10 pravidiel správnej komunikácie s deťmi od 1 do 6 rokov
Počuli ste sa niekedy, ako rozprávate so svojím drobcom? Nie je tých zdrobnenín a novotvarov, ktorým rozumiete iba vy, akosi priveľa? Ako teda správne rozprávať s malým dieťaťom, ale i so škôlkarom? Pozrime sa na to, akých fráz a formuliek sa vyvarovať, ako pozitívne formovať dieťa (aj) slovami.
10 pravidiel správnej komunikácie s deťmi
1. Jednoduchosť
Dieťa je schopné pochopiť mnohé veci už aj ako batoľa. Je dôležité používať jednoduchý a presný slovník. Nezahlcovať ho výrazmi, ktoré ešte nevie uchopiť. Presným vyjadrovaním sa, dobre zostavenými vetami a presnou výslovnosťou mu pomôžete nadobudnúť plynulejší prejav.
2. Pozornosť
Ide o našu pozornosť, teda aktívne počúvanie dieťaťa, aj o to, ako a kedy nás najlepšie vníma aj samotné dieťa. Ak napríklad pozerá televíziu, je pravdepodobné, že vás bude počúvať len na jedno ucho. Dobrým časom na rozhovor môže byť večera alebo čas pred spaním, ak nebudete otvárať témy, ktoré by mohli byť pre dieťa rušivé (napr. príliš nadšený výrok: „super, zajtra ideme na výlet a budú tam kačičky a mačičky, a...“ poprípade úzkosť naháňajúce: „zajtra už ideš do škôlky a budeš tam mať kamarátov...“). Vedzte, že v najlepšom udržíte plnú pozornosť dieťaťa pár minút (od 3 minút pri 1-ročnom dieťati do max. 10 minút pri 6-ročnom).
5 spôsobov, ako upokojiť nahnevané dieťa, ktoré sú účinnejšie ako time-out
3. V harmónii s dieťaťom
Ak sa chcete vyhnúť tomu, aby ste počas rozhovoru medzi dospelým a dieťaťom vytvárali hierarchický vzťah, pozrite sa na veci detskými očami. Ak si nie ste istí, či ste pochopili, čo práve povedalo, preformulujte to vlastnými slovami. Vo všeobecnosti je lepšie vyhnúť sa bombardovaniu dieťaťa otázkami, pretože to môže byť vnímané ako dotieravé alebo destabilizujúce. Na to, čo dieťa práve povedalo, môžete nadviazať vyjadrením vlastného názoru.
4. Neponižujte
Počúvať deti znamená aj načúvať ich sťažnostiam a problémom, hoci sa nám nie vždy javia ako dôležité, ktoré by mali dieťa priviesť až do „vývrtky“ a hnevlivého plaču. Je pochopiteľné, že niekedy nám môžu rupnúť nervy a na dieťa nakričíme. V žiadnom prípade ho však neponižujeme a nestrašíme: „Si zlý, keď sa takto zlostíš! Nie si pekná, mamička ťa neľúbi, keď takto kričíš, správaš sa ako bábätko...“
Ako viesť zmysluplnejšie rozhovory s deťmi a rozvíjať ich schopnosti?
5. Nenapodobňujte
Keď sú deti malé, dbajte na to, aby ste nenapodobňovali ich chyby vo výslovnosti, napríklad keď zamieňajú niekoľko spoluhlások alebo skresľujú slovo. Hoci sa nám tento bábätkovský jazyk môže páčiť, tým že ho používame, udržiavame dieťa v regresii, teda dávame mu najavo, že nechceme, aby vyrástlo. Je dôležité používať správne slová.
6. Pozor na prílišné vysvetľovanie
Dnešní rodičia v snahe komunikovať čo najefektívnejšie so svojimi deťmi často vhupnú do nekonečného vysvetľovania a racionalizovania. Vedzte, že prílišným vysvetľovaním prebúdzame v dieťati úzkosť, pretože nikdy neobsiahneme jeho zvedavosť, ktorú vysvetľovaním stimulujeme. Dieťa teda nikdy v danom čase nepoloží všetky otázky, ktoré sa mu mihajú hlavou, ale vibrujú v ňom a ponárajú ho do neistoty, teda strachu. Vysvetľujte preto s mierou (od 3 r. života) a v určitých momentoch len konštatujte: „Ideme k pani doktorke, je dôležité, aby nám povedala, ako si vyrástol.“
7. Nepreháňajte
Pri rozhovore s dieťaťom si dávajte pozor na slová, ktoré používate. Deti sú citlivé na zovšeobecnenia a slová ako NIKDY, VŽDY, ZAKAŽDÝM môžu vnímať ako výčitky, čo spôsobí, že sa uzavrú v ďalšej komunikácii a stratia sebahodnotu.
Ak s dieťaťom nesúhlasíte, rešpektujte jeho názor a neodsudzujte myšlienku, ktorú predkladá. Systematicky mu vysvetľujte, že je úplne normálne nesúhlasiť so všetkým, aby sa nedostalo do defenzívy. Naučte ho pokojne diskutovať o veciach, ak s nimi nesúhlasí. Rozprávať sa znamená aj diskutovať a argumentovať, čo sú vlastnosti, ktoré môžu byť v živote užitočné. Navyše je to forma správania, ktorú bude môcť reprodukovať so svojimi rovesníkmi.
Čiže namiesto „nikdy ma nepočúvaš“ môžeme použiť „všimla som si, že keď sme na ihrisku, nepočúvaš ma. Vieš mi, prosím, pomôcť pochopiť tvoje správanie? Niekedy vieš počúvať a niekedy, ako na ihrisku, nie.“
6 spôsobov, ako pozitívne zvládnuť záchvaty hnevu u dieťaťa
8. Vyjadrujte emócie
Deti sa vďaka nám spoznávajú, nielen tým, že nás pozorujú, ale aj tým, že im pomáhame uchopiť a pochopiť, čím prechádzajú. A to práve pomenovaním emócie, ktorú vnímame v danom okamihu. Pomenovaním emócie (a to aj pri batoľatách do 1 r.) sa dieťa dokáže vnútorne upokojiť a necítiť sa izolované od toho, čo prežíva. Výrazy ako „vidím, že cítiš smútok, hnev“ pomôžu dieťaťu vnímať seba samého a akceptovať sa aj v tejto emócii.
9. Vlastný jazyk
Medzi 3. a 6. rokom si deti veľmi rady vymýšľajú a vedome používajú svoj jazyk. Možno si pamätáte na tajný jazyk z detstva, pri ktorom sme pred slabiky pridávali slabiky s písmenom PA/PO/PU? (mama = MapaMapa). V rámci hry, prípadne pri olovrante, desiate, alebo prechádzke vonku sa môžeme aj my dospelí naladiť na tento vymyslený jazyk nášho dieťaťa. Ide o relatívne komplexnú komunikáciu, pri ktorej používame echolálie, zvuky, pracujeme s hlasom a dieťa to veľmi dobre vníma. Je však dôležité, aby si uvedomilo, že je to iba hra a svoje naozajstné pocity sme mu pomohli vyjadriť presne a spisovne.
10. Ticho
Niekedy stačí jednoducho iba s dieťaťom byť, aby sa medzi vami vytvorilo puto... Pohladenie a objatie sú tiež spôsoby komunikácie. V správnom momente a v správnom čase. Skúste sa len v tichosti objať (vnímať dotyky, zvuky, vône). Po pár minútach pocítite, že ste si toho naozaj veľa povedali, a navyše tým správnym spôsobom – naladením sa jeden na druhého.