Mama vo Francúzsku: Pôrod na parížsky štýl
Chlapci boli na svete za 15 minút. V pozadí mi vyhrával Chris Brown a sestričky si okolo mňa pospevovali... Paríž nie je len mesto, je to zážitok.
„Vždy som bola slušná, ale tu sa ešte stále priúčam vznešenejšiemu správaniu. Snažím sa spomaliť a prispôsobiť tempu mesta, ale aj tak mám pocit, že po ulici chodím najrýchlejšie, keďže rýchla chôdza podľa Parížanov nie je práve elegantná. Počas prvých pár rokov bolo pre mňa veľmi náročné opustiť naše slovenské zvyky, no časom sa mi francúzska kultúra dostala pod kožu,“ hovorí Slovenka Simona Deutou, ktorá so svojím manželom Gabrielom, dcérou Alyou a synmi Nikolasom a Liamom žije v metropole Francúzska.
Do Paríža za láskou
S manželom sme sa spoznali v Prahe, kde som sa náhodne ocitla na oslave jeho narodenín. V Prahe som žila od svojich 20 rokov a najskôr som pracovala v realitnej kancelárii na manažérskom poste, skúsila som aj prácu v medzinárodnom prostredí v hoteli a posledné roky som tam predávala luxusné nehnuteľnosti, čo ma naozaj bavilo. Keď som sa sťahovala za manželom do Paríža, už som bola na materskej a dcérka mala tri mesiace. Momentálne sa venujem rodinným, partnerským foteniam a malým eventom. No nevylučujem, že sa raz opäť ocitnem na realitnom trhu.
Mama vo Švédsku: Otec sa považuje za rovnocenného rodiča ako matka
Rodinne založený národ a fantastickí otcovia
Francúzi sú veľmi rodinne založený národ a muži sú poväčšine fantastickí otcovia. Deti sú prioritou, vzdelanie je takisto nesmierne dôležité. Bývame na predmestí Paríža pri malom kráľovskom mestečku, kde všade jazdia kone. Moje deti majú možnosť vyrastať v spojení s prírodou, za čo som nesmierne vďačná. Komunita ľudí v západnej časti Paríža je veľmi multikultúrna a väčšina dcérkiných spolužiakov pochádza z rodín, kde je každý rodič inej národnosti. Je krásne pozorovať, ako sa medzi sebou rešpektujú a nevidia rozdiely. Umožňuje im to vnímať a naplno akceptovať iné kultúry, farby pleti a náboženstvá. Nie je to však samozrejmosť, avšak badám, že aj ľudia s tmavšou pleťou alebo žena s hidžábom má možnosť zamestnať sa na lepšom poste.
Typické francúzske rodiny bývajú väčšinou samostatne, nefungujú viacgeneračné domy. Dôchodcovia si užívajú svoje krásne zlaté roky. Žijú naozaj aktívne, plávajú, behajú, skutočne si dôchodok užívajú. Aj ja by som si priala prežívať toto obdobie podobne. Je fakt, že svojim deťom s vnúčatami pomáhajú, no neberie sa to ako povinnosť a nebýva to pravidlom.
Výchova po francúzsky: Deti sú prioritou a vzdelanie je nesmierne dôležité.
Deti sú rešpektované
Ako zásadný rozdiel medzi slovenskými a francúzskymi deťmi vnímam skutočnosť, že ľudia si nedovolia komentovať správanie vášho dieťaťa. Je to považované za neslušné, nevhodné a jednoducho sa to nestáva. K deťom sa pristupuje celkom citlivo a v spoločnosti sú veľmi dobre akceptované. Ak dieťa plače v obchode, nikto sa nad tým nepozastaví, je to úplne OK. Fyzické tresty sú zakázané a len veľmi zriedkavo niekto fyzicky potrestá svoje dieťa. Som rada, že už aj na Slovensku je stále viac rodičov, ktorí sa snažia vychovávať deti inak, s láskou a rešpektom.
