Katka Koščová: Svet, v ktorom majú šancu VŠETCI
Aké máte plány so svojimi deťmi?
Čo by ste chceli, aby sa z nich stalo v budúcnosti?
Veľmi často si kladiem túto otázku a uvedomila som si, že sa mi všetky moje predstavy vlievajú do jednej jedinej, na ktorej mi naozaj záleží a za ktorú sa modlím, v ktorú dúfam...
Veľmi by som si priala, aby z nich vyrástli dobrí, slušní, láskaví, rovní, féroví ľudia, ktorí majú radi ostatných, ktorí rešpektujú inakosť, rôzne farebné odtiene sveta... Predstavujem si všetky tie nálepky, ktoré dávame ostatným, ktoré takto učíme dávať naše deti, lebo sú naším zrkadlom – niekedy veľmi nemilosrdným. A vzhľadom na to, že svetom posledné týždne hýbu aj udalosti v USA...
Katka Koščová: Nechce sa mi veriť tej načančanej dokonalosti
Nechápem rasizmus
Z hĺbky duše ho nechápem. Chápem, že niekto môže mať zlú skúsenosť s rôznymi ľuďmi aj s ľuďmi inej farby pleti, ale nechápem, prečo by sa to malo automaticky prenášať na celú rasu. Nechápem tie reči o tom, že „to majú v génoch“. Nechápem, keď mi niekto hovorí: „Veď len počkaj, kým niečo spravia tebe alebo tvojej rodine.“
Nechcem čakať a už vôbec nechcem čakať v strachu, nechcem, aby v strachu čakali moje deti.
Adam raz prišiel zo škôlky domov s tým, že mu pani učiteľka povedala, že ho vezmú cigáni. Nevie síce, kto tí cigáni sú, ale určite to sú hrozní, zlí ľudia, keď berú deti. V tom čase sa občas v našej záhrade hrával s malým tmavým dievčatkom Miškou, ktoré k nám sem-tam dobehlo z dediny.
Potom zasa inokedy došiel z ihriska a hovoril, že pôjde do polepšovne, kde budú cigáni a on sa ich bojí. Stále nevedel, kto tí cigáni sú...
Miška povyrástla, je už slečna. Vždy, keď ide okolo, zakývame si, porozprávame sa cez plot...
Včera bol Adam na ulici aj s deckami z dediny. Miška išla okolo. Zavolala som Adama na večeru a keď prišiel domov, vravel mi, že chlapci nepekne hovorili o tom dievčatku, s ktorým sa hral, keď bol malý.
„O ktorom, Adamko?“
„No o tom dievčatku, vieš, tá černoška, čo sme sa spolu hrali.“
Včera mi to došlo. Adamko stále nevie, kto sú cigáni. Mišku vníma ako černošku, lebo má tmavú pleť, ale vôbec si ju nespája s predsudkom, ktorý mu podprahovo vštepovali rôzni ľudia. On netuší, že patrí k tej skupine „nebezpečných ľudí, ktorí končia v polepšovni, berú deti a robia všetky tie hrozné veci“...
Katka Koščová: Aj vy v noci (NE)spávate?
Miška je cigánka?
A čo bude, keď to zistí? Ako sa bude na Mišku pozerať? Stane sa preňho nebezpečnou? Bude si na ňu dávať pre istotu pozor, bude sa jej báť? Bude sa jej vysmievať, bude ňou opovrhovať ako ostatné deti na ulici? Veď ešte nedávno sa spolu hrali na našom dvore.
Vlastne som bola dojatá, keď som zistila, že v tom Adam ešte nemá „jasno“. Aj rozmýšľam, či mu to už nevysvetliť, kým mu to nevysvetlí niekto iný nejakým divným spôsobom.
Veľmi by som si priala, aby v tom mal jasno, tak čisto ako doteraz, už navždy. Aby ľudí vnímal a posudzoval podľa toho, akí sú, akí majú charakter, ako sa správajú, ako konajú a nie podľa vonkajších znakov.
Už vidím tie komentáre. Ale ty nevieš, si nezažila, si nevyskúšala, šak počkaj...
Viem, zažila som a nebudem čakať na to, aby sa vo mne prebúdzal strach a nenávisť, a nechcem to ani pre moje deti.
Chcem pre nich svet, kde farba pleti, rôznosť vierovyznania, iná sexuálna orientácie a ďalšie inakosti, ktoré nikomu neubližujú a nijako nezasahujú do osobnej integrity iného človeka, neznamenajú nič viac ako vecnú príslušnosť k danej skupine. Neznamenajú nič, čo by bolo treba riešiť, čím by bolo treba strašiť. Nič, čo by si zaslúžilo nenávisť, pohŕdanie...
Katka Koščová: O (ne)dojčení
Svet, v ktorom majú všetci šancu
Tak ako si prajem, aby z nich vyrástli dobrí, slušní, láskaví, rovní, féroví ľudia, ktorí majú radi ostatných, ktorí rešpektujú inakosť a rôzne farebné odtiene sveta, prajem si, aby rástli do sveta, ktorý bude presne taký aj pre nich. Slušný, láskavý, rovný, férový pre všetkých. Svet, v ktorom sa dobre žije, kde všetci majú šancu. Tak si to idem ďalej dosnívať...