Očami tata: Voňavý bezplienkáč

bezplienková metóda, plienky
5.5.2018 v kategórii Mama, autor Richard Juriš, foto: istockphoto.com

„Bezplienkáč!“ – zahlásila pred pôrodom drahá. Dozvedel som sa, že nebudeme natoľko ničiť životné prostredie, dcérka nebude vo svojich kakaničkách, cikaničkách, nebudeme ju opätovne učiť, že kakať bez rozmyslu sa nemá, a ešte aj ušetríme peniaze. Súhlasil som.

Neboli sme striktní bezplienkáči od prvého žmurknutia dcérky, žeby sme plienky spočiatku nepoužívali vôbec. Ale miesto čakania, kým sa plienka zaplní „voňavým“ podpultovým tovarom, sme dávali v istých intervaloch malú nad umývadlo, misku či záchod.

Uvítací ceremoniál znel ciki, ciki, alebo kaki, kaki. Čuduj sa svete, malé stvorenie kooperovalo. Aj keď treba povedať, že hlavne v noci to chcelo extrémne úsilie. Predsa len, vstávať počas noci a dávať bábo cikať, kakať... Áno, nechať vymaľovať plienku nahnedo a pokojne spať by bolo jednoduchšie.

Takto vydržala jedna plienka oveľa dlhšie ako pri bežnom používaní. Neskôr, vo veku 10 mesiacov sa plienky začali presúvať do zabudnutia, nášho aj Eliankinho. Treba ale povedať, že nášho rýchlejšie ako malej.

Boli aj malé faux pas a sklamania...

Človek, otec, sa napríklad zobudí s pocitom, akú mal nočnú moru, že si prepotil celý rukáv až po plachtu aj s vankúšom, a to pritom len spánok neprerušila pre nejaké to cikanie malá princezná. Zistenie, že si spokojne bručíte do cikaničky síce nie je najradostnejší pocit, ale spomienka, ako človek menil, hromžiac, uprostred noci bielizeň a pral, je po čase úsmevná.Alebo inokedy.

Hrdo v hlúčiku zvedavých mamičiek chválite gastrokolické pokroky svojej ratolesti, smejúcej sa v šatke, a zrazu cítite niečo mazľavé na bruchu a krásny závan zdola.

Netreba prepadnúť panike! S vetou: „No, čo vám poviem, baby, jednoduché ako facka, je šikovnááá. Čafte, musím fičať!“ – sa treba ešte pred vypuknutím chemického poplachu otočiť a vzdialiť z dohľadu ohúreného plienkového hlúčiku.

bezplienkáč

K vtipným momentom dochádza aj neskôr. „Cikáť“ – začujete a vidíte, že bambino si dáva dole oblečenie, kdekoľvek. Jedno, či na promenáde, v nákupnom centre či na ihrisku. Vo väčšine prípadov stíhate odkričať: „Teraz nieee“ a odniesť dieťatko na najbližšiu toaletu, či aspoň k stromu. A keď je kooperácia vydarená, tak bez padajúcich kvapiek na jeho a vaše oblečenie.

Časom je ale nehôd menej a Elianka sa už od 13 mesiacov pýta. Napríklad svoju toaletku, kačičku, zvláda aj bez dospeláckeho asistovania. Tešíme sa, že v tej „dobrote“ nemusí tráviť čas, a sme ušetrení jej rozbaľovania. V našom prípade uspokojuje aj fakt, že neničíme našu peknú, zatiaľ, zelenú planétu. Plienky sú fakt eko sajrajt!

FEJTÓN: Pane, vy máte pipíka?
Prečítajte si tiež:

FEJTÓN: Pane, vy máte pipíka?