FEJTÓN: Noci bez plienky (nie) sú suché
„Nie som bábo, nechcem plienku!“ vyhlásil rázne môj dvojročný syn a v prvom momente vo mne vyvolal príval hrdosti, pýchy a nadšenia.
Plienky už cez deň nenosil zopár mesiacov, na noc však bola plienka doteraz istá. Touto vetou ma prekvapil pri príležitosti rutinných úkonov a príprav na spánok. Takže prvá noc bez plienok, je to tu!, potešila som sa.
Ako sme sa za 3 dni naučili na nočník
Môj syn sa rozhodol, že plienku nechce
Priznávam, trochu ma to prekvapilo.... Očakávala by som to snáď viac, ak by mával ráno plienku suchú. Tá jeho ranná však bola ťažká, nabobtnaná, mokrá.... On sa však odrazu takto sám rozhodol. A mne nezostalo iné ako jeho rozhodnutie rešpektovať. Veď si to predstavte, odhovárali by ste svoje dieťa od niečoho takého?
Nie miláčik, ešte si maličký a pocikávaš sa, ešte budeš nosiť plienky! Ako by som mohla, on bol taký hrdý a odhodlaný. A tak som plienku hneď odložila. Vlastne, všetky plienky som odložila.
Tak prešla prvá noc bez plienok... a prvá skutočne mokrá posteľ. Od tej prvej noci ubehlo už takmer pol roka a hádajte ako to u nás vyzerá? Prvýkrát sa stihne pocikať ešte vo svojej posteli.... najradšej presne na to miesto, kam nesiaha nepremokavá podložka... (hoci ju nastavujem a naťahujem podľa individuálnych preferencií nočných polôh, vyhodnotených takmer štatisticky, trafí sa zaručene vedľa).
Po polnoci sa presúva do našej manželskej postele, kde do rána stíha ešte dve čísla. „Nie som bábo, nechcem plienku!“, predsa len hrdosť je hrdosť, aj keď dočúraná!
Mokré noci sa neskončili
Najkrajšie ma vie v noci prekvapiť, keď ma zobudí uprostred hlbokého spánku.... Pár krát do mňa šťuchne, ja s námahou otvorím jedno oko a vidim, ako mi nonšalantne, s výrazom nič sa nedeje, podáva pocikané pyžamkové nohavice so slovami "Páči sa." !!! (Hlavne slušne, hlavne slušne!) Potom spokojný so svojim výkonom, zaľahne a spí ďalej spánkom spravodlivých. Mňa to dokonale odzbrojí....
V prezliekaní posteľnej bielizne mám už za tých pár mesiacov slušnú prax. Prezliekam a periem, dookola... ale nevadí. Jeho hrdosť za to stojí! :))) Plienku by som mu naspäť nútiť nedokázala...
Tak pozitívnou motiváciou postupujeme pomalými krôčikmi k jasnému cieľu. Pár nocí už bolo suchých, ale tie, keď sa stihne pocikať tri krát za noc sú stále v prevahe. Napriek tomu zožne pochvalu za suchú posteľ... a za tie mokré..., veď sa nič nedeje.
Neustále sa ho snažím presvedčiť o tom, že keď sa mu v noci bude chcieť cikať, tak sa zobudí a povie mamičke... no nezdá sa, že by to bral vážne. Radšej sa v noci zobudí, vyzlečie si mokré pyžamko, potom zobudí mňa a slušne mi ho podá. Nech aspoň viem, na čom som. Teda - na čom spím.
V noci nespíme, ale aj to raz príde...
Občas sa snaží, skutočne usilovne snaží... „Mami, ja chcem... mamina, chcem, ja chcem....“ crrrrr, počujem zurčať potôčik čerstvého moču tečúci na moju plachtu a v tom sa prebudím. Okamžite, no nežne chmatám po dieťati a ukladám ho na nočník.
On svoju načatú prácu dokončí, narýchlo pod neho podložím uterák /predsa len čosi ušlo/ a spí pokojne ďalej. Ja sa po tom zážitku zamýšľam, pretože nedokážem rozlíšiť nakoľko boli tie slová „Mami, ja chcem...“ výplodom mojej nočnej fantázie a nakoľko boli skutočné...
Nepríjemný problém: nočné pomočovanie
Slovíčka „ja chcem“ totiž nestačia na to, aby som sa zo stavu blaženého spánku dostala do stavu aspoň čiastočného prebudenia... A keby som sa mala budiť na každé slovo, pri našich uvravených deťoch by som bola hore každú chvíľu, im sa totiž ústa nezatvoria ani v noci, keď spia.
To je môj príspevok k mokrým nociam – chvíľu mi to trvá, kým sa spamätám a zareagujem. Ale také slovo cikať by ma stopercentne prebralo v sekunde! Tuším skúsim zmeniť taktiku a začnem ho učiť, nech kričí len jedno slovo...
Skutočne už nie je malé bábo... je to veľký, hrdý chlap. Len močový mechúr zrejme nemá natoľko vyvinutý ako zvyšok jeho osobnosti. Ale aj to raz príde. Suché noci.... a neskôr zase mokré noci (ale to už je iná téma). Zatiaľ budem naďalej prezliekať a prať, povzbudzovať a trpezlivo čakať na zmenu. Zaručene sa dostaví.
