Bývalá letuška Zuzana: Lásku som našla v Saudskej Arábii. Museli sme sa skrývať.
V krajine, kde je víkendom piatok a sobota, našla rodáčka z Bratislavy, Zuzana Zahradniková (31 r.) svoje šťastie – dnes už manžela Mohamada.
Vychovávajú dvoch synov: Olivera (2,5 r.) a Lucasa (2 mesiace). O Saudskej Arábii koluje v médiách množstvo správ, niektoré sú pravdivé a niektoré nie. Majú sa tam ženy naozaj tak zle? Ako vplýva náboženstvo na život „bežných“ ľudí? Dá sa prežiť v tak extrémnych teplotách pre Európana? Prezradí nám sama Zuzana, ktorá priznáva: „Na začiatku bol pre mňa život v tejto arabskej krajine šok...“
Do hlavného mesta Saudskej Arábie, Rijádu, som odišla v roku 2014, po ukončení vysokej školy. Vtedy som mala 24 rokov a žiadne záväzky. Vyrastala som v Bratislave a po štúdiu som veľmi chcela niekam vycestovať. Práve v tom čase ponúkali prácu dve letecké spoločnosti. Povedala som si, že skúsim šťastie. Potom, ako ma prijali do saudsko-arabskej aerolinky, som už ďalej neskúšala, nakoľko to bolo veľmi lákavé dobrodružstvo, odísť do krajiny s tak odlišnou kultúrou. Samozrejme, po príchode som zažila kultúrny šok.
Mama v Benátkach: Deťom predpisujú melatonín na spanie
Oblečená v abáji
Ocitla som sa v krajine, kde sa ženy v tom čase museli veľmi zahaľovať. Musela som začať nosiť abáju – čierny dlhý odev, ktorý nosíte na svojom oblečení. Ženy sa nemohli na verejnosti rozprávať s mužmi, či ísť s nejakým v aute (pokiaľ neboli rodina). Dokonca nemohli ani šoférovať. Za nedodržiavanie pravidiel hrozilo až väzenie a pre cudzinky neexistovali žiadne výnimky.
Na poriadok všade dohliadala morálna polícia, ktorej stačilo pár vykúkajúcich vlasov – ešte tých mojich blond, a hneď ma karhali a napomínali. To všetko je, našťastie, už minulosťou a za tých pár rokov to tu prešlo zásadnou zmenou. I keď musím priznať, že napríklad takú abáju z pohodlnosti často nosím, keďže si pod ňu môžete obliecť pokojne aj pyžamo. Pred pár rokmi sa dokonca v krajine neplatili žiadne dane a natankovať sa dala plná nádrž v prepočte za 5 €. Toto je, bohužiaľ, už tiež minulosťou. Neexistovali ani turistické víza, čiže do krajiny ste sa dostali iba za prácou či blízkou rodinou.
Rande a morálna polícia
Cudzinci tu zvyčajne bývajú v compoundoch, uzatvorených areáloch ohradených vysokými múrmi, kde žijú normálny život. Bývajú vo vilách alebo apartmánoch a bežne sú k dispozícii bazény, detské, futbalové či basketbalové ihriská, reštaurácie, posilňovne, spoločenské miestnosti. V niektorých dokonca i bary, čo je však výnimočné, keďže v Saudskej Arábii je zakázaný alkohol. V jednom z takýchto compoundov som spoznala svojho muža, ktorý zmenil moje krátkodobé plány s pobytom v tejto krajine. Naše stretávanie zo začiatku bývalo veľmi riskantné, veľakrát sme sa skrývali pred morálnou políciou.
