Čo mi dalo MATERSTVO? Čo ma naučili moje DETI?

Redakcia | 24. október 2017

Rodičovstvo a úloha rodiča je vo všeobecnosti pokladaná za veľmi zodpovedné, namáhavé, zmysluplné a nezištné poslanie. Rodičia sa od prvej chvíle snažia na túto úlohu zodpovedne pripraviť.

Matka a otec by však nemali byť na svoje postavenie rodiča viazaní natoľko, aby nedokázali prijímať. Prijímať všetko krásne, úsmevné, prekvapivé, očarujúce, poučné, výstižné a samozrejme aj láskavé – od svojich detí. Lebo aj naše deti, hoci sú to ešte drobci, dokážu náš stereotypný život neuveriteľne obohatiť.

Prečítajte si: Psychológia pre milujúcich rodičov: Sú hranice vo výchove dôležité?

Prečo si nevymeniť úlohy?

Namiesto učiteľov sa môžeme my, rodičia, stať pozornými žiakmi našich detí...

Niki

Môj synček ma naučil v prvom rade to, že nič nie je dôležitejšie a krajšie ako jeho detský bezzubý úsmevček, že neexistuje nič krajšie ako vôňa čerstvo zobudeného bábätka, naučil ma obrovskej trpezlivosti a sebaovládaniu, zároveň však aj totálnej ignorácii. Naučil ma, že sa dá vyspať aj počas piatich hodín prerušovaného spánku – a to doružova, variť a upratovať jednou rukou, chodiť a zakrádať sa po byte ako leopard na love, vyspať sa na priestore 30 cm postele.

Jeho existencia ma naučila zároveň aj šialenému strachu a citlivosti a dala mi príšernú silu – brániť svoje dieťa aj za cenu vlastného života. Naučil ma aj tomu, že moje požiadavky a potreby sú akosi nepodstatné a že ja, „narcis“, som zrazu aj sama pred sebou totálne nepodstatná, najdôležitejší je teraz jednoducho on a hrozne ho milujem...

Majka

Vďaka môjmu synovi som pochopila, aká veľmi dôležitá je pre mňa moja rodina. Kariéra a sebarealizácia sú fajn, ale nedá sa to porovnať s pocitom, keď ho pozorujem, ako sa zobúdza, otvorí očká a usmeje sa na mňa. Bola som maniak do plánovania, keď som nemala všetko presne naplánované, bola som chorá. Teraz? Neplánujem (teda nie tak striktne), Kubino mi plány aj tak vždy zmení. Tiež ma presvedčil, že moja závislosť na spánku nie je až taká vážna. Naučil ma viac sa smiať, tešiť sa z maličkostí, urobiť zo seba úplného blázna, len aby sa zasmial a užívať si každý deň s ním. Nie vždy je to jednoduché, ale on mi dáva silu všetko zvládnuť.

čo ma naučilo moje dieťa, výchova spánok, úsmev, matka, šťastná

Sue

Ja som sa pri Klárke naučila, že všetko sa dá zvládnuť len jednou rukou, pretože druhou držím ju.

Ivanka

Moja Borka ma naučila báť sa, ukázala mi, že lásky nikdy nie je dosť a starostlivosť o ňu zbystrila moje zmysly. Vďaka nej som sa zoznámila s mnohými skvelými ľuďmi, vďaka nej sa každý deň znova presviedčam, aký úžasný je jej otecko a môj manžel. Ukázala mi, že každý deň sa dá naučiť mnoho nových vecí a že objavovať svet je tá najnáročnejšia, ale aj najkrajšia práca. Každý deň, ktorý privíta úsmevom, je plný šťastia, radosti a lásky.

Nikoleta (5 detí)

Variť v obrovských množstvách (uvažujem o zakúpení hrnca v podobnej veľkosti, aký kedysi mala moja mama na vyváranie plienok). Obliecť všetky deti do kompletného zimného oblečenia v čase kratšom ako 5 minút, pričom stihnem obliecť aj seba. Nevzrušovať sa, keď lozia po vrchnom operadle gauča a hrajú sa tam na indiánov. Nevzrušovať sa, keď vyhádžu všetky veci zo skrine, lebo si chceli urobiť „bunker“. Nájsť si vždy kúsok času pre seba aj napriek neutíchajúcim požiadavkám z každej strany, každú chvíľu. A predovšetkým ma urobili závislou na deťoch...

Neprehliadnite: Viete, že počet vašich detí ovplyvní ich osobnosť?