Hovorí sa, že francúzske deti vedia stolovať, a skutočne, samostatne vedia stolovať vo veľmi skorom veku. Môže to byť aj tým, že už od troch mesiacov sú v jasliach, sú motivované kolektívom a pedagógom k tomu, aby sa prispôsobovali starším deťom. Zaujímavé je, že naša Alya v škole (od 3 rokov už deti chodia do školy, nie do škôlky) môže mať na desiatu výhradne iba ovocie alebo zeleninu. O 12:00 hod. majú obed, ktorý trvá takmer hodinu a obsahuje hlavné jedlo a zdravý dezert. Dbajú na to, aby deti mali dostatok času sa v pokoji najesť. Veľmi populárne sú spoločné večere a, samozrejme, spoločné stolovanie počas sviatkov a víkendov.
Zdravotníctvo vo Francúzsku
Francúzsko patrí medzi vyspelé krajiny a má veľmi vysokú úroveň zdravotníctva. Spočiatku som ale nechápala, prečo nepoužívajú vysávač pri odsávaní soplíkov a prečo nemajú sirup pre deti už od útleho veku. Vďaka dobrému doktorovi, ktorý odpovie na email aj vo večerných hodinách či pošle online predpis, som sa dozvedela, aké je dôležité pravidelne čistiť dutiny. Tento proces začína byť známy už aj na Slovensku, ale ešte stále sa nedá kúpiť striekačka so špeciálnym nadstavcom na výplach nosa, ktorá umožňuje preplach dutín fyziologickým sérom už od šiestich mesiacov veku. Na Slovensku poznáme konvičku, ktorá však nie je vhodná pre takéto malé deti. Nám osobne táto procedúra zmenila život a naše deti vďaka nej nebývajú často choré napriek tomu, že sú aj v jasliach.
Nedá mi ale nespomenúť starostlivosť o zuby. Podľa mňa sú Francúzi celkom lajdáci, čo sa týka čistenia zubov, a takmer nepoznajú dentálnu hygienu. Prvá povinná prehliadka zubov u detí je až v šiestich rokoch. Keď som prišla s ročnou dcérkou Alyou, pozerali sa na mňa ako na blázna.
Francúzi sú vo všeobecnosti zameraní viac na seba v porovnaní napríklad so Slovákmi. Oveľa menej riešia iných. Zároveň však veľmi dodržiavajú pravidlá a nesnažia sa získať niečo nepovolené. Veľmi opatrne sa zaobchádza s väčšou sumou peňazí v hotovosti a málokde zaplatíte bankovkou vyššej hodnoty. Všade sa preferuje platba kartou. Francúzi sú dôslední platitelia daní.
Pôrod na parížsky štýl
Mám za sebou dve tehotenstvá, jedno som prežila v Prahe a druhé v Paríži. V oboch prípadoch – aj s Alyou, aj s chalanmi – som na prehliadky chodila do súkromnej ambulancie. V Paríži som rodila v súkromnej katolíckej nemocnici. Počas tehotenstva ženu kontrolujú dvaja lekári. Jeden na tzv. poradňu, a to raz za mesiac, pričom tento lekár nevyšetruje pomocou ultrazvuku. Druhý lekár robí výhradne ultrazvuk. V mojom prípade som absolvovala ultrazvuk raz za mesiac, keďže som čakala dvojičky, no štandardne ide o štyri ultrazvuky počas celého tehotenstva, ak je, samozrejme, všetko v poriadku.
V porovnaní s Českom nikto neriešil moju hmotnosť, nekomentoval zmeny na tele a podobne. Až v poslednom štádiu tehotenstva s dvojičkami mi lekári povedali, že vyzerám, že už pôjdem rodiť.
Rodila som urgentnou sekciou. Dôvodom bol výrastok na pupočníku, inak by som aj napriek viacpočetnému tehotenstvu mala rodiť prirodzene. Sekcia sa koná len v nevyhnutných prípadoch a Francúzi sú striktne proti nej. Pôrod prebehol bez komplikácií, v priebehu 15 minút boli obaja chlapci na svete. V pozadí mi vyhrával Chris Brown a sestričky si okolo mňa pospevovali. Anestéziologička nás pofotila a manžel natočil krátke videá. Následne deti umiestnili manželovi na hruď do zotavovacej miestnosti.
