Dieťa a televízia
Poznáte to? Nedeľa ráno, osem hodín. Vaše dieťa sedí pred televízorom, zatiaľ čo vy – vďační za hodinu spánku, ale so zlým svedomím – sa otáčate na druhý bok v posteli. Od akého veku je vhodné dieťaťu púšťať televízor?
Slovenské dieťa pozerá televíziu priemerne dve hodiny za deň. Je to dôvod na znepokojenie? Ako to urobiť, aby sa dieťa nestalo závislým od televízie? Môžeme s istotou povedať, že televízia predstavuje okno do sveta, ale len ak sa pozerá v primeranej miere, lebo jej vplyv sa môže veľmi silno odzrkadliť na emocionálnom a sociálnom vývine dieťaťa.
Nezabúdajme: Dieťa potrebuje čas najmä na hru, snívanie, bláznenie sa.
Sledovanie televízie deťmi treba regulovať
Dieťa má prístup k televízii často i nepriamym spôsobom. S obrázkami z televízora je konfrontované už dávno predtým, ako vie rozprávať a chodiť. Rozpoznáva zvuky vychádzajúce z televízora a obrazovka veľmi rýchlo priťahuje jeho oči.
Televízor tak patrí ku každodennému životu. V približne 1 a pol až dvoch rokoch dokáže dieťa sledovať krátke programy. Napríklad známe Teletubbies sa orientuje práve na vekovo najmladšie publikum. Obrazy a tóny, ktoré vyžaruje televízor, uspokojujú jazykovú potrebu dieťaťa.
Televízia je „kaša“ z vizuálnych a počuteľných informácií, ktorú deti „zjedia“ bez námahy, preto je u nich taká úspešná. Televízia dieťa samozrejme priťahuje. Je ale len vašou úlohou jeho apetít brzdiť.
Rovnako ako nenecháte dieťa samé s celou bonboniérou, musíte stanoviť aj pravidlá a primeraný čas na pozeranie televízie (nie viac ako 30 minút za deň u detí mladších ako štyri roky a nie viac ako jednu hodinu za deň u detí do šiestich rokov). Vyberajte spolu s dieťaťom primeraný program a ešte raz: „Buďte prítomní, aby ste mohli sledovanie televízie regulovať!“
Prečítajte si: Televízia a detský divák
Deti prežívajú televíziu úplne inak ako dospelí a tento rozdiel je tým jasnejší, čím je dieťa mladšie. Inak vnímajú a spracúvajú podnety. Pozerať televíziu sa musia naučiť.
Od akého veku môže dieťa pozerať televíziu?
Škôlkari a predškoláci
Deti tejto vekovej kategórie dokážu pochopiť len jednoduché „obrazce“ ako dobrý a zlý, odvážny a zbabelý... Hovoríme tomu silná polarizácia. Preto vyžadujú také filmové postavy, ktoré sa dajú použiť na túto schému.
Komplikovanejšie (reálne) charaktery (Ten a ten by mal byť dobrý, tak prečo koná zlo?) ešte nechápu. Preto si malí škôlkari myslia, že všetko, čo sa deje v televízii, je aj skutočnosť. To, čo tam dieťa videlo, považuje za rovnako reálne ako svet okolo seba.
Deti tak zažívajú scény, akoby boli ich súčasťou. Až v predškolskom veku postupne začínajú chápať, že ide len o príbeh. V každom veku však platí zásada: deti musia rozumieť tomu, čo pozerajú a musia to vedieť spracovať. Ak to nedokážu, môžu vzniknúť problémy.
Školáci
Už vedia rozlíšiť skutočnosť od fikcie, chápu kauzálne príčiny a vedia sa vcítiť do filmových postáv. Aj tak však potrebujú primerané tempo a jednu úroveň rozprávania. Ak nie sú splnené tieto podmienky, aj tu vzniká preťaženie.
Starší žiaci
Od veku približne 11 – 12 rokov pozerajú deti televíziu približne ako dospelí: vďaka už vyvinutému logickému mysleniu vedia dobre vnímať dej. Avšak pozor: Deti tejto vekovej kategórie ešte nie sú schopné dištancovať sa od ponúknutých obsahov tak, ako dospelí.
Keďže deti – najmä tie mladšie – sú úplne fascinované filmovým dianím, mali by rodičia dávať pozor na to, aby film nebol príliš napínavý, to znamená posúdiť, či poskytuje dostatok prestávok na oddych, aby hudobné pozadie nebolo príliš vzrušujúce a aby film nebol príliš dlhý.
Ak dieťa pozerá video alebo DVD, treba urobiť viacero prestávok (približne po 20-30 minútach). Ako dieťa prežíva sledovanie televízie, môžeme ľahko zistiť podľa jeho telesných reakcií: ak je príliš zahĺbené do deja, pri väčšom napätí si napríklad obhrýza nechty, alebo cmúľa končeky vlasov, zatvára oči alebo si zapcháva uši, skrýva sa a pod.
Tieto preťaženia však nezmiznú so skončením programu, ale môžu mať za následok napríklad zvýšenú teplotu (červené uši), zvýšený tep alebo nočné mory.
Prítomnosť rodičov pri sledovaní televízie deťmi nie je zanedbateľná
Preto by mali rodičia detí všetkých kategórií dbať na to, aby medzi pozeraním televízie a uložením sa na spánok bola pauza, kedy sa dieťa môže pohrať a spracovať filmové obsahy, napr. aj tým, že si ich v hre znovu pripomenie.
U starších detí sa odohráva toto spracovanie formou reči, to znamená že deti sa medzi sebou alebo s rodičmi rozprávajú počas filmu alebo po ňom o videnom a spracúvajú to takýmto spôsobom.
Priaznivé pre každú vekovú skupinu je, ak rodičia môžu pozerať televíziu spolu s deťmi a mladším deťom tak dodávajú svojou fyzickou prítomnosťou istotu. So staršími deťmi by sa mohli rodičia porozprávať o tom, čo práve pozerali – a hovoriť treba najmä o problematickejších scénach. V konečnom dôsledku je dôležité, aby mal film happy end, a pokiaľ je možné, aby ho dieťa videlo. Lebo iba tak sa môže znovu správne uvoľniť.
Čo znamená pozerať primerane dlho?
Televízia značnou mierou ovplyvňuje zadelenie času u dieťaťa. Zatiaľ čo sedí pred televíznou obrazovkou, nevšíma si, ako rýchlo ubieha čas. Dieťa je v úplne inom svete a nie je preto zriedkavosťou, že reaguje agresívne, ak DVD vyplo alebo program sa v televízii skončil.
„Dieťa je v hypnotickom stave, to znamená, že sa čiastočne mení jeho vnímanie okolia, prirovnať to môžeme k snu,“ uviedol detský psychiater Stephane Clerget. Záleží teda len od rodičov, aby určili dieťaťu hranice a priebežne ho informovali o čase, ktorý môže stráviť pri televízore.
Rodičia by mali deťom zadeľovať čas. Detskí psychológovia radia dovoliť deťom sledovať televíziu maximálne šesť hodín do týždňa pre deti mladšie ako šesť rokov.
Ako správne zaradiť televíziu do života dieťaťa?
Televízor nie je pestúnka. Napríklad dieťaťu unavenému po dlhej prechádzke navrhnúť z času načas, aby si oddýchlo 30 minút pri televízore, je niečo iné ako zakaždým, keď nemá čo robiť, ho posadiť pred obrazovku.
V našej spoločnosti, kde všetko tak rýchlo plynie, je dôležité poskytnúť dieťaťu aj čas, kedy sa môže hrať, maľovať si alebo len tak leňošiť. Nezabudnite na dôležitú vec: Dieťa potrebuje čas na objavovanie a chápanie sveta. Čas, ktorý strávi dieťa do šiestich rokov pred televízorom, je čas, ktorý mu potom chýba na rozvoj jeho kreatívneho myslenia.
