Mali by sme skrývať svoje pocity pred našimi deťmi? Nemýľme si rodičovstvo s prísnym výkonným manažmentom

Redakcia | 18. jún 2024
Mali by sme skrývať svoje pocity pred našimi deťmi? Nemýľme si rodičovstvo s prísnym výkonným manažmentom

Autentickosť je kľúčová pre zdravé vzťahy medzi rodičmi a deťmi.

Drž sa, rodič!

Nekrič, neplač, nebuď nahnevaný, nepreháňaj to so smútkom. Lebo dieťa... Nemôže ťa predsa takto vidieť. Máš čo robiť, milý rodič. Musí to byť fuška.

Stále pretrváva názor, že sa máme pred deťmi ovládať a neukázať vlastnú slabosť. Zadržiavať, potlačiť svoje negatívne emócie a udržiavať neutrálny pokoj v prítomnosti svojich detí. Jednoducho dieťa trošku oklamať. 
"Všetko je v poriadku".
"Nič sa nedeje".
"Len si na chvíľu odskočím do kúpeľne... ".
Koľkokrát ste už tieto slová vyslovili v presvedčení, že takto je to správne? Deti vás predsa nemôžu vidieť plakať, hnevať sa, alebo prejaviť akúkoľvek slabosť. Omyl.   

Nedávna štúdia o emocionálnej regulácii u rodičov naznačuje, že keď rodičia skrývajú alebo maskujú svoje negatívne pocity, má to negatívny dopad na ich vlastný pokoj a aj na vzťah s deťmi (Le & Impett, 2016). Výskum ukázal, že keď rodičia prežívajú hnev, frustráciu či sklamanie a snažia sa ich pred deťmi skrývať, vedie to k zhoršeniu vzájomných vzťahov a dokonca aj zníženej schopnosti reagovať na potreby svojho dieťaťa.

Pozor! Priznať emóciu neznamená preniesť jej ťarchu na dieťa. Stačí ju pomenovať, definovať a vysvetliť primerane veku dieťaťa, prečo je to tak (deti majú tendenciu myslieť si, že za to môžu).   

Potláčanie emócií je náročné a vyčerpávajúce

Deti na to môžu doplatiť tým, že stratia emocionálne spojenie s rodičom. Pri potláčaní negatívnych emócií sa rodičia často javia ako ľahostajní, roztržití alebo dokonca odmietaví. Dieťa v nich stráca dôveru.

Zaujímavým záverom výskumu je, že nielen potláčanie negatívnych emócií, ale aj preháňanie pozitívnych emócií môže byť škodlivé. Rovnaká štúdia ukázala, že preháňanie pozitívnych emócií za účelom uistenia, pochvaly alebo podpory môže byť emocionálne vyčerpávajúce a viesť k zníženej autentickosti a tým pádom aj k narušeniu dôvery.

Dieťa jednoducho vie, že prehrávate to, čo cítite a opäť nevie, ako s tým naložiť. Či je to bežné, reagovať takto prehnane, či ho chcete oklamať, alebo čo sa vlastne deje? 

Autentickí rodičia

Tento výskum naznačuje, že predstieranie nie je v záujme nikoho. Ani rodičov a ani detí. Zdôrazňuje význam autenticity – do akej miery môžeme byť sami sebou a byť úprimní pred svojimi deťmi. Pre mnohých je táto myšlienka  v rozpore s tradičným modelom rodičovstva, ktorý od nich vyžaduje, aby vždy pôsobili vyrovnane a kontrolovane. Aby mali všetko pod palcom a dokázali pevne stáť nohami na zemi, ktorá sa nikdy pod nimi nezatrasie. Vždy pripravení, dobre naladení a ... Rodičia nie sú výkonní manažéri a ak to tak cítia, často dochádza k vyhoreniu. Presne tak, ako v prípade neomylných a prísnych výkonných manažérov. 

Ak by sme prijali autenticitu ako niečo, čo chýba v našom rodičovstve, museli by sme veľa vecí prehodnotiť. Ako byť úprimný a priamy vo svojom emocionálnom prejave bez toho, aby sme ohrozili pocit bezpečia našich detí. Museli by sme ustáť hranice.  

Možno je potláčanie negatívnych pocitov viac o dodržiavaní nejakého abstraktného princípu rodičovského sebaovládania než o skutočných potrebách našich detí. Deti predsa vidia, cítia a počujú. Je im jasné, že sa necítite dobre, máte zlý deň a verte, že vás ľahšie pochopia, keď to priznáte. Nezatrasie to ich pocitom bezpečia tak, ako keď im poviete, že je všetko v poriadku a v očiach sa vám budú lesknúť slzy. Ako môžu rozumieť svojim pocitom, keď im dávate nejasné signály o tých vašich?  

Zdroj: www.psychologytoday.com/us

Newsletter

Zaregistrujte sa do newslettra a získajte prístup k novinkám: