FEJTÓN: Pani Vitamínová
Aj vaše deti odmietajú čokoľvek, čo zaváňa zdravím? My mamy sme kreatívne osôbky. Prečítajte si, ako to doma na svoje baby vymyslela mamina Petra.
Mám tajnú identitu. Nie, nie som schizofrenická (hoci by sa o tom dalo po tých stovkách predojčených nocí polemizovať). Moja tajná identita je zároveň najobľúbenejšou hrou mojich detí (a čo si budeme nahovárať, zároveň aj mojou najobľúbenejšou identitou mňa samej). Hra, nazvaná podľa hlavnej postavy (ktorou som ja), sa volá „Pani Vitamínová“ (nenechajte sa odradiť privysokou koncentráciou MŇA v tomto odstavci a čítajte ďalej).
Odporúčame aj: Umelci v čarovnej kuchyni
Dostať do detí vitamíny je ťažká úloha
Verím, že medzi mamičkami, čítajúcimi MAMA a ja, sa nájdu nielen bio mamičky, nakupujúce tony špaldových keksíkov a iných zdravých vychytávok (mne moje bio obdobie manžel po pár mesiacoch zatrhol, pretože zistil, koľko tie veci čudných farieb stoja), ale tiež i obyčajné mamy, ktoré sem-tam podľahnú nezdravým chúťkam svojich ratolestí.
Tie ma neodsúdia, ak napíšem, že po týždňoch výchovných chýb je náročné namotivovať deti na zdravú stravu (najmä ak za každým rohom šuští niektorá zo starých mám keksíkom či cukríkmi). Príroda ma možno obdarovala slabosťou pre moje tri dcérky, ale zároveň som dostala aj obrovskú porciu kreativity, ktorá mi vo chvíľach bezradnosti ponúka veselé a neokukané riešenia (nie, špaldové keksíky sa u nás neujali).
Žena doma: Potravinový biznis na deťoch
A tak vznikla aj pani Vitamínová...
Len tak si k nám prikvitla, usmiata a svieža (neviem si vysvetliť, kde sa to v nej berie) a v kuchyni si otvorila maličkú útulnú reštauráciu „Chutné zdravíčko“.
Raz či dvakrát týždenne nakrája na farebné tanieriky rôzne druhy ovocia a zeleniny, do farebných pohárov naleje čistú vodu alebo zriedený džúsik a pre svoje skalné návštevníčky pripraví nejakú farebnú papierovo-pastelkovo-lepidlovo-nožnicovú či inú aktivitku – napríklad nedávno sme z hrozna a špáradiel stavali minisnehuliakov.
Inšpirujte sa: Umelci v kuchyni: umenie servírovania
Mali by ste vidieť, ako sa dokážu moje deťúrence zmobilizovať, keď vyslovím čarovnú formulku „Prichystajte sa, pani Vitamínová o chvíľu otvára!“ Ak dovtedy rozhadzovali kocky po izbe, bili sa o fitloptu alebo potajomky strihali plyšovým koníkom hrivy a chvosty (a keby len koníkom; Šarlotku som nedávno prichytila pri tom, ako sa pokúšala odstrihnúť si jazyk, POMOC!), tak po mojej výzve odrazu behajú po byte dve najroztomilejšie bytôstky na svete (tretia sa pravdepodobne opäť tmolí niekde v mojej blízkosti, kým krájam, strihám, nalievam a nacvičujem si sviežosť).
Už o chvíľu stepujú pred kuchyňou, prenádherne učesané (človek by neveril, koľko farebných sponiek sa vmestí na trojročnú hlavičku), s bábikami sediacimi v kočíkoch, a snažia sa vypátrať, akú aktivitu a aké pochúťky im pani Vitamínová nachystala.
Jedzte čo vám hrdlo ráči
Reštaurácia sa otvára a deti vstupujú do kuchyne za hlaholu vlastných, radostne bijúcich srdiečok. Pani Vitamínová obe veselo víta a ponúka vzácnym hosťom zdravé pohostenie. Počas chrumkania je čas na konverzáciu, počas ktorej si všetky vzorne vykáme (trojročná Šarlotka pre istotu vyká aj sama sebe) a riešime výchovné problémy, dovolenky, nákupy a varenie.
