Gynekologička o predčasných pôrodoch: Mamy majú pred sebou ešte dlhú a náročnú cestu
Každé predčasne narodené dieťa má iné vyhliadky na život, každé musí prekonať iné prekážky, aby si vybojovalo miesto na svete.
Laura (30) a Anka (28) sú dve mladé mamičky, ktoré sa pred rokom ani nepoznali. Obe žili v iných mestách, každá pred tehotenstvom pracovala v inej oblasti, na prvý pohľad nemali takmer nič spoločné. Dnes sú však veľmi dobré priateľky, ktoré, okrem neskutočnej lásky k ich deťom, spája rovnaký menovateľ – predčasný pôrod, niekoľkomesačný spoločný pobyt a boj o život a zdravie ich detí na jednotke intenzívnej a resuscitačnej starostlivosti.
Prečo predčasný pôrod?
Predčasný pôrod je aj v dobe pokročilej a vyspelej medicíny strašiakom, ktorý stále číha na veľké množstvo tehotných žien. Prečo k nim dochádza a čo v tehotenstve nepodceňovať, aby sa čo najväčšie riziká odvrátili, vysvetlila gynekologička a pôrodníčka MUDr. Silvia Zambová.
Zatiaľ čo u Laury šlo o druhé bezproblémové tehotenstvo, v Ankinom prípade sa skloňovala riziková gravidita, keďže o svoje prvé dieťatko prišla v 16. týždni tehotenstva. Obe porodili predčasne – Laura nečakane, náhlym odtokom plodovej vody v 28. týždni, Ankin chlapček prišiel na svet v dôsledku opakovaných neodvrátiteľných komplikácií a začínajúcemu pôrodu v 25. týždni. Aj keď ich čaká ešte veľa práce, v zásade to obe tieto deti vybojovali.
Dnes si ich mamky vymieňajú zážitky, fotografie a skúseností svojich ročných ratolestí, no tieto rodiny majú za sebou neľahký boj a zároveň náročný rok s bohatým kalendárom kontrol, návštev lekárov – špecialistov a rehabilitácií.
Silná spoveď jednej z nás: Osud mi nič nedaroval
Nedosiahnuteľný termín pôrodu
Predčasný pôrod sa vo všeobecnosti definuje ako koniec tehotenstva pred ukončeným 36. týždňom. Udáva sa, že počet predčasných pôrodov v súčasnosti lavíruje na hranici 10 %. Je však veľký rozdiel, ak sa dieťa narodí v 27., 32. či 36. týždni. Každé má iné vyhliadky na život, každé musí prekonať iné komplikácie a prekážky, aby si vybojovalo svoje miesto na tomto svete.
Na prípade týchto dvoch mamiek, ktoré spojila táto životná etapa a dnes si v rôznych situáciách rozumejú aj bez slov, sa dajú ilustrovať dve línie predčasných pôrodov – bezproblémové tehotenstvo, nekomplikovaný priebeh a náhly zvrat z rôznych príčin, keď predčasný pôrod zastihne nepripravenú mamičku i jej dieťatko.
Druhá podmnožina predčasných pôrodov by sa dala označiť ako skupina rizikových tehotenstiev, keď sa lekár v spolupráci s rodičmi snaží o predĺženie tehotenstva o každý deň naviac a udržanie dieťatka v tele matky čo najdlhšie.
Je predčasný pôrod predvídateľný?
Dá sa vôbec v skorších štádiách gravidity, keď nič nenasvedčuje tomu, aby sa mohlo niečo „pokaziť“, pripraviť na možnosť predčasného pôrodu? Resp. dá sa napr. u rodičiek identifikovať, ktoré tehotenstvo by mohlo byť natoľko rizikové, že by sa dieťa narodilo oveľa skôr ako v stanovenom termíne pôrodu?
Odpovie nám gynekologička a pôrodníčka MUDr. Silvia Zambová:
„Predčasný pôrod je aj v štátoch s najvyspelejším zdravotným systémom veľkým problémom. Najhoršie na tom je, že vzrastá počet predčasne narodených detí s veľmi nízkou pôrodnou hmotnosťou, pod 1 000 g. Čiastočne je to spôsobené vyšším vekom rodičiek, a s tým aj súvisiace pridružené ochorenia tehotnej (poruchy štítnej žľazy, cukrovka, vysoký krvný tlak, genitika, životný štýl ap.). O niektorých žena ani sama netuší, prejavia sa až po záťaži tehotenstvom.
Nemôžem nespomenúť, že predčasným pôrodom veľakrát končí tehotenstvo u ženy, ktorá by bez pomoci modernej medicíny dieťatko vôbec nemala. Sú to ženy po umelom oplodnení, s poruchou zrážania krvi alebo poruchou imunity.“ Ako ďalej upozorňuje, ide aj o prípady väčšieho počtu viacplodových gravidít, ktoré určite súvisia aj so širokým používaním výživových doplnkov na podporu činnosti vaječníkov.
