Materská demencia alebo ako mamám občas prepína
Odkedy sa mi narodil syn, troška mi „preplo“. Spočiatku ma to desilo, dnes sa na tom už smejem. Dalo by sa dokonca povedať, že tento „zblbnutý“ materský mód milujem, pretože vďaka nemu je môj, inak nudný život, občas pestrý.
Niekedy je to síce troška „bizár“, keďže sa na sebe zabávam ako jediný divák, ale mne to neprekáža. Napokon, viem, že v tom nie som sama. Pretože, keď sa raz žena stane matkou, je ňou 24 hodín denne a nie je to bez následkov.
Som mama na plný úväzok...a nebaví ma to!
Mám ešte stále v živej pamäti, ako som chodievala nakupovať bez syna, keď mi ho strážila babka, a stojac pri pokladni som chcela „učičíkať“ nákupný vozík. Musela som sa na tom začať sama smiať, pretože som pravdepodobne vyzerala ako blázon. No a tieto stavy sa so mnou nesú dodnes.
Sme matkami aj keď nie sú pri nás naše deti
Aj minulý týždeň. Idem si ráno v aute, keď tu zrazu frčí okolo sanitka. Normálna vec. Až do momentu, kedy začnem ako zmyslov zbavená húkať ako siréna a kričať: Aha, sanitkááá! A v tej chvíli si uvedomím, že dieťa som už predsa vyložila v škôlke, čiže v aute som úplne sama. Ono sa to pravdepodobne zhoršuje tými horúčavami, ktoré po štyridsiatke už akosi horšie znášam. V každom prípade, deje sa to v poslednej dobe dennodenne.
Venčím si podvečer psa a letí nad nami lietadlo. A ja pekne v štýle one man show zahlásim: „Letí lietadlo, pozri!“ Náš jazvečík na mňa nechápavo vyvalí svoje podozrievavé bielka s výrazom „WTF???“ a posmutnie. Cítim sa prapodivne a ten náhodný okoloidúci pán asi tiež. Pravdepodobne si myslel, že to hovorím jemu.
Materská demencia? No a čo?
No a potom sú tu situácie, že nakladáte rodine jedlo a odrazu sa pristihnete pri tom, že rezník ste nakrájali na drobné kúsky nielen dieťaťu, ale aj manželovi, čo vám aj patrične okomentuje: Ty, nechcela si mi to ešte predžuť, miláčik?
Apropo, šepkanie po deviatej večer, aj keď je dieťa na prázdninách u babičky a pospevovanie si pesničiek Mira Jaroša pri rannom líčení, poznáte? A tiež mužovi občas omylom pribalíte do pracovnej tašky plienku a cumeľ?
Hm, je to nákazlivé, však? Tie naše deti sa jednoducho nedajú pustiť z hlavy. Nič s tým neurobíme. Sú naším doživotným softwarom, ktorý sa sám updatuje a nie je možné ho odinštalovať.
Ten najkrajší software na svete, hoci niekedy sa správa ako vírus.