Po takmer dvoch rokoch, odkedy som po prvý raz otvorila „svoju reštauráciu“, vnímam, že práve tieto rozhovory si moje dievčatá vychutnávajú najviac. Pýtam sa ich, predstierajúc bezradnosť (to mi celkom ide, dokonca lepšie než sviežosť), ako riešiť problémy s rastúcimi zúbkami, nočným dojčením či kúpou topánočiek (najmladšia Katka mi zatiaľ asistuje ako „dcérka Viktorka“ – V ako Vitamín musí byť).
Terezka a Šarlotka mi s rozvahou radia (každá vychovala dve plastové bábiky) a čuduj sa svete, naše rozhovory majú naozaj hlavu a pätu (čo občas nemajú ani moje rozhovory s naozajstnými mamičkami).
Po náročnej, no podnetnej konverzácii a dochrumkaní zdravého jedla nasleduje už spomínané lepenie, strihanie, kreslenie, skrátka tvorenie.
Zíde sa vám: Zopár tipov na aktivity rozvíjajúce detskú predstavivosť
Moje „zákazníčky“ majú najradšej zvieratká a kvetinky, takže väčšinou odchádzajú z „reštaurácie“ s koníkmi, psíkmi, mačičkami alebo tulipánmi, slnečnicami či dokonca rozkvitnutými lúkami. Sledujem, ako obe veľmi napredujú vo vlastnej tvorivosti a do mnou pripravených aktivít dopĺňajú vlastné detaily, staršia Terezka dokonca začala s 3D prvkami (myslím, že si čoskoro otvorí vlastnú reštauráciu, kam sa ja budem chodiť inšpirovať a trochu si oddýchnuť – dúfam, že bude mať otvorené niekoľko hodín denne).
Po vitamínových hodoch som zase "len" mama
Keď detičky pomaľovanými ručičkami so zalepenými prštekmi zamávajú pani Vitamínovej na pozdrav, nasleduje adrenalínových 10 sekúnd, kedy sa musím spolu s Katkou presunúť do obývačky. Tam už čakáme na vytešené dievčatká, ktoré so svojimi výtvormi vbiehajú dnu a ukazujú mi, čo dnes „u pani Vitamínovej“ vyrobili (mám pocit, že celá naša domácnosť je tak trochu schizofrenická).
Ja híkam od nadšenia, chválim ich šikovnosť a vzápätí bežím naspäť do kuchyne, aby som ich veľdiela pripevnila magnetkami na chladničku (mala by som manželovi pripomenúť, že potrebujeme ďalšiu chladničku... no dobre, tak aspoň nejakú nástenku) a pekné popoludnie je za nami.
TIP Mama a ja:
Inšpiratívne nápady na zaujímavé recepty pre (nielen) pre deti nájdete v našich RECEPTOCH
Veľmi sa teším, ako dievčatá čoraz častejšie samy chytajú do rúk pastelky či nožnice (čo vysvetľuje tú hŕbu papierikov rôznych tvarov na podlahe, ktorá funguje na princípe „Hrnček, var“, lebo nech ich odpracem koľkokoľvek, o chvíľu je ich ešte viac).
Terezka sa dokonca dohodla s najlepšou kamarátkou a teraz si dva-trikrát týždenne nosia do škôlky „poštu“ – ručne vyrobenú obálku plnú nálepiek, kresbičiek a drobných darčekov. Šarlotka zase začala maľovať všade srdiečka a s vervou ich vystrihuje z papierov, ktoré potajomky berie z tlačiarne (dostávam priemerne štyri srdiečka denne a naozaj už budem o chvíľu potrebovať novú chladničku). A Katka? Tej najviac učarovali prstové farby, pretože okrem čiarok a bodiek na papieri je možné ich použiť i na oblečenie a pery.
Sme tvorivá rodina. Vďaka, pani Vitamínová, a do skorého videnia! (Dúfam, že si na dnes stihnem vymyslieť niečo extra bláznivé – čo tak do papierových postavičiek vlepovať naozajstné tváre z fotiek a každej vymyslieť smiešnu „rozprávajúcu bublinu“ z úst? Moja postavička by mohla napríklad volať: „Ach, milujem rána!“).