Neposlušné, alebo temperamentné dieťa?

Neposlušné, alebo temperamentné dieťa?
6.2.2018 v kategórii Mama, autor redakcia, foto: istockphoto.com

Poslušné dieťa je také, ktoré urobí to, čo od neho žiadate...Naozaj toto od detí chceme? Kde je hranica medzi neposlušnosťou a prejavom temperamentu dieťaťa?

Povrchnému pozorovateľovi často uniknú detailné rozdiely v prejavoch správania sa detí, ktoré sú však podstatné preto, aby sme netrestali, či neodmietli dieťa nespravodlivo.

Si neposlušný!

Niektorí za také považujú dieťa, ktoré neurobí ihneď „na slovo“ to, čo dospelý od neho vyžaduje. Keď sa však zamyslíme nad temperamentovými rozdielmi medzi deťmi, napadá nám množstvo ospravedlnení, z ktorých pre každé dieťa bude platiť niektoré iné.

Jedno neposlúchne „na slovo“ ak je zaujaté nejakou činnosťou – hrou, alebo čítaním preto, lebo má menší rozsah pozornosti – ak sa úplne sústredí na niečo, už nestačí vnímať ďalšie podnety, alebo aspoň nie tak pohotovo.

Iné dieťa zas počuje a vníma mamine slová aj ich obsah, ale má v sebe snahu začatú činnosť dokončiť, preto od nej hneď neodchádza, alebo sa nedá od nej vyrušiť. Je to vytrvalosť a mnohí ju hodnotia ako neposlušnosť!

Je veľa rodičov, ktorí vyžadujú poslúchnutie „na slovo“ a dobré, poslušné dieťa podľa nich musí byť také. Okamžitá poslušnosť je však slepé konanie, splnenie každej požiadavky rodiča bez účasti vlastného myslenia, alebo je to strach, ktorý ženie často aj rozmýšľajúce dieťa do splnenia rozkazu aj proti vlastnej vôli. A toto má už hlbší dosah aj na vzájomné vzťahy. Poslúchanie „na slovo“ je nebezpečné. V živote ho možno veľmi ľahko zneužiť.

neposlušné dieťa

Dieťa prejavuje svoju vôľu neposlúchnutím

Občasné protesty alebo neochota vykonať to, čo dospelý žiada, je prejavom myslenia dieťaťa a nestotožnenie sa s názorom dospelého prejavom jeho vlastnej vôle. Veď deti majú často rozumnejší pohľad na veci ako my dospelí. Treba len v sebe nájsť silu, aby sme ich dokázali prijať.

Sú však i rodičia, ktorí nevyžadujú poslúchnutie „na slovo“, ale pri každom stretnutí, či aktivite dieťaťom cítia ako každé ich slovo ide pomimo dieťaťa. To nie je už snaha dokončiť činnosť (obyčajne sa dieťa so žiadnou konkrétnou činnosťou nezaoberá), ani neschopnosť rozdeliť si pozornosť. Je to skôr nevšímavosť k podnetom a dráždivosť centrálneho nervového systému.

Žena doma: Počítam do troch...
Prečítajte si tiež:

Žena doma: Počítam do troch...

Problémový rodič, problémové dieťa?

Je veľa rodičov, ktorí sú nešťastní zo správania sa svojho dieťaťa a považujú ho za problémové. Dieťa je často agresívne, odmieta ľudí a veci, plače, vrieska, ak sa mu hneď nevyhovie, stále je v opozícii a s každým bojuje. Je naozaj neposlušné a problematické.

Je však problematické len dieťa? Nie sú problematickí aj rodičia, alebo jeden z rodičov? Aké môže byť dieťa tam, kde je prehnaná prísnosť, či dokonca drsnosť vo vzťahu k nemu? Tam, kde je viac odmietania ako lásky, tam, kde je averzívne správanie doma samozrejmosťou a potlačovanie dieťaťa jediná forma vzťahu k dieťaťu?

Zmena správania sa rodičov navodí aj zmenu správania sa dieťaťa – ak je dieťa agresívne, ale nikto z jeho rodiny a blízkeho okolia k nemu agresívny nie je, dieťa pochopí nezmyselnosť a neúčelnosť svojho správania a prestáva byť agresívnym.

Neposlušnosť alebo temperament

  • rozlišovať medzi možnosťou organizmu reagovať a neochotou poslúcha
  • rozlišovať medzi vysokou úrovňou aktivity, čo je vlastnosťou temperamentu a medzi poruchou správania rôzne podmienenou,
  • rozlišovať medzi zdravým sebavedomím a drzosťou,
  • vidieť z hľadiska koho je dieťa problémové, neposlušné,
  • hľadať príčinu neprimeraného problémového správania sa dieťaťa.

Neposlušnosť je iba „čarovné slovíčko“, ktoré sme si zvykli používať vždy vtedy, keď nás dieťa rozladí. Ale v deťoch je aj veľa takých znejúcich potencií, ktoré by nás dokázali naladiť. Skúsme im načúvať.