Keď deti opúšťajú hniezdo
Po maturite, kvôli štúdiu alebo len tak, lebo nastal ten správny čas. Keď sa deti sťahujú z domu, je to pre rodičov ťažká skúška.
Po maturite, kvôli štúdiu alebo len tak, lebo nastal ten správny čas. Keď sa deti sťahujú z domu, mení sa toho veľa, aj pre rodičov. Okrem radosti, že bude mať človek konečne opäť čas a priestor pre seba, vzniká prázdno, ktoré nie je jednoduché zaplniť.
Prečítajte si: Prvá láska, prvá pusa... Aké to je, ak randí vaše dieťa?
Erika a jej príbeh
Erika má tri deti. Barboru, Annu a Alicu. Dve z jej detí sa už osamostatnili a odsťahovali z domu, stihli to v priebehu štyroch mesiacov. Doma zostali len rodičia a 14-ročná Alica. Erika si už dávno predsavzala, že jej nebude zle, keď deti opustia dom. Veľakrát o tom snívala a predstavovala si, aké to bude. Ešte kým bývali deti doma, začala sa ďalej vzdelávať vo svojej profesii a hľadala si nové a nové úlohy. Napriek tomu bola smutná, keď sa deti odsťahovali. Jej muž Stano zobral odchod detí oveľa pokojnejšie. Aj pre najmladšiu dcéru Alicu nebola rozlúčka až taká ťažká. Dostala domáce zvieratko a väčšiu izbu.
Potom ako sa staršie deti odsťahovali z domu, rozhodli sa rodičia, že začnú hneď s renováciou izieb. Z jednej detskej izby urobili pracovňu, v druhej prebúrali stenu tak, aby pre Alicu vznikla väčšia izba.
Erika, ktorá doteraz pracovala doma, si našla nové pracovné miesto, najskôr len ako brigádu, neskôr na dohodu, na 20 hodín týždenne. Medzitým si zvykala na novú rodinnú situáciu. Erika a jej muž sa zahľadeli do budúcna a začali si užívať voľnosť, ktorú konečne nadobudli ako rodičia troch skoro dospelých ľudí.
Tak ako Erika sa cíti veľa matiek, ktorých deti sa osamostatnili a dospeli. Keď sa dieťa sťahuje z domu, zostávajú v rodičoch zmiešané pocity. Na jednej strane dlho pracovali na tom, aby ich dieťa bolo samostatné, na strane druhej sa jeho odchodom úplne mení celý ich život. Najmä mamy sú často donútené nanovo si budovať svoj život. Zatiaľ čo otcovia pracovali, boli to práve ony, ktoré sa starali o deti a boli doma, keď deti prichádzali zo školy.
Mohlo by vás zaujímať: PUBERTA alebo Ako môžu rodičia prežiť pubertu svojich detí
Osamostatnenie dieťaťa znamená, že aj rodičia môžu opäť viesť nezávislý život. Manželia majú zasa viac času pre seba. Môže sa však stať, že na povrch vyplávajú aj doteraz skryté problémy. Mnohí partneri si až teraz všimnú, ako veľmi bol ich život ovplyvňovaný deťmi. Musia si nanovo zvykať na život vo dvojici.
Pomôcť v tejto situácii môže to, že sa začnete na život „bez“ detí pripravovať už dopredu. Deti sú už v puberte samostatnejšie a kráčajú si svojou vlastnou cestou. Túto skutočnosť by mohli rodičia patrične využiť. Môžu sa napríklad viac venovať svojej profesii, prípadne niečo začať študovať alebo sa venovať svojim vlastným záľubám. Zmenu, ktorá nastáva pri odchode dieťaťa, potom nevnímajú ako príliš veľkú. Získanú voľnosť si tak vedia rodičia potom viac vážiť.
Ako sa dá pripraviť na odchod dieťaťa z domu?
Aj keď si to človek v myšlienkach predstavuje, v skutočnosti sa na túto situáciu nedá poriadne pripraviť. Niekto môže zostať prekvapený, ako vie zrazu emocionálne reagovať. Ide o fázu v rodinnom živote, kedy nastáva rozlúčka. V prvej fáze je človek vo dvojici sám, zaľúbený, môže sa koncentrovať len na partnera. Potom prichádzajú deti a život vo dvojici pomaly ustupuje do pozadia.
Potom, čo sa deti odsťahujú, sa stáva manželstvo opäť stredobodom.
Mnohí na jednej strane cítia novú voľnosť, na strane druhej veľké prázdno – rovnako otcovia ako matky.
Trpia otcovia a mamy rovnako?
Otcovia trpia silnejšie, ako by človek predpokladal. Len to na sebe nedávajú príliš znať. V čase, keď deti odchádzajú z domu, sú väčšinou vo fáze života, v ktorej už majú urobenú kariéru a mali by teraz viac času pre rodinu, ale teraz sa deti osamostatňujú. Žena a partnerstvo sa opäť stávajú ich stredobodom a to je pre obe pohlavia obrovská zmena.
Ak partnerstvo ešte funguje...
Riziko rozvodov je v tomto období pomerne vysoké.
Je vysoké, keď sa narodí prvé dieťa a je ešte vyššie, keď deti z domu odchádzajú.
Dva obrovské zlomy, ktoré musí partnerstvo podstúpiť. Vyhnúť sa tomu nedá. Témy partnerstva sa už nesmú viac potláčať. „Čo si máme ešte povedať?“ – pýtajú sa mnohí.
Mnohí cítia prázdno
Toto prázdno sa nemusí prejaviť len v duši, ale i priestorovo. V mnohých rodinách zostáva detská izba ako hosťovská izba pre dieťa, presne tak, ako to bývalo kedysi. Ale toto riešenie nemusí byť vždy dobré. Niekedy je lepšie prebudovať izbu na pracovňu alebo izbu, kde sa budú rodičia venovať svojim záľubám s možnosťou, aby sa v nej dalo prespať. Ak budete aktívni, ľahšie si zvyknete na novú situáciu. A možnosť prespania signalizuje, že dieťa je ešte doma kedykoľvek vítané.
Treba si smútok pripustiť alebo proti nemu bojovať?
Smútok si pokojne môžeme pripúšťať, lebo je to normálne. Sú rôzne fázy. Prvá je spojená so smútkom a prázdnotou. Potom prichádza ďalšia, v ktorej sa ľudia opäť otvárajú novým veciam a výzvam, aj partnerovi. Postupne si uvedomujú, že tým získali aj voľnosť a môžu sa venovať v poslednej tretine svojho života svojim individuálnym cieľom.
Neprehliadnite: Keď je žena smutná...
Ako nájsť útechu vo fáze smútenia?
Človek by si mal uvedomiť, že rodičovstvo sa s odsťahovaním sa dieťaťa nekončí. Rodičia môžu stále udržiavať pozitívny kontakt s deťmi, zbavia sa však mnohých úloh, ktoré im liezli počas spoločného bývania na nervy (napr. hory bielizne na pranie a žehlenie). Človek získava opäť príležitosť venovať sa sám sebe.
Ako sa správať k deťom?
Mnohým rodičom padne zaťažko nechať deťom potrebnú voľnosť. Dieťa sa zrazu stáva samostatným, nemôže byť neustále kontrolované. Mnohí reagujú častými telefonátmi, ponukami („Prines si bielizeň, vyperiem ti ju!“) len preto, aby sa deti doma zastavili čo možno najčastejšie. Práve mamy, ktoré majú len jedného syna, sú často až príliš „oddané“ zo strachu, aby syna nestratili.
Rodičia by mali nechať deti osamostatniť sa a získavať vlastné skúsenosti. Môžu však urobiť návrhy, z ktorých aj oni budú niečo mať: občas sa stretnúť pri káve alebo pozvať deti na obed, alebo naopak – nechať sa pozvať od detí. Človek sa musí zžiť s novou rolou a dostať svoj strach o deti pod kontrolu.
Ak dochádza v partnerstve k ťažkostiam
Väčšina párov konštatuje, že majú okrem detí len málo spoločného, manželstvo sa scvrklo na rodičovstvo. Preto treba premýšľať: Čo máme spoločné? Čo na sebe vidíme dobré? Vieme podniknúť ešte niečo spontánne, čo nám urobí radosť, napríklad dovolenka? Teraz je to už konečne po rokoch aj finančne jednoduchšie.
Vytvoriť si nové plány do budúcna – páry sa to musia často učiť nanovo. Pre ženy, ktoré boli „len“ mamy a ženy v domácnosti, je to často najťažšie. Veľakrát sa cítia ešte super fit, ale bez ďalších cieľov do života. Tu môže pomôcť návšteva manželskej poradne. Aby sa človek naučil, pre čo má ešte žiť a vedel sa o tom porozprávať aj s partnerom. Tak sa stáva zaujímavejším aj pre partnera a cíti sa opäť užitočným.
Na záver môžeme povedať: Deti nikdy nestrácame, ale vďaka tomu, že raz opustia rodičovské hniezdo, získavame opäť čas a slobodu pre nás samých.