Podľa slov odborníčky hlavnú skupinu žien, u ktorých sa predpokladá vysoké riziko predčasného pôrodu, sa snažia lekári vytipovať už v prvom trimestri tehotenstva. „Do úvahy berieme vek tehotnej, predchádzajúcu pôrodnícku anamnézu, prekonané potraty, aj predchádzajúce predčasné pôrody nielen u samotnej pacientky, ale aj u jej sestier, mamy či tety.
Dôkladne sa snažíme sledovať stav zrážania krvi v spolupráci s hematológom, stav imunitného systému v spolupráci s imunológom, snažíme sa pravidelnými výtermi z pošvy a sledovaním krvi zabrániť anémii u tehotnej a vzostupu infekcie.“
Nečakané prípady, keď sa dieťa narodí predčasne
Napriek tomu, že tehotná žena dodržiava zdravú životosprávu, pestuje zdravý životný štýl, poctivo absolvuje všetky povinné lekárske prehliadky, skloňuje sa aj v jej prípade infekcia, ktorá je z pohľadu gynekológov považovaná za jednu z najčastejších a najhlavnejších príčin predčasného pôrodu.
„Najťažšie je pre nás identifikovať pacientky, u ktorých úplne nečakane, bez predchádzajúcich indícií dochádza k odtoku plodovej vody v ktoromkoľvek týždni tehotenstva. Vieme dočasne zastaviť kontrakcie, utlmiť činnosť maternice, ale zatiaľ nemáme v rukách žiadnu metódu, ktorá by odtok plodovej vody zastavila a plodové obaly zacelila,“ opisuje túto komplikáciu pôrodníčka s 25-ročnou praxou.
„S krátkodobým efektom sa príležitostne používajú amnioinfúzie, špeciálne lepidlá, ale nič z toho sa nedá použiť dlhodobo a hromadne s výrazným terapeutickým efektom,“ odhaľuje možnosti i limity súčasnej medicíny sympatická lekárka a dopĺňa, že „vzhľadom na závažnosť problému sa venovala veľká pozornosť hľadaniu rizikového markera, ktorý by lekára upozornil na takúto pacientku.
Zistilo sa, že prítomnosť látky fibronektínu v sekréte buniek krčka maternice po 22. týždni, je určitým znakom hroziaceho predčasného pôrodu. To je aj základom komerčného testu na určenie rizika predčasného pôrodu, tento test je ale potrebné hodnotiť opatrne, v kombinácii s inými markermi.“
MUDr. Zambová zároveň upozorňuje, že v neposlednom rade súvisia predčasné pôrody s poruchou placentácie, ktorá spôsobuje krvácania, vysoký tlak vyvolaný tehotenstvom, ale aj eklampsie, keď sa musí ukončiť tehotenstvo v záujme matky, bez ohľadu na plod. V diagnostike týchto prípadov má nezastupiteľnú úlohu ultrazvukové vyšetrenie.
„Základnou úlohou lekára je včas odhaliť takúto pacientku, odstrániť všetky rizikové faktory, alebo aspoň včas začať ich liečbu a hlavne, včas odhadnúť čas, kedy už je čas na pôrod. Teda nájsť kompromis medzi zdravotným stavom matky, keď už jej telo nevládze ďalej vyživovať plod bez následkov na zdravie, ale zároveň je dieťatko už ako tak pripravené na život mimo maternice, samozrejme, s výraznou pomocou neonatológov,“ približuje veľmi dôležitý okamih rozhodovania lekárov ako jedna z nich, keďže mnoho týchto situácií sa odohráva blízko hranice životaschopnosti dieťaťa, za čo je v súčasnosti považovaný 24. týždeň tehotenstva.
Základom úspechu je podľa doktorky Zambovej úzka spolupráca pôrodníka, neonatológa a hlavne mamičky, ktorá musí byť odborne a jasne poučená a mala by mať možnosť vyjadriť sa k postupu. „Práve ona je totiž tá, ktorá výsledok najviac ovplyvní ďalšou popôrodnou starostlivosťou, cvičením, absolvovaním potrebných následných vyšetrení a terapií, veľakrát s neistým výsledkom.
Je to práve matka, ktorá má pred sebou nekonečnú cestu čiastkových cieľov: nech prežije, nech priberá, nech ho vyberú z inkubátora, nech sa usmeje, nech ideme domov, nech sa rozchodí, rozhovorí, nech začne chodiť do školy...,“ približuje ťažké životné obdobie každej ženy, ktorá priviedla na tento svet predčasniatko.
Nie je to totiž „len“ malý novorodenec, ale mnohé tieto deti si nesú do života aj väčšie či menšie následky svojho predčasného príchodu spojené s nezrelosťou. Sú však aj prípady, keď rodičia odchádzajú domov, žiaľ, s prázdnou náručou.
