Psychológia pre milujúcich rodičov: Sú hranice vo výchove dôležité?
Obmedzovať alebo neobmedzovať deti výchovnými hranicami? Mali by škôlkari poobede spať? Čím podporiť kariérnu i finančnú úspešnosť svojho dieťaťa do budúcnosti? Na tieto otázky nám odpovedia informácie z medzinárodných výskumov...
Psychológia pre milujúcich rodičov: ako uspávate svoje dieťa?
Sú hranice vo výchove dôležité?
Psychológovia používajú termín „sebaregulácia“ v súvislosti s ovládaním impulzov, schopnosťou sústrediť sa a mať pod kontrolou svoje nálady.
Bábätká túto schopnosť nemajú, postupne sa vyvíja u dojčiat a dozrieva vekom. Prejavuje sa napríklad v oblasti emocionality, v rozumovej oblasti aj v správaní. Deti s nedostatočnou sebareguláciou majú ťažkosti v rovesníckych vzťahoch, vo vzťahoch s učiteľmi v škôlke a škole, ale aj v akademickej oblasti či v oblasti výkonu.
Prečítajte si: Ako majú rodičia ukázať deťom hranice?
Ako môžu rodičia podporiť sebareguláciu detí?
Psychologička Jessica Piotrowski a jej tím skúmali faktory, ktoré napomáhajú efektívnej sebaregulácii.
Súvislosť medzi nižšou sebareguláciou a štýlom výchovy sa preukázala u rodičov, ktorí boli zhovievaví ku všetkým prejavom svojho dieťaťa a nijak ho nelimitovali.
Títo rodičia odpovedali „áno“ napríklad aj na otázku „Ignorujem zlé správanie môjho dieťaťa?“. Výsledky štúdie však naznačujú, že pre vývin sebaregulácie je ideálna vyváženosť medzi voľnosťou a hranicami.
Neobmedzovať príliš svoje dieťa a hovoriť mu na jeho nápady čo najčastejšie „áno“ nie je škodlivé, naopak, zásadne podporuje rozvoj dieťaťa.
Nechajte ich hrať sa v blate, jesť müsli čínskymi paličkami a bežať opačným smerom po prázdnych eskalátoroch. Tieto rodičovské vstupy podporujú tvorivosť a životaschopnosť dieťaťa.
Druhou stranou dovolenia dieťaťu slobodne a tvorivo si užívať svet je však dať mu jednoznačné pravidlá, ktoré mu ukážu, že vo svete platia obmedzenia. Je dôležité vystupovať jasne, jednoznačne a zrozumiteľne v oblastiach správania sa voči iným ľuďom, etiky, deštruktívneho správania sa, zraňovania iných, sebeckosti a agresivity.
Vo výskume Jessicy Piotrowski mali lepšie sebaregulačné schopnosti deti, ktoré rodičia jednak podporovali v autonómii, ale zároveň v niektorých situáciách znel ich názor jasne a jednoznačne. Je dobré hovoriť deťom často „áno“, ale zároveň je dôležité byť konzistentný a rozhodný vo vymedzení hraníc.