DOJČENIE NA VEREJNOSTI – áno, či nie?

PaedDr. Dagmar Baluchová | 14. august 2017

Niekto ho pokladá za celkom normálne a slobodné rozhodnutie ženy – matky. Iní sa otvorene pohoršujú. Ďalší si myslia, že istá dávka súkromia je predsa len nevyhnutná. Kto má pravdu?

Materské mlieko – zázračná tekutina. Spoznajte dôležité fakty!

O tom, že materské mlieko je pre deti ideálnym jedlom, polemizovať netreba. Svojím spektrom výživných látok je najlepšou potravou. Áno, príroda, to skutočne „zariadila“ geniálne...

Odkedy je človek človekom, rodiace deti sa kŕmia materským mliekom, a ak už dojčenie nie je možné, odporúča sa náhrada v podobe umelého mlieka.

Materské mlieko je bohaté na bielkoviny, laktózu, živiny. Pre dieťa je aj zdrojom vody, energie, aminokyselín, minerálnych látok atď. Ako rastie, prispôsobuje sa jeho nárokom a potrebám aj mamičkino mliečko.

Jeho špeciálne vlastnosti, ktoré ovplyvňujú zdravie, vývin a napr. aj obranyschopnosť organizmu samotného dieťaťa, zaujímajú vedcov už dlho. No napriek mnohým pokusom vytvoriť stopercentne dokonalú umelú náhradu materského mlieka sa ešte ani v 21. storočí nikomu nepodarilo.

Dojčenie nie je „len“ kŕmenie

Ak aj uznáme, že materské mlieko je dôležité, môžu sa objaviť rôzne názory na to, kedy je a kedy nie je vhodné dojčenie. Svetová encyklopédia Wikipédia má na dojčenie takýto zaujímavý názor:

„Pomáha pri vytváraní vzťahovej väzby, dokáže dieťa utíšiť, uspať, uspokojiť, dáva mu pocit bezpečia, odstráni bolesť, dodá energiu, pozitívnu náladu, zníži teplotu, zahreje. Vytvára vysokú úroveň schopnosti matky reagovať na individuálne potreby dieťaťa a pocit lásky.

Dáva mu pocit bezpečia, vnáša do jeho života príjemné pocity. Okrem uvedených výhod, nedojčenie podmieňuje mnohé zdravotné riziká pre matku aj dieťa.“

Naproti tomu sa najmä v posledných rokoch vytvorila vo svete akási tichá „antikampaň“, ktorá vyčleňuje dojčiace ženy a sťa by verejná mienka (istej skupiny osôb) im „nakazuje“, kde dojčiť môžu a kde nie.

Dôsledkom toho sú aj rôzne protestné akcie, napr. nedávno na Kostarike, v rámci ktorej demonštratívne dojčilo asi 50 žien svoje deti v istom obchodnom centre v meste San Jose.

Mamy chceli vyjadriť súdržnosť s istou mamičkou, ktorú práve kvôli dojčeniu z tohto centra vykázali. Podobných prípadov je veľa. V Amerike pred časom vyvolala búrlivú diskusiu kampaň Mom2Mom, v rámci ktorej sa nechali vyfotografovať aj dve vojačky v uniformách, ako dojčia.

Kampaň poukazovala i na to, že ak sú deti na verejnosti kŕmené z fľaše, nikomu to neprekáža, ale ak sú dojčené, vzbudzuje to pohoršenie.

Prečítajte si: Ako skladovať odstriekané mlieko?

Žena – matka je súčasťou verejnosti

„Je zarážajúce, že taká prirodzená vec ako dojčenie je v modernej a civilizovanej spoločnosti často tabu a matka s bábätkom na prsníku si často od okolia vyslúži pohoršené pohľady a pobúrené komentáre. Veď práve svojím správaním poskytujú tieto ženy kompletný obraz matky a slúžia aj ako vzor tým budúcim.

Naopak, ak im spoločnosť skomplikuje možnosť dojčiť kedykoľvek a kdekoľvek, čoraz viac mamičiek sa bude utiekať ku dojčenskému mlieku vo fľaši.

A to by bola obrovská škoda, lebo kvôli obmedzenosti spoločnosti by boli deti ukrátené o jeden zo základových kameňov svojho vývinu,“ konštatuje Mgr. Zuzana Labašová z Ekoporadne Živica, mama 9-ročnej dcérky a 2-mesačného synčeka.

Je toho názoru, že dojčenie dieťatka tak dlho a tak často, ako si to žiada, je jeho prirodzenou potrebou a obrovskou devízou do jeho ďalšieho života.

„Žena – matka je prirodzenou a dôležitou súčasťou spoločnosti a má plné právo uspokojovať potreby dieťaťa, aj keď je práve v parku, v obchodnom centre, či na inom verejnom priestore. B

olo by skvelé, keby sme neboli prudérni a akceptovali dojčenie na verejnosti, lebo práve takýto postoj dodáva matkám pocit, že materstvo nie je prekážkou aktívneho života a mať bábätko neznamená sedieť doma a izolovať sa od bežného života.“

Považujem dojčenie na verejnosti za obscénne

Vyjadril sa vo svojom príspevku istý slovenský bloger, ktorý nechce byť menovaný. S jeho názorom môžu súhlasiť mnohí. Nakoniec, je to ich právo... Pretože, keď sa oháňame uplatňovaním práv, majú ho tie, ktoré dojčia, a aj tie a tí, ktorí nedojčia.

Tento bloger na svojej stránke píše: „Pravdupovediac, obecne mi je jedno, kto si kde ukazuje svoje prsia, pokiaľ je to v spoločensky akceptovateľnej podobe.

Ale prekáža mi, ak si trebárs v lete sadnem na námestí na terasu ku káve a som nútený, zo slušnosti, hľadieť len pred seba, pretože pozriem vľavo a vidím dojčiace prsia, pozriem vpravo a vidím dojčiace prsia.

Dojčiace mamičky, ktoré majú na sociálnej sieti ohľadne toho svoju špeciálnu skupinu (i na tej terase pri káve a v parku) mi pripadajú tak trochu exhibujúce, exhibujúce viac, ako je zdravé. Dojčiace mamičky, majte s nami zľutovanie, chceme sa na verejnosti rozhliadať slobodne, nielen vpred...“

Ako chutí materské mlieko? Záleží od toho, čo mamička zje!

Ako vplýva dojčenie na verejnosti na okoloidúcich?

Podobný negatívny názor má aj Jana, ktorá je sama mamou 3 dospelých dcér a starou mamou 2 vnúčat. Hoci sa sama pokladá za benevolentnú a celý život sa snaží nikoho ničím neobmedzovať, paradoxne – ona obmedzovaná je.

„Reč je o dojčení na verejnosti. Samo osebe je to krásny akt kŕmenia a väzby medzi matkou a dieťaťom, preto som rozčarovaná, ako niektoré ženy dokážu takúto intímnu záležitosť nemiestne prezentovať na verejnosti.

Skutočne sa mi už nechce vojsť do reštaurácie a pri posedení s rodinou sedieť oproti mame, ktorá bez ostychu vytiahne celý prsník a nechá dieťa hodinu cucať, hrať sa, zaspávať na ňom.

Rozumejte, nemám nič proti dojčeniu, ani nie som prudérna, len mi príde scestné, robiť to systémom – JA som matka, JA idem dieťa nakŕmiť a je mi úplne jedno, ako sa cítia ostatní. Tieto prirodzené veci sa dajú robiť aj inak – existujú predsa šatky, ak sa kŕmenie vykonáva decentne, je to milé a ohľaduplné a všetci sa na to pozerajú inou optikou.

Keď som však postavená pred hotovú vec a na každom rohu na nás číhajú obnažené prsníky, prirodzené mi to nepríde. Preto, prosím, berte ohľad na ľudí vôkol a istú dávku intimity si zachovajte – či sa to už týka dojčenia, alebo farbistého opisovania príbehov, ako ste rodili, niektoré veci predsa len patria buď do úzkeho kruhu, alebo len dvom ľuďom.

Buďte ohľaduplné a berte na zreteľ, že nie všetci majú chuť pozerať sa na vaše prsia. Viem, že kŕmenie je prirodzené, prirodzené sú však aj iné veci a nevykonávame ich tak, aby ich videli ľudia okolo. Možno si tie vzácne okamihy, keď dávate mlieko a dieťa ho prijíma a vníma vás, budete viac vychutnávať...“

Strava dojčiacej matky - 6 zásad pre dojčiace mamičky

Dojčenie v stravovacom zariadení alebo Náš zákazník, náš...?

To, že práve stravovacie zariadenia sú asi najkritickejším priestorom ohľadne dojčenia, je zrejmé. Aká je však prax? Majú reštaurácie, kaviarne, hotely a iné podobné miesta akési odporúčania, ktoré by v tomto smere mali rešpektovať ich hostia?

Opýtali sme sa Mgr. Jozefa Servanského z odborného portálu Gastroweb.sk: „Každá reštaurácia či hotel má svoju vlastnú politiku prístupu k hosťom, vrátane prístupu k rodinám s deťmi, či dojčiacim matkám. Ale len málo z nich to má jasne zadefinované, napr. vo svojich interných predpisoch, čo je najmä pri často sa meniacom personáli neraz problém.

Podstatná je však samotná komunikácia obsluhy s hosťom a ochota vyjsť mu maximálne v ústrety, čo je kameňom úrazu mnohých zariadení na Slovensku.

Jednoducho, pokiaľ reštaurácia jasne nedeklaruje, že si neželá prítomnosť rodičov s deťmi, mala by sa matka informovať u čašníka, či im dojčenie nebude prekážať, prípadne či jej nevedia poskytnúť vhodný priestor, kde bude mať viac súkromia.

Ľudia a teda aj návštevníci reštaurácie bývajú rôzni a niekomu môže dojčenie prekážať. Treba sa vzájomne rešpektovať. A opäť je to na obsluhe, aby spolu s hosťom našli najvhodnejšie riešenie.“

Túto situáciu už dlhšie mapuje aj Únia materských centier Slovenska v rámci svojej kampane „Vstúpte s dieťaťom“. Zariadenia priateľské k deťom a rodinám, ktoré spĺňajú dané kritéria a majú označenie tejto kampane, možno nájsť na stránke www.materskecentra.sk.

Názory na dojčenie na verejnosti sú ZA aj PROTI

Táto téma rozprúdila búrlivú diskusiu aj na našej FB-stránke. Našli sa názory, ktoré boli za i proti, ale i tie medzi tým. Z najzaujímavejších vyberáme:

„Keď sa môžu verejne kŕmiť dospelí, tak prečo nie deti? Alebo pozatvárajme reštaurácie a verejné stravovacie zariadenia a nech sa doma INTÍMNE stravujú všetci,“ myslí si Martina.

„...kým som nemala deti, bolo mi to zvláštne..., ale odkedy sa mi narodil prvý syn, prišlo mi to tak prirodzené ako dýchanie,“ vyznáva sa Lucia.

„Keď sa ukazujú s holým poprsím mladé baby, alebo tie, čo majú „silikóny“, to nevadí nikomu...?“ konštatuje za mnohé dojčiace ženy Tatiana.

Naša čitateľka Marcela je zasa skôr za väčšiu intimitu.

„Pre mňa je to veľmi blízka chvíľa s mojím malým človiečikom. Niekam sa bokom utiahnuť a aj malý sa spokojnejšie napapá. Keď je okolo ruch a veľa zvukov, tak sa nevie napapať, stále chce skúmať, čo sa deje.“

Práve otázka intimity nabrala v tejto diskusii viac rozmerov. Andrea napísala:

„Dojčenie je intímna záležitosť medzi matkou a dieťaťom a na verejnosť nepatrí. Napr. aj malá či veľká potreba, milovanie atď. sú tiež prirodzené veci a na verejnosti ich nerobíme.“

To, že skúsenosti, keď mamičky dojčia svoje deti na verejných priestranstvách, by stáli za jeden román, dokazujú na záver aj tieto dva názory. Lucia, mama troch detí, spomína, ako pre ňu bolo vždy prirodzené nadojčiť ich aj na verejnosti, no dbala na to, aby deti boli vždy zakryté plienkou. Odsudzujúce pohľady, ktoré občas boli, si nevšímala.

„No pri poslednej dcérke pred rokom sa mi stalo, že mi v záhradnej reštaurácii, kde sme si sadli ďaleko od ostatných zákazníkov, prišiel čašník povedať, že mám odísť, lebo som nechutná!!! Bolo mi hrozne, pohádala som sa ešte aj s majiteľom, ktorý bol, bohužiaľ, toho istého názoru. Nikdy sme tam už nešli. Stále som presvedčená, že hanba to bola, ale ich!“

Opačnú skúsenosť má Táňa: „Raz sa nám s pár kamarátkami mamičkami podarilo premeniť záhradnú terasu na „mliečny bar“, keď sa naše deti inšpirovali jedno od druhého...☺“

Dojčenie v škole alebo v práci – nie je problém

Ako je to s dojčením na verejnosti v zahraničí?

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), ktorá je medzinárodne uznávaným objektom medzi odbornou i laickou verejnosťou, odporúča výlučné dojčenie do 6 mesiacov veku dieťaťa a s následným postupným zavádzaním príkrmov je vhodné v dojčení pokračovať do 2. roku života a následne ďalej, ako to matke a dieťaťu vyhovuje.

To, KDE a ZA AKÝCH PODMIENOK majú matky dojčiť, však už značne súvisí aj s tým, do akej miery je dojčenie popularizované v predpôrodnej príprave a v pediatrickej starostlivosti v danej krajine.

Aj v súčasnosti sú krajiny, kde majú matky po narodení svojich detí na výber, či budú dojčiť, alebo dostanú lieky na ukončenie laktácie.

Taktiež sú krajiny, kde majú napr. matky po nástupe do práce nárok na prestávky na dojčenie (medzi ne patrí i Slovenská republika), ale sú aj krajiny, kde je dojčenie doma „v poriadku“, ale mimo neho sa pokladá za spoločensky neprijateľné.

Fľaša (je?) lepšia

Svoj pohľad nám ponúka aj naša stála čitateľka Barbora Seigrist, ktorá žije so svojou rodinou v Hong Kongu: „Vo všeobecnosti čínske matky v Hong Kongu nedojčia.

Myslím si, že má na to vplyv viacero faktorov. Po prvé sa tu v minulosti tradovalo, a dokonca sa tomu verí doteraz, že umelé mlieka majú vyššiu nutričnú hodnotu ako materské mlieko a výrobcovia dojčenských mliek sa predbiehajú v reklamách.

Pravda však je, že matky nedojčia, lebo je pohodlnejšie dať bábätku fľašu, ktorú môže pripraviť aj pestúnka. Keďže materská dovolenka tu trvá iba 10 týždňov a vedenia sa hneď od narodenia dieťaťa chytá stará matka alebo svokra, načo zbytočne meniť systém po pár týždňoch, keď aj tak prestane mamička dojčiť, lebo pôjde do práce...

Pripadá mi to ako obrovská pohodlnosť. Taktiež chýba lepšia osveta a ochota zmeniť 'staré' zvyky. Určite by pomohlo dojčiť hoci aj pár týždňov, ale to by museli zmeniť názor hlavne staré mamy, ktoré rozhodujú o tom, čo, kedy a ako bude bábätko robiť.“

V Hong Kongu, ak mamičky predsa len dojčia, sú to cudzinky a robia to diskrétne. Barbora hovorí: „Vždy si cez seba a dieťa prehodia šatku, zvyčajne je to v kaviarni či reštaurácii.

Vonku veľmi nie, lebo celý rok je tu veľmi horúco a vlhko. Vo veľkých obchodoch s detským tovarom sú kútiky, kde ženy, bez toho, aby niečo kupovali, môžu svoje deti nadojčiť. Ale opäť tak robia iba cudzinky, doposiaľ som sa tu nestretla s čínskou mamičkou, ktorá by dojčila...“

Prečítajte si: Pripravte sa na dojčenie!

Intimita a hygiena počas dojčenia

Na Slovensku zažíva v posledných rokoch dojčenie svoju renesanciu. Žien, ktoré sa preň rozhodujú a neodmietajú ho, je stále viac, hoci pred pár rokmi bola aj u nás situácia menej lichotivá. Prečo je dojčenie „IN“, a aj na verejnosti, poznamenáva pediatrička MUDr. Marta Špániková:

„Jednou z veľkých výhod dojčenia pre dieťatko, ale aj pre mamičku je to, že majú zdroj bezpečnej tekutiny aj výživy vždy pri sebe.

To ich robí slobodnejšími pri prechádzkach, plánovaní denného programu (hlavne ak je aj starší súrodenec) a cestovaní. Pri dojčení na verejnosti odporúčam nájsť si v danom priestore čo najodľahlejšie a najpokojnejšie miesto, určitá intimita sa dá dosiahnuť napr. prehodením saka či svetra cez ramená.

Pri dobrej osobnej hygiene matky nie je ani potrebné dodržiavať špeciálne hygienické opatrenia, vždy je ale lepšie si pred dojčením umyť ruky, ale to sa dnes dá riešiť aj dezinfekčným gélom, ak nie je nablízku tečúca voda.“

Lekárka a zároveň mamička na materskej dovolenke MUDr. Lilija Burianová upozorňuje na ďalší aspekt, ktorý môže súvisieť s tým, prečo dojčenie na verejnosti pripadá niektorým ľuďom vulgárne a/alebo erotizujúce:

„Je dôležité uvedomiť si, že vo chvíli, keď žena dojčí, nie je sexuálny objekt, ale matka, ktorá dáva svojmu dieťaťu to najlepšie a najprirodzenejšie, čo môže dostať. Stojí ju to nemalé úsilie – zmenená postava, nemožnosť dať si, na čo má chuť, nemôže piť alkohol...

Takú ženu treba oceniť, a nie riešiť, že dojčí na verejnosti. A ak sa veľmi hanbí, vždy si môže cez prsia prehodiť plienku. Trochu iná je situácia, ak sú takto dojčené väčšie deti, ktoré by sa mali viesť k dojčeniu už iba ráno a večer. Ale to je už iná téma.“

Prečítajte si: Ako zosúladiť dojčenie dieťatka s prácou

Dojčenie na verejnosti je najmä o tolerancii...

Asi tak, ako vo všetkom, čo zaváňa „človečinou“, aj pri dojčení na verejnosti ide iba o jedno – o toleranciu. Bábätká si nevyberajú miesto, kde chcú byť dojčené.

Možno keby tušili, že to niekomu prekáža, boli by ohľaduplnejšie, pokojne by počkali, kým sa mama objaví na „správnom mieste“ a v „správnom čase“.

Na druhej strane, aj tí, ktorých sa dojčenie vôbec netýka, majú právo, aby bol rešpektovaný ich priestor, ich pokoj, za ktorý si (napr. v reštaurácii) tiež zaplatia. Pretože, faktom je, že sú miesta a situácie, kde verejné dojčenie nie je vhodné.

...a možno v skutočnosti ani nejde o samotné dojčenie, ale o úctu, slušnosť, rešpektovanie sa navzájom... Ak sa tie medzi nami raz úplne vytratia, nebudú sa môcť už ničím nahradiť (ako to mlieko vo fľaši...).