Aké vlastnosti má ideálna mama?
Nič nie je ideálne, ani mama... vedeli ste to?
Chcem byť dobrým rodičom! Ale ako?
Aj tá najsebaistejšia a najtalentovanejšia z nás občas rieši, či je dobrou mamou. Veľa sme o tejto otázke diskutovali, študovali, pýtali sa odborníkov a dospeli sme k nasledovným zisteniam:
- Ideálna matka neexistuje, a keby existovala, bola by vlastne pre deti škodlivá..
- Existuje jedna vlastnosť, definujúca dobrú mamu. Aká to je, zistíte nižšie.
- Zostavili sme zoznam piatich chýb, ktoré robíme z lásky, ale nezdravej.
Existuje ideálna mama?
Pod slovom ideálna rozumieme dokonalá, stopercentná, nechybujúca. Akoby nestačilo, že výchova dieťaťa je extrémne náročná úloha sama osebe. Niektoré mamy si urobia z materstva projekt, v ktorom chcú excelovať, a vytýčia si podobne nesplniteľné úlohy:
- Nikdy nebudem na dieťa kričať a zaťažovať ho vlastnými problémami.
- Nebudem podráždená, netrpezlivá, nespravodlivá, nikdy dieťaťu neukrivdím.
- Budem svoje dieťa vždy len a len milovať.
Dokonalosť matky nie je pre dieťa prospešná
Samozrejme, že v živote sa nič nedá udržať v čierno-bielej podobe NIKDY/VŽDY, preto takéto ženy zakúšajú skôr či neskôr pocity viny, lebo ich nerealistické nároky na seba samú nedokážu dlhodobo napĺňať.
A bezpečie aj istoty dieťatka sú zrazu vážne otrasené, keď mama, ktorá býva ako slniečko, žiarivá, veselá a plná energie, sa z malého pochybenia prepadá do hlbokej frustrácie, výčitiek, pocitov neschopnosti a apatie.
Takéto mamy ohrozuje syndróm vyhorenia. Má presne takýto priebeh – od extrémneho nasadenia po fyzický a duševný kolaps. V drvivej väčšine prípadov postihuje perfekcionistky v pomáhajúcich profesiách.
A rola matky zahŕňa činnosti opatrovateľky, vychovávateľky, motivátorky, zabávača, upratovačky, kuchárky... navyše pracovná doba je 24 hodín, 7 dní v týždni.
Keby mohla dokonalá žena-bohyňa existovať, nebola by – paradoxne – pre dieťa prospešná. Nemecký psychoterapeut Fritz Riemann vo svojej knihe Schopnosť milovať vysvetľuje, prečo by dieťaťu matkina neomylnosť škodila:
„Nemohlo by sa svojej matke vyrovnať a muselo by od seba vyžadovať rovnakú dokonalosť, aby jej učinilo zadosť, alebo by tvárou v tvár takej materskej dokonalosti trvale prežívalo vedomie svojej menejcennosti.“
Makačka na materskej dovolenke
Dobrá mama je citlivá
Ak teda nikdy nechybujúca matka nemá byť naším ideálom, čo ním byť má? Ktorá je to tá „vlastnosť nad zlato“, avizovaná v úvode? Vývinoví psychológovia sa zhodujú na jemnocitnosti.
Je to mamina schopnosť vciťovať a vžívať sa do pocitov dieťaťa, schopnosť všimnúť si i nepatrné zmeny prostredníctvom neverbálnej komunikácie, vedieť aktívne zamerať pozornosť vždy, keď je to nutné a zároveň pripravenosť napĺňať jeho potreby.
Takáto mama dáva dieťaťu pocítiť, že hoci je slabé, bezbranné a absolútne neschopné postarať sa o seba, svet naokolo je dobrý, pomoc príde a príde v pravý čas.
Takto dieťa získa skúsenosť, že svetu možno dôverovať, že je hodno lásky bez akýchkoľvek výkonov, pretože práve túto bezpodmienečnú lásku vidí v očiach svojej mamy.
Spoločnosť nemôže pre zdarný vývin detí urobiť viac, než odbremeniť matky v prvých mesiacoch života dieťaťa od iných starostí a povinností a poskytnúť im tak maximum času na pokoj a pohodu, v ktorej im pod rukami môžu ich ratolesti rásť.
A to, ako sme s deťmi doslova fyzicky prepojené, ste asi všetky zažili: keď pri dojčení dieťatku zabehlo, mama sa rozkašle s ním.
Každá žena má potenciál byť presne takou matkou, akú dieťatko potrebuje. Dôležité len je, aby jej prostredie, v ktorom žije, pripravilo podmienky na to, aby si svoju nehu, lásku, prajnosť – jedným slovom jemnocit, mohla dovoliť odovzdávať i rozvíjať.
Dobrá mama: aká je?
Supermanažérka po materskej
