené s depresiou. Či už je to kardio, pilates, jóga, box alebo tanec.

  • 3. Praktizujte mindfullness

Ukázalo sa, že postupy založené na všímavosti  (ext, zdroj mindfullness) znižujú osamelosť a zvyšujú sociálny kontakt a angažovanosť. Zamerajte sa na to, čo práve teraz robíte, čo sa práve teraz deje, buďte prítomní. Byť tu a teraz vo svojom živote.  

  • 4. Čítajte, alebo počúvajte audioknihy

Knihy obohacujú náš zmysel pre svet, podnecujú fantáziu a vedú k novým nápadom a kreatívnym inšpiráciám. Čítanie pomáha zvyšovať empatiu a schopnosť porozumieť ostatným. Dokonca aj knižné kluby online môžu pomôcť pri vytváraní pocitu komunity a spojenia s tými, ktorí majú podobné záujmy. Čítajte si s deťmi a veďte ich k tejto činnosti (aj tým, že sami budete čítať).

  • 5. Trávte čas v prírode alebo si ju prineste do interiéru

Prostredie, v ktorom trávime čas, môže zvýšiť alebo znížiť náš stres, čo ovplyvní naše celkové zdravie a pohodu. Ukázalo sa, že príroda tlmí negatívne účinky sociálnej izolácie. Obklopte sa rastlinami alebo kvetmi – aj to môže spôsobiť rýchlejšie zotavenie sa zo stresu.

Sociálna izolácia

  • 6. Spojte sa prostredníctvom skupinových hovorov

Naplánujte si hovory s priateľmi, rodinou alebo blízkymi. Môžete dokonca vyskúšať kurzy varenia, umenia alebo hudby, ktoré vám umožnia spojiť sa s komunitou rovnako zmýšľajúcich ľudí.

  • 7. Vzdelávajte sa online

Naučiť sa nový jazyk vás môže spojiť s inými kultúrami. To pomáha rozvíjať myslenie, mentálnu flexibilitu a budovanie kognitívnej rezervy (tj odolnosti voči neuropatológii v mozgu). Zvyšuje to tiež sebaúctu (ext. zdroj sebaúcta) a zlepšuje sociálne správanie. Aj tu môžete zapojiť aj svoje deti – byť im príkladom alebo učiť sa cudzí jazyk spolu. 

  • 8. Požiadajte o pomoc

Nebuďte sami so svojimi myšlienkami. Psychoterapia je efektívny spôsob riešenia úzkostných porúch a porúch nálady a výskumy ukazujú, že online konzultácie sú v mnohých prípadoch rovnako účinné ako osobné stretnutia. 

Zdroj: psychologytoday.com

Newsletter

Zaregistrujte sa do newslettra a získajte prístup k novinkám: