Ako som prežila rozvod...

Katka | 25. jún 2017

Ani vo sne by mi nebolo napadlo, že človek, ktorý vám vedel povedať „milujem ťa“, raz bude na vás pozerať zákerným pohľadom a z jeho citu ostane len nenávisť.

Každá žena túži po ideálnom partnerovi

Asi to aj vy poznáte, 20-tka na krku, v hlave reprodukčné pudy a v srdci miesto pre ideálneho manžela. Keď po pár nevydarených vzťahoch prišlo prázdno a mojou najlepšou kamoškou začínala byť depresia a najväčším svetlom môjho života bolo iba to v chladničke, povedala som si, že s tým treba niečo urobiť.

A začal sa lov na manžela. Aj keď to nebolo ľahké, naozaj sa mi podaril jeden úlovok, o ktorom som bola presvedčená, že je to ten „pravý“. A veru, že aj bol... aspoň do svadby. Po svadbe sme si chvíľku vychutnávali spoločné priezvisko a medové týždne. Tie však rýchlo zhorkli, pretože sa prestali vyvíjať podľa mojich predstáv.

Túžila som po bábätku a dokonalej rodine

Plán Bé bol bábätko, avšak to nie a nie sa podariť. Nastalo obdobie plné nervozity, stresov, chodenia po lekároch a vyšetreniach. To trvalo asi rok. Keďže som bola bez práce, ťažilo ma to oveľa viac, ako keby som bola niečím zamestnaná.

Tak som sa rozhodla, že si nájdem prácu. Po úspešných dvoch mesiacoch v práci a skoro tichej domácnosti doma prišiel šok. Ale prečo šok? Veď sa mi splnil ďalší sen – bola som tehotná.

Pravdupovediac, radosť striedali aj divné pocity. Tehotenstvo prebiehalo relatívne v poriadku, aj keď som si poležala par týždňov na rizikovom, ale nakoniec sa nám narodila zdravá dcérka. Ja som sa zrazu stala mamou... Malinká bola do troch mesiacov diablik, stále plač, prebdené noci, strata mliečka, nervozita.

Prišli prvé problémy a nezhody

Keď sa to ako-tak upravilo, ostávali sme dosť často samé doma, nakoľko muž chcel veľmi zarábať, a to aj napriek tomu, že som jeho aktivity neschvaľovala, dokonca som predpovedala, že to nemá budúcnosť.

Aj tak bolo: Po dvoch neúspešných podnikateľských pokusoch sme prišli o dosť peňazí, ale aj o spoločnú reč. Ja som mala potrebu sebarealizácie, a tak ma napadlo urobiť si vysokú školu. Tu som narazila na obrovský problém s mužovej strany.

Vraj, načo mi tá škola bude a koľko je neuplatnených inžinierov? Ale mňa to stále ťahalo a vedela som, že škola sa vždy do života zíde, a tak som si postavila hlavu.

Lenže to som si dovolila priveľmi, pretože on mal so mnou trochu iné plány – žienka domáca v kombinácii s výpomocou v jeho ďalšom úžasnom biznise (ktorý mimochodom už tiež skrachoval).

Tým sa začal kolotoč reakcií, hádok, výmeny názorov, ktoré striedala tichá domácnosť... Ani vo sne by mi nebolo napadlo, že človek, ktorý vám vedel povedať „milujem ťa“, raz bude na vás pozerať zákerným pohľadom a z jeho citu ostane len nenávisť.

Toto manželstvo sa začalo podobať na dlhú konverzáciu prerušovanú neustálymi hádkami. Zrazu zmizla láska, opora, všetok cit a jediné, na čo sa dalo a oplatilo usmiať, bola malinká. Keďže bola ešte malá, má to šťastie, že si z toho obdobia nič nepamätá. Ja som schudla asi osem kíl za mesiac, bola som psychicky na dne.

Náš vzťah definitívne ukončila nevera

Muž sa prevažne doma nezdržiaval a už som šípila, že to nebude len tá nechuť vidieť ma, ale že v tom bude aj iná žena. Moje obavy sa potvrdili po prečítaní dojemnej smsky v jeho telefóne.

Nevera bola u mňa neprípustná a jediná vec, ktorú by som nikdy nedokázala stráviť, a to vedel aj on. Vtedy som som definitívne vedela, že niet cesty späť, a že to skončí najhoršie ako by mohlo... rozvodom.

On si vybral svoju cestu a mne to pomohlo ho znenávidieť... Keď aj padlo slovo rozvod, vtedy mi prebehlo hlavou, že by to asi bolo to najlepšie vykúpenie z tejto nočnej mory.

Bodkou za všetkým bolo, keď mi oznámil, že byt sa ide odovzdať zamestnávateľovi a ja sa mám do dvoch mesiacov vysťahovať. Tak som pochopila, že buď to myslí naozaj vážne, alebo čaká, že si kľaknem na kolená a budem sa doprosovať.

Prečítajte si: Nevera... 9 rád, ako jej predchádzať

Odchod z jeho života a z mesta

Začala som teda konať. Aj keď ma sprevádzal strach, pochopila som, že strachom človek nič nezíska, že svoj osud má daný... Rozhodila som siete a asi som mala šťastie, pretože mi známy ponúkol veľmi dobre platené miesto v jednej firme v Bratislave.

Ďalší známy mi ponúkol možnosť prenájmu a mne teda ostávalo iba vybaviť škôlku. Aj tá sa podarila, a to kúsok od práce, takže som bola veľmi namotivovaná začať sama a od začiatku.

Odišla som z mesta do Bratislavy aj s malou, začala som pracovať a študovať. Síce som bola finančne na všetko sama a drahý prenájom mi kradol polovicu výplaty, ale na počudovanie sme to zvládali.

Boli to chvíle veľmi ťažké, pretože samota je nebezpečný spoločník. Ale zvykli sme si, aj škola išla, našla som si kopu priateľov a známych. Po pol roku prebehlo rozvodové konanie, kde po vyhrážkach, že na dieťa môžem zabudnúť, to nakoniec dopadlo pre mňa pozitívne a malá ostala so mnou.

Počas tohto obdobia stál pri mne jeden človek, ktorý sa snažil o moju priazeň, ale veľmi ma sklamal, pretože mi klamal. S tým prišla ďalšia nepríjemná skúsenosť a ja som začala prehodnocovať svoj život a aj seba.

Po takomto zážitku si isto každá žena povie, že nikdy nechce už žiadneho chlapa vidieť. Niečo na tom aj pravdy bolo, ale pre mňa bola samota = depresia. Nemať nikoho o koho sa oprieť, sama sa pasovať s bežnými problémami a zaspávať v klbku so slzami v očiach, to bolo dosť ťažké.

Zistila som že nájsť si nejakého seriózneho partnera je ako hľadať ihlu v kope sena... a hlavne pre rozvedenú ženu s dieťaťom. Pripadala som si, ako keby som nosila na čele nálepku „rozvedená so záväzkom“ – postrach slodobných chlapov.

Bola som z toho veľmi nervózna, podráždená a vnútorne veľmi prázdna. Malá rástla ako z vody a ona jediná mi robila radosť zo života, aj keď bolo ťažké usmievať sa na ňu cez slzy.

Dlho som sa prenášala cez to, vidieť exmanžela pri výmene malej, keďže sa snažil zo všetkých síl zhostiť sa úlohy starostlivého otca.

Nejednu noc som preplakala kvôli vydieraniu a nepekným a urážlivým sms. Celé to obdobie bolo iba o pádoch a ja som až neskôr pochopila, že úspešní sú iba tí, ktorí vstanú zo zeme iba o jediný krát viac, ako tí ostatní....

Prečítajte si: Nevera (nie) je čiernobiela

Niekedy sa láska podarí až na druhý pokus

Keď už som myslela, že som v koncoch a sedela som po záverečnej za stolom v práci a plakala ako malé dieťa, v tom mi prišla pošta z jedného internetového portálu.

Napísal mi mladý muž, či si s ním nepopíšem, že má na mňa jednu otázku. Ako som tak pozerala na tú jeho fotku (cez slzy som poriadne ani nevidela), v duchu som si nadávala, čo otravuje a ani zďaleka som nemala chuť si s niekým písať.

Chcela som ho zrušiť, ale nakoniec som mu napísala že nemám záujem si písmenkovať. On celý vyľakaný odpísal späť, že to chápe, ale že sa len chcel spýtať, či som zadaná, lebo má kamaráta, ktorému sa rozhodol nájsť priateľku.

Prišlo to mi to ako vtip, tak som mu napísala, že nech si uťahuje zo seberovných a mne nech dá pokoj. Niečo vo vnútri ma ale nútilo odpisovať mu ďalej (aj napriek tomu, že nebol môj typ a bol mladší odo mňa), ale z jeho písania som neskôr pochopila, že o žart nejde...

Po pár dňoch písania mi vysvetlil, že mi písal so zámerom nájsť kamarátovi nejakú serióznu priateľku (ktorá mala prejsť cez jeho „skener“). Tak som tomu príbehu uverila a na moje prekvapenie sa mi naozaj na ďalší deň ozval neskutočne charizmatický, modrooký fešák.

Samozrejme som si od toho nič nesľubovala, pretože som bola plná nedôvery a pre mňa zoznámenie cez internet neprichádzalo do úvahy.

Keď som toho fešáka uvidela naživo, musím povedať, že z mojej strany to bola láska na prvý pohľad. Dnes je mojím manželom a k našej Ninke pribudne v septembri bábätko.... S bývalým sa veľmi ťažko komunikuje, nie to ešte dohaduje, ale berie si malú na víkendy.

Je to navždy pochovaná kapitola a muž, ktorý je pri mne teraz, je asi to najlepšie, čo ma mohlo stretnúť. Takže zázraky sa naozaj dejú a až teraz s odstupom času viem, že všetko zlé bolo na niečo dobré a vždy, keď sa niečo skončí, je to pre to, aby sa mohlo niečo iné, nové začať... a nezabúdajte, že hodnota života nespočíva v počte jeho dní, ale v tom, ako s nimi naložíme - či budeme so životom spokojné, nezávisí od počtu našich rokov.