Sekcia bola pre mňa zaujímavým zážitkom, mala som pocit, akoby som si išla kúpiť deti do obchodu, všetko prebehlo veľmi rýchlo a hladko. Horšie to už bolo na oddelení šestonedelia, kde zrejme nemali dostatok personálu a starostlivosť nebola veľmi dobrá. Bola som extrémne vyčerpaná a aj napriek pobytu v súkromnej nemocnici mi nikto s deťmi počas troch dní nepomohol ani cez deň, ani v noci a chlapci stále plakali. Nevládala som ich kŕmiť, nepovolili mi používať mnou zvolené umelé mlieko a odmietli mi mlieko ohrievať. Analgetiká mi musel priniesť manžel a po troch dňoch som s z nemocnice išla domov, kde som už mala pomoc.
Zápis do jaslí ešte počas tehotenstva
Materská dovolenka je štandardne 6 týždňov pred pôrodom a 10 týždňov po ňom. Počas tohto obdobia je zamestnávateľ povinný držať žene miesto v práci a ona dostáva takmer celú výšku platu. Ak má žena tretie dieťa, môže zostať po pôrode doma až 18 týždňov. Veľmi dobre funguje systém jaslí, no treba sa registrovať hneď, ako žena zistí, že je tehotná. V Paríži sú jasle veľmi vyhľadávané a je problém s umiestnením dieťaťa. Je však veľa certifikovaných opatrovateliek, ktoré sa starajú o deti vo svojom dome, kde rodičia ráno deti privezú a odtiaľ idú do práce.
U mňa je to inak, podnikám, a preto som si mohla dovoliť byť s deťmi doma dlhšie, poprípade pracovať z domu. Už keď som bola tehotná s dvojičkami, začala som hľadať opatrovateľku a pri hľadaní mi pomohla práve slovenská agentúra. Musím povedať, že som veľmi spokojná. Momentálne mám teda čas aj na prácu, deti, ale i svoje aktivity. Bola som v situácii, keď som bola zopár týždňov s deťmi bez pomoci a bolo to pre mňa dosť náročné, keďže manžel trávi väčšinu času v práci. Aj napriek tomu, že deti sú v jasliach od veľmi skorého veku, poznám množstvo žien, ktoré dojčia aj do dvoch rokov veku dieťaťa. Deti spia zvyčajne s rodičmi v posteli, považuje sa to za normálne. Šatkovanie a nosenie detí v nosičoch nie je príliš obľúbené.
Paríž je pre fotografov ako stvorený
Momentálne sa venujem profesionálne fotografii. Odnepamäti som bola v spojení s fotografiou, keďže sa tomu venuje aj moja mamina. Nikdy by mi však nenapadlo, že sa tým budem jedného dňa živiť. Je to doslova môj splnený sen. Paríž je pre fotografov ako stvorený a nie je tu príliš cítiť konkurenciu.
Začiatok kariéry bol pre mňa doslova šok, a keď som zverejnila svoje prvé fotografie klientov na Instagram, zožala som veľký úspech a podporu aj od iných fotografov. Následne som oslovila zopár známych ľudí na fotenia, zviditeľnila svoju prácu reklamou a klientov som mala celkom dosť už od úplného začiatku. Väčšina z nich pochádza zo zahraničia a fotky odo mňa im ostanú ako suvenír už navždy. Vo svojej práci sa sústredím na zachytenie emócií a momentálne fotím prevažne v exteriéri. Do budúcnosti plánujem viac pracovných aktivít na Slovensku aj v Česku. Aktuálne sa na Slovensku ocitnem tak raz za rok, čo je dosť málo. Verím však, že keď budú deti väčšie, objavíme sa doma častejšie.
Fotogaléria