V tom čase som ešte pracovala ako letuška a táto práca mi veľmi pomohla pochopiť miestnu kultúru. Stále sa stretávam s názormi, aký zlý život majú arabské ženy a ako sú ponižované. Úprimne, dosť veľa som precestovala, ale nezažila som krajinu, kde by si ženy vážili a hýčkali ako tu. To je však na dlhšie rozprávanie. Bežne tu rodiny majú upratovačky na plný úväzok, opatrovateľky pre deti či šoférov. Ešte stále medzi domácimi fungujú dohodnuté svadby, nie však vo všetkých rodinách. Väčšinou s tým však nemajú problém, pre nich je to tradícia, ktorú akceptujú.
Funguje tu aj mnohoženstvo, avšak o svoje ženy sa muž musí veľmi dobre a spravodlivo postarať, a teda sa to nedeje tak často, ako si ľudia myslia.
Rodiny sú veľmi súdržné, svojich rodičov naozaj rešpektujú. Veľmi sa mi páči, ako tu majú radi deti. Všeobecne si veľmi vážia matky. Domáci často žijú vo viacgeneračných domoch a veľa sa v rámci rodiny stretávajú. Keďže je bežné mať veľa detí, všade je veľmi veľa obchodov s detským tovarom. Rodiny s deťmi sú všade vítané. U nás sa často stretnete s podráždením, pokiaľ sú deti trochu neposednejšie či hlučnejšie. Tam majú veľmi divoké deti a ľudia to akceptujú.
Občianstvo tak ľahko nezískate
Saudská Arábia svojim občanom ponúka štúdium na univerzitách v mnohých krajinách, ktoré im prepláca a dostávajú aj nemalé vreckové. Možno aj preto a pre iné výhody občianstvo nezískajú cudzinci, ani keby v krajine žili 30 rokov. Cudzincov tu žije veľmi veľa, tvoria približne 30 % populácie a najviac ich je z krajín ako India, Pakistan, Sýria, Filipíny či Bangladéš.
Nemocnice pre cudzincov
Ja som oboch svojich synov porodila v Rijáde. Nemocnice, ktoré navštevujú cudzinci, patria k súkromnému sektoru, avšak spolupracujú s poisťovňami. Verejné nemocnice sú iba pre domácich občanov. Starostlivosť o tehotné ženy je vynikajúca. Na kontroly sa chodí každých päť týždňov a posledný mesiac každý týždeň. Na všetkých kontrolách a ultrazvukoch pri mne mohol byť manžel aj syn, v tomto nie sú žiadne obmedzenia. Ultrazvuky robia techničky (nikdy som nevidela muža) a doktor už len pozerá obrázky a rozmery. Málokedy je prítomný počas ultrazvuku.
Zospodu ma nepozeral lekár do posledného mesiaca ani raz, až na posledných troch kontrolách. Ja som mala vyvolávaný pôrod, a teda som vedela dátum nástupu do nemocnice. Nevedela som však presný čas nástupu. V daný deň som musela čakať na telefonát z nemocnice, kedy môžem prísť. Takýmto spôsobom si zaisťujú voľné izby pre urgentné prípady.
Nemocnica, v ktorej som rodila, bola veľmi pekná. Cítila som sa tam ako v hoteli. Po príjme ma ubytovali na izbe, kde okrem mojej postele bol aj gauč pre môjho muža. Mohol byť so mnou úplne celý čas. Neobmedzene. Samozrejme, nechýbala veľká televízia, skrine, chladnička a telefón, ktorým som si mohla zavolať napríklad aj na novorodenecké a pýtať sa na svoje bábätko. Na tejto izbe, čo je vlastne oddelenie šestonedelia, mi zaviedli aj vyvolávačku. Tam som čakala, kým nepríde čas previezť ma na pôrodnú sálu.
Pôrodná sála ako z filmu
Predstavte si veľkú izbu s posteľou, ktorá sa dá rozložiť v čase tlačenia a takisto sa vyklopia operadlá na nohy. Taktiež je už všetko pripravené pre bábätko. Hneď po pôrode praktizujú prikladanie, potom vezmú bábätko, pomerajú, vyčistia a vrátia mamičke, ktorej ho nechajú dve hodiny. Dokonca si pýtajú povolenie na pichnutie vitamínu K bábätku, na očkovanie, aj povolenie ho okúpať.
Tu je úplne bežné, že pri pôrodoch je aj viacero ľudí z rodiny. Hneď po narodení sa na bábätko začínajú chodiť pozerať príbuzní, priamo na izbu. Nosia kvety, balóny, stojany s čokoládkami, zabalenými vo farbách prezrádzajúcich pohlavie bábätka. Často nájdete aj meno bábätka na dverách izby mamičky.
Pokiaľ je všetko v poriadku, po 24 hodinách za vami príde lekár a môžete ísť domov. Veľmi som ocenila, že sestry priniesli všetky predpísané lieky z lekárne priamo na izbu ešte predtým, než ma prepustili. Dali nám aj fľaše s umelým mliekom, balík plienok a zľavové kupóny.
Trend Montessori škôlok
Materská býva v týchto krajinách iba tri mesiace. Ja osobne som však musela dať výpoveď v práci už po otehotnením s prvým synom. V mojej leteckej spoločnosti žiadny taký systém nefungoval. Pre cudzincov v krajine neexistujú žiadne dávky, a teda jediný spôsob príjmu je práca.
Do jaslí či škôlky nie je problém dieťa dostať, bývajú však drahšie. Taktiež školy, väčšina detí cudzincov žijúcich v tento krajine chodí do súkromných škôl. Všimla som si, že aj tu je trend Montessori škôlok. Rodičia si vyberajú škôlky rešpektujúce rovnosť detí s dospelými. Mne sa páči, že môj starší syn sa pohybuje v multikultúrnom prostredí a je zvyknutý na rôznorodosť. Má dva a pol roka a kamarátov napríklad z Jordánska, Egypta, Pakistanu či Indie a je to preňho úplne prirodzené. Pokiaľ ide o zdravú výživu detí, ešte sa asi iba rozbieha, keďže všade vidím malé deti jesť veľa sladkostí, čipsy, či dokonca piť sýtené nápoje.
Návrat domov
My na Slovensko chodíme často, máme tam centrum našich záujmov. Plánujeme sa sem vrátiť žiť. Okrem rodiny a kamarátok mi však najviac chýba pohyb a možnosť tráviť veľa času vonku a v prírode, dážď, sneh a chladné počasie. Nikdy by som nečakala, že toto poviem.
V Saudskej Arábii je teplo asi osem mesiacov v roku. V lete sa teploty šplhajú až k 50 stupňom a teda von sa dá ísť iba večer a to tiež nie je veľmi príjemné. To bude asi jeden z dôvodov, prečo tu ani donedávna neboli veľmi vybudované chodníky, či prechody pre chodcov, lebo sa ľudia jednoducho neprechádzali.
Prečo navštíviť Saudskú Arábiu?
V posledných rokoch však prichádza k zmenám a je vidieť záujem ľudí o aktivity vonku či spoločenské podujatia.
Za posledné roky Saudskú Arábiu navštívilo mnoho známych umelcov, DJ, cirkusov. Je zaujímavé, že vstupenky sa vždy vypredajú v priebehu jedného dňa. Ulice prechádzajú veľkou výstavbou, stavajú metro a pripravuje sa aj obrovský mestský park. Mal by byť najväčší na svete a asi štyrikrát väčší ako Central park. Toto všetko je súčasťou vízie, ktorú chce krajina dosiahnuť do roku 2030 a stať sa jednou z najviac turisticky navštevovaných krajín.
Samozrejmosťou je návšteva historických oblastí, jazdenie v púšti, či s tým spojené pikniky a varenie pod nočnou oblohou, či potápanie sa popri nádherných koralových útesoch v Červenom mori. Určite je to krajina, ktorú sa oplatí navštíviť.
Fotogaléria