Och, tí chlapi: Porodila som jedno, ale žijem s dvoma deckami...

Alexandra Okálová | 24. Nov 2019
Och, tí chlapi: Porodila som jedno, ale žijem s dvoma deckami...

Odpusťte mi, drahé žienky, ale dnes sa musím „vykecať“. Musím to dostať zo seba von, lebo aj také dni sú... Dni, keď vás všetko vytáča. A to je v poslednej dobe prakticky nonstop. Lebo chlap.

Teda vlastne dvaja. Jeden malý, zlatý, ale zato vzdorovitý v tých najnevhodnejších chvíľach, keď totálne nevládzem a potrebujem sa sústrediť na prácu, a druhý, veľký a sexi, ale teda príšerný lajdák. No a ak, nedajbože, vstanem ráno ľavou nohou, a títo dvaja od rána prilievajú „do pahreby“, som ako černobyľská elektráreň tesne pred explóziou.

No a potom sa to už vezie so mnou po celý deň. Držím sa síce statočne, ale trpím ako kôň. V poslednej dobe najmä absenciou poriadku v našej domácnosti, a tým pádom aj systému v živote. 

Keď ponožky nemajú nikdy druhý pár

Vyrastala som v sterilnej domácnosti a akosi neviem tento mód zaviesť aj u nás doma. Pretože hneď ako trocha upracem, o 5 minút to nie je vidieť... A nie je to mojím synom. Môj partner je umelec. Nádherné ako zábava, už menej krásne v praktickom živote. On je panna, ja škorpión. Precízny škorpión!

 Čiže, rada by som mala byt ako z katalógu, ale realita je o kopách neuchopiteľného bordelu v každom rohu izby, obrazoch opretých o nábytok, lebo ich nemá kto zavesiť, o zapackaných stenách v kuchyni, o omrvinkách v posteli a žmolkoch z oblečenia na sedačke, o 2 kg špinavých ponožiek, ktoré sa nedajú vyprať a nemajú pár (áno, reálne som ich od jedu odvážila!).

To, že keď sa naje, neodloží si po sebe riad ani len do drezu, ak ho vyslovene „nevybuzerujem“, to už ani neriešim. Ale neskutočne ma vytáčajú zlozvyky môjho muža, predovšetkým ten jesť nad otvorenou zásuvkou s príborom... Keď ju otvorím, okamžite viem, čo jedol. Napije sa vody z pohára, a nie, aby si po vypití dolial do toho istého! Nie, on si musí vziať nový. A potom, ako je možné, že trojčlenná rodina každý deň naplní umývačku riadu. 

chlap je ako dieťa

Veľké upratovanie? Na to máme odlišný názor

Kde sa vyzlečie, tam tie veci pekne-krásne aj ostanú, kým ich maminka neodnesie do špinavej bielizne.  Vždy, keď mu operiem tričká, starostlivo ich skladám, aby potom skončili pokrčené v jeho skrini, ktorú od istého času už preventívne, z lásky k vlastnej psychike, radšej neotváram. Lebo tričko na spodku sa vyťahuje zásadne ako? No potiahnutím k sebe a rozhádzaním ostatných tričiek nad ním.

A viete, ako vyzerá upratanie celého bytu v jeho ponímaní? Špinavý riad nahádže do umývačky a ustelie. To je strop toho, čo sa dá. To je „u nás“ skoro synonymum veľkého upratovania. 

Žienky moje, viem, že v tom nie som sama a aj vás vaši chlapi neskutočne štvú. Ale verte mi, väčšinu času si z toho robím srandu a milujem toho môjho lajdáka, lebo so mnou „stvoril“ takého úžasného syna a je to ten najlepší otec, akého som mu mohla dopriať! 

No občas si musím zahundrať aj ja, aby som ho rituálne nezavraždila

Odpusť, drahý... Nie som dokonalá... 

Vaša Saša

Newsletter

Zaregistrujte sa do newslettra a získajte prístup k novinkám: