Moja SVOKRA má najradšej seba a potom ešte...seba!
Toto je kapitola sama osebe. Čo kapitola. Kniha! Niekoľkodielna. Len kto by to čítal, však? Každý máme dosť tej svojej. Uznávam, česť výnimkám.
Moja má dvoch synov. Jedného z nich som si zobrala. Asi som vtedy málo poznala svokru... Nechápem, prečo sa vo všetkých tých múdrych knihách o vzťahoch, manželstve, príprave naň, svokra veľmi nespomína. Žiadne upozornenia: Všímaj si ju dievča, všímaj, kým je ešte čas...
No, a táto moja svokra má dve vnúčatá. Jediné dve. Od jedného syna. Svokra nemá 100 rokov, netrpí demenciou, sklerózou, ani Parkinsonom. Napriek tomu si nepamätá narodeniny ani jedného zo svojich dvoch vnukov. Vďaka jej otázke, kedy sa vnuk narodil, už viem, že do budúcoročných kalendárov k Vianociam pribudnú špecifické poznámky.
Skutočný príbeh: Svokra sa mi nasťahovala do bytu
Moja svokra má najradšej seba
Moja svokra má rada všeličo. Chleba, škvarky, no žiaľ, najradšej seba. Hovorí sa síce, že najprv musíš mať rád seba, aby si mohol ľúbiť tých naokolo. To by však musela moja svokra objímať láskou celý svet. Jeden zo synov môjho muža sa na ňu začína trošku podobať. V niektorých prejavoch.
Poviem mužovi: „Vidíš tvoju mamu?“
Muž: „Áno, vidím. A čo? Bude mu dobre v živote.“
Ja: „Áno, on sa bude mať dobre, nepopieram. Ale chudáci ľudia v jeho okolí.“
Neviem, čo by povedal môj svokor, ako dobre sa máva pri manželke. Ak by teda vôbec mohol byť pripustený k slovu. „Starý“ sem, „starý“ tam, aj tak nikdy nič „starý“ neurobí k spokojnosti... Mohol by sa aj na hlavu postaviť. Cibuľa, ktorú musí doniesť, kým jeho pani (rozumej svokra) varí, je vždy primalá alebo priveľká, buď nesprávne červená alebo žltá, nakrájaná buď natenko alebo príliš nahrubo.
U svokričky na prázdninách to BOLELO
Toto leto som nestihla navštíviť kouča a prehodnotiť s ním prázdninové plány. A tak som sa dobrovoľne ocitla s dvomi deťmi na celý týždeň u svokry. Zatmenie mozgu. Vraj pre vyššie dobro detí. Svokrin syn, môj muž, na služobke, odpojená teplá voda v betónovej džungli... TOTO NIKDY NEROBTE!
Celé zle. Svokra sa nemohla mať rada tak, ako je zvyknutá. Nemohla spať do 9-tej, lebo o siedmej jej prišiel vnúčik zašvitoriť, že už je ráno a treba vstávať. Nemohla celý deň pozerať tureckú ci indickú princeznú, a v noci si dať repete toho istého (a potom, že prečo si nepamätá dátumy narodenia vnúčat?). Nemohla sa tváriť, ako ťažko pracuje celé dni, aby sme ju ľutovali. Napriek tomu stonala statočne. Lepšie predstavenie by ani herec nezahral. Od večera do rána a od rána do večera.
Svokra inak nie je zlá. V podstate nikto nie je. Zlo je len nedostatok dobra. Asi jej nabudúce pošlem kamión dobra pred naším príchodom. Ak ešte bude. Neviem síce, či kamión, svokra alebo náš príchod. V každom prípade – so svokrami opatrne.
Začínam chápať dávno vypovedanú múdrosť:
„So svokrou mám výborný vzťah. Býva veľmi ďaleko.“