Lola

Mňa dcérka naučila hlavne väčšej trpezlivosti, zodpovednosti a maškrtnosti. Tiež som nikdy predtým nevedela, že existuje až takáto láska. Urobila by som pre ňu všetko na svete, aby bola spokojná a šťastná. Odnaučila ma hysterickým nákupom, ktoré som do jej pôrodu pravidelne absolvovala, a tiež som si uvedomila, že môj pracovný stres s ňou lepšie zvládam. Keď prídem domov, konečne pre mňa práca prestane existovať a vždy sa s ňou potom teším, akoby som ju nevidela rok. Stihnem nemožné, ako napr. osprchovať sa, obliecť a namaľovať za sedem minút.

Sunny

Nikolka ma naučila zabudnúť na seba a myslieť hlavne na ňu, naučila ma byť silnejšou a hlavne trpezlivejšou. Ja som veľmi emocionálny typ človeka, myslela som, že viac ľúbiť nejde – ale ide...

Janah

Laurinka ma naučila spávať v noci len jednu až dve hodinky, a pritom byť vyspatá, usmievať sa, aj keď mi možno práve vtedy do smiechu nie je, lebo ona si môj úsmev zaslúži. Ukázala mi, že to najkrajšie na svete je byť matkou. Urobila ma ešte citlivejšou, ako som bola predtým, ale zároveň silnejšou, aby som ju neustále mohla ochraňovať. Naučila ma viac si všímať veci okolo seba, ale myslím, že ešte ma len veľa vecí naučí. Viem, že je pre mňa to najdôležitejšie na svete a nič nie je krajšie, ako keď sa na mňa usmeje a ja si ju môžem k sebe pritúliť.

Mohlo by vás zaujať: Zlé deti – zlá matka? TAKTO rodičovstvo prekope vaše zmýšľanie!

Evica (3 deti)

Deti ma naučili smiať sa, tešiť sa z každého dňa, nemyslieť len na seba, rešpektovať ich ako osobnosť, byť trpezlivá. A v neposlednom rade mi vytvorili pocit domova, ktorý som nepoznala. Mala som dosť obavy, či to dokážem.

Kačenka (2 deti)

Obidve moje deti ma obohatili o veľa nových poznaní a farieb okuliarov, cez ktoré pozerám na svet. A, samozrejme, o plno neopakovateľných pocitov, od nadšeného očakávania (tehotenstvo), obrovskej radosti (narodenie), veľkého strachu (z chorôb), ešte väčšieho odhodlania (zvíťaziť nad všetkým zlým) ... až po pocit neistoty (som dobrý rodič?), výčitky svedomia (mohla som to riešiť inak) a smútok (príliš rýchlo odrastajú). Naučili ma tešiť sa a smiať sa maličkostiam, hrávať sa v imaginárnych zámkoch, povzniesť sa nad kopec nepodstatných vecí, ale aj upratovať neskoro večer potichu a potme, uvariť nedeľný obed za hodinu, vychystať obidvoch a seba ráno za pätnásť minút do mrazivého počasia. Každé dieťa je osobnosť, preto od každého dostávam niečo iné, jedinečné. Bezhranične ich milujem a tvrdím, že deti sú najúžasnejšie
stvorenia tohto sveta!

Martina (3 deti)

Moja prvá dcéra mi dala zmysel života. Pri nej som skutočne dospela. Naučila som sa, kde je skutočné šťastie, ako prekonať sama seba, ako nemyslieť na svoju bolesť, ale vnímať len to pekné, čo pôrod prináša. A keď sa mi narodili ďalší dvaja, vždy som sa cítila byť o niečo lepšia. Deti ma naučili, že nie je podstatné to, čo mám ja, ale čo majú ony. Byť svedomitou v práci, pretože ju teraz potrebujem, starať sa viac o svoje zdravie, pretože ma potrebujú ony, a rozdať aj posledné. Už nežijem život pre seba ale pre nich, pretože viem, že ich šťastie je aj mojím šťastím. Ešte sa mám však veľa čo učiť, ale deti mi ukážu ten správny smer.

Hobby dnešných mám: Súdiť tie ostatné

Tak toto všetko nás naučili naše detičky za ten krátky čas, čo ich máme. Aj keď je to s nimi nie je vždy jednoduché, ich úsmev a láska nám dodáva silu žiť život naplno, lebo len s nimi je ten život taký iný, povedala by som – naplnený.