Hra mu umožňuje oboznamovať sa s vecami a situáciami, a to pomocou jemu známej reči, dôverne známeho okolia a skúseností. Televízor neposkytuje žiaden priestor pre takéto symbolické hry a blokuje rozvoj kreativity. Dieťa si pamätá videné z televízora, spracúva to, ale nie je samotným tvorcom nápadov a myšlienok. „Zdá sa, že televízor sa stal strojom na potláčanie predstavivosti dieťaťa,“ objasňuje Clerget.
Vplýva televízia na horšie výsledky v škole?
V jednom sú psychológovia jednotní: Sledovanie televízie ovplyvňuje schopnosť koncentrácie u detí. Je to akoby pritiahol televízor celú pozornosť dieťaťa na seba, ale nevrátil ju celú neskôr späť. Niektorí rodičia si myslia, že televízia pôsobí priaznivo na pozornosť dieťaťa, ktoré má inak ťažkosti s koncentráciou.
Inak povedané: Majú pokoj, keď ich deti sedia pred televíznou obrazovkou. Ale je to zavádzajúce. Spomínaný detský psychiater vysvetľuje: „Hyperaktívne dieťa sa zabudne, akonáhle sa stáva televíznym divákom.
Uniká tak svojmu strachu, rivalite medzi otcom a mamou, strachu z opustenia, ťažkostiam pri hľadaní svojej identity – príčinou môže byť aj chýbajúca pozornosť. Aby sme neoslabili schopnosť koncentrácie u dieťaťa, mali by sme nechať deti sledovať televíziu až vtedy, keď má napísané úlohy a je pripravené na druhý deň na vyučovanie do školy.“
Zanecháva násilie v televízii stopy na dieťati?
Dieťa je konfrontované s násilím tým viac, čím viac času trávi pred televízorom. Niektorí rodičia si myslia, že deti by sme mali oboznamovať so skutočnou realitou, to znamená aj s násilím. Je však zase len úlohou rodičov slúžiť ako tzv. filter a deti ochraňovať.
Psychológovia sa stretávajú neustále s agresivitou u detí, ktoré trávia pred televízorom veľmi veľa času. Podrobne sa skúmal tento mechanizmus: Po „dávke“ násilia v televízii je dieťa vystavené určitému druhu psychického napätia. Aby sa dieťa od neho oslobodilo, správa sa násilne, agresívne. Dôležitá je teda obozretnosť rodičov. Vplyv násilia v televízii je totiž závislý od rodinnej a sociálnej klímy, v ktorej dieťa vyrastá.
Môže mať dieťa svoj vlastný televízor v detskej izbe?
Veľa detí si želá mať svoj vlastný televízor, aby si mohli samy určovať program, ktorý budú pozerať. Toto prianie je – najmä u starších detí a mládeže – pochopiteľné.
Jeho splnenie však záleží od toho, či sa dieťa naučilo primerane zaobchádzať s televíznou ponukou. Deti mladšie ako dvanásť rokov by však v žiadnom prípade nemali vlastniť svoj vlastný televízor, lebo bez dozoru by v podstate ešte nemali samy určovať, čo chcú pozerať.
Prečítajte si: Televízia v detskej izbe je podľa vedcov nezdravý zvyk
Pri rozhodovaní sa, či váš syn alebo dcéra dostane svoj televízor, by ste mali myslieť i na to, že čas strávený pred televíznou obrazovkou je často jediný čas, ktorý rodina ešte trávi spolu. So zabezpečením druhého televízora sa i tento spoločný čas redukuje a rodina sa rozdeľuje.
Tipy pre rozumné využívanie televízie pre deti
Prečítajte si: Čaro rozprávky