Sny rodičov predčasniatok... nech prežije,
... nech priberá,
... nech ho vyberú z inkubátora,
... nech sa usmeje,
... nech ideme domov,
... nech sa rozchodí,
... nech sa rozhovorí,
nech začne chodiť do školy...
Prežitky a výzvy novodobej medicíny
Každá žena, ktorá si prešla nástrahami predčasného pôrodu, si určite minimálne raz položila otázku, čím to je, že dnes už dokážeme lietať do vesmíru, domácnosti nám riadia virtuálne naprogramovaní pomocníci, medicína nebola nikdy tak pokroková, no napriek tomu počet predčasných pôrodov neklesá a inkubátor, ktorý by bol autentickou náhradou maternice a ktorý by „donosil” dieťa bez akýchkoľvek následkov, je utópia?
„Každé obdobie pôrodníctva malo svoje typické postupy pri liečbe predčasného pôrodu. Pred dvadsiatimi rokmi každý náznak skracovania krčka maternice bol liečený okolo 20. týždňa takzvaným podšitím – cerclage. V súčasnosti sa už táto metóda používa menej, na niektorých pracoviskách sa však stále realizuje,“ približuje tento ešte donedávna populárny spôsob doktorka a dodáva, že „určite má svoje miesto, ale i limity. Deformuje krček maternice, ktorý je výrazne deformovaný a zmenený stehom po pôrodoch. Steh je istou oporou slabšiemu krčku maternice, ale nevie zabrániť rozbehnutiu pôrodnej činnosti ani odtoku plodovej vody.“
Ako však ďalej dopĺňa, ako cudzie teleso na krčku môže byť vstupnou bránou infekcie, výtoky sú výraznejšie, preto sa začali používať pôrodnícke pesary, no aj tie sa v súčasnosti sa už takmer vôbec nepoužívajú.
Medicína napreduje, žijeme dobu pokroku. Inak to nie je ani v oblasti pôrodníctva, čo potvrdzuje aj MUDr. Zambová. „S rozvojom ultrazvukovej diagnostiky sa veľké nádeje začali vkladať do ultrazvukového hodnotenia krčka maternice, vonkajšej a vnútornej bránky.
Takto sa identifikovala časť rizikových tehotných, u ktorých sa začal proces otvárania vnútornej bránky a postupné prenikanie plodových obalov do krčka maternice, čo je výrazným znakom hroziaceho predčasného pôrodu,“ poodhaľuje súčasné metódy pomáhajúce lekárom pri riešení tejto problematiky.
Predčasne narodené dieťa
Paradoxy
Žijeme v 21. storočí a to, čo sa nám pred dvadsiatimi či desiatimi rokmi zdalo ako scéna zo sci-fi filmu, patrí už dnes k rutinným lekárskym postupom. Avšak aj dnes, v dobe neobmedzených možností je medicína zároveň jednou z oblastí, kde stále existujú hranice, čo potvrdzuje aj dlhoročná odborníčka.
„Každá metóda má svoje miesto v diagnostike predčasného pôrodu, ale tak, ako nie je jedna príčina tohto stavu, neexistuje len jeden optimálny diagnostický a už vôbec nie liečebný postup,“ vysvetľuje odborníčka a zároveň upozorňuje, že „je tu ešte niečo ako Vyššia moc“.
Dôkazom toho sú aj viaceré prípady, s ktorými sa počas svojej praxe stretáva, a síce „pacientky, ktoré majú výrazne zhoršený vaginálny nález, môžu takmer donosiť, pacientky s úplne negatívnym nálezom musia mať ukončené tehotenstvo kvôli životu ohrozujúcim komplikáciám matky, a tehotné, ktoré majú tehotenstvo úplne v poriadku, po náhlom a bezpríznakovom začiatku pôrodnej činnosti alebo odtoku plodovej vody, nečakane rodia vo veľmi včasnom týždni gravidity,“ približuje paradoxy svojej profesie gynekologička.
Priviesť na svet dieťatko predčasne je samo o sebe rizikom, tak pre matku, ako pre bábätko samotné. S. Zambová pripúšťa, že aj keď naša medicína už veľmi pokročila v starostlivosti o predčasné narodené deti, nie všetky vedia ruky lekárov zachrániť, no jedným dychom dáva nádej aj takým ženám, ktoré si prešli tým najhorším scenárom a o dieťatko prišli.
„Aj ony ale musia bojovať, skúšať to znova. S pomocou medicíny, a svojou trpezlivosťou a odhodlaním sa môžu dočkať vytúženého dieťatka,“ povzbudzuje každú ženu a svoje konštatovanie vysvetľuje tým, že sú síce príčiny, ktoré nie je možné zmeniť, ale každé tehotenstvo je iné, s iným uložením placenty, inou polohou plodu a iným biochemickým stavom tela matky. „Medicína sa každý deň vyvíja, stále máme nové lieky a postupy, a to dáva nádej všetkým ženám,“ dopĺňa na záver s perspektívou do budúcna stať sa matkou každej z nás.