Biblioterapia – liečba prostredníctvom kníh
Knihy majú v sebe bohatstvo, ktoré spočíva v liečení ubolenej duše človeka. Správne zvolená literatúra pomáha zdolávať neľahké životné osudy každého z nás.
„Knihy sú kompasy, ďalekohľady, sextanty a mapy pripravené ľuďmi, aby sme mohli plávať nebezpečnými oceánmi života.“Jesse Lee Bennet
Knihy ukrývajú v sebe kúzlo, ktoré nás dokáže preniesť do iného sveta. Je úžasné ponoriť sa do nekonečne plynúcich riadkov tohto ľudského vynálezu a zároveň sa stotožniť s hlavným hrdinom a jeho životnými osudmi. Okrem toho knihy prinášajú cenné informácie, napomáhajú osobnostnému rozvoju a uvoľňujú psychické napätie, ktoré nás prenasleduje na každom kroku.
Knihy sú jedným z účinných prostriedkov formovania ľudskej osobnosti.
Uvedené pozitívne účinky kníh sú len malou ukážkou toho, čo všetko literatúra dokáže.
Literatúra vie skvelým spôsobom pôsobiť na myslenie človeka, jeho celkové vnímanie sveta, cítenie, prežívanie a v konečnom dôsledku aj správanie sa k sebe a svojim blízkym. Knihy majú v sebe bohatstvo, ktoré spočíva v liečení ubolenej duše človeka. Správne zvolená literatúra pomáha zdolávať neľahké životné osudy každého z nás.
12 tipov, ako deťom vštepiť lásku ku knihám alebo Aby čítanie nebolelo
Čo je biblioterapia?
Definícia pojmu biblioterapia pochádza z gréckych slov byblion a therapeia. Čo to znamená? Slovo byblion znamená kniha, pojem therapeia možno preložiť ako ošetrenie, službu alebo opateru.
Biblioterapiu teda možno jednoducho charakterizovať ako liečbu prostredníctvom kníh resp. literatúry. Jiří Kulka ju definuje nasledovne: „Biblioterapia je liečenie duševných chorôb vhodne programovaným čítaním kníh.“
Zároveň ju spája s tvorbou kratších literárnych žánrov, ktorými sú poviedky, básne alebo novely. S touto definíciou vo svojej podstate súhlasí množstvo iných odborníkov. Väčšina z nich sa zhoduje v tom, že biblioterapia je metóda psychoterapie, ktorá využíva účinky čítania na liečbu a podporu psychického zdravia človeka.
Radí pán Mrkvička: Najlepšie knihy pre deti
V súčasnosti sa stretávame s viacerými druhmi biblioterapie. Najznámejšie je členenie, ktoré ju rozdeľuje na klinickú, inštitucionálnu a vývojovú.
Klinickú biblioterapiu využívajú odborníci z radov psychológov, psychoterapeutov a psychiatrov pri liečbe pacientov, ktorí trpia emocionálnymi problémami rozličného druhu.
Inštitucionálna biblioterapia sa zasa sústreďuje na využívanie literatúry, ktorá zohľadňuje zdravotný stav pacienta a jej úlohou je napomôcť fyzickému uzdraveniu postihnutého.
Zvyšovanie emocionálnej vyspelosti má na starosti vývojová bibliografia. Michel De Montaigne sa vyjadril o knihách a ich význame v našom živote veľmi presne: „Knihy považujem za najlepšiu výzbroj pre cestu životom a ľutujem všetkých inteligentných ľudí, ktorí ich nemajú.“ Jeho názor možno považovať za pravdivé vyjadrenie hodnoty kníh v ľudskej existencii.
V čom spočíva podstata liečby?
Využívanie kníh k efektívnej liečbe pacientov musí spĺňať niekoľko predpokladov. Azda najdôležitejším zo všetkých je správna voľba knihy, pretože aj pri knihách platí, čo jednému pacientovi pomôže, u druhého môže vyvolať výrazné zhoršenie existujúceho zdravotného stavu.
Biblioterapia je jedným z druhov psychoterapie, ktorá sa uskutočňuje individuálne alebo v skupine. Odborníkmi je vyzdvihované jej pôsobenie na psychické funkcie človeka. „Klienti na základe čítania konfrontujú vlastné problémy, hľadajú ich riešenia, sú inšpirovaní k ďalším úvahám, v knihách nachádzajú vzory pre svoje konanie,“ hovorí Jiří Kulka vo svojej knihe Psychologie umění. Biblioterapeutom môže byť nielen psychológ, ale aj sociálny pracovník, učiteľ alebo vychovávateľ.
História a vývoj biblioterapie
Verte či nie, biblioterapia má svoje korene už v staroveku. Stretávame sa s ňou v starovekom Grécku a Alexandrii. Rovnako intenzívne sa využívala v časoch stredoveku. 18. a 19. storočie sa taktiež nedali v tomto smere zahanbiť a knihy patrili medzi liečebné a podporné prostriedky zdravia človeka. V 20. storočí sa biblioterapia považuje za vednú disciplínu, ktorá vychádza z psychiatrie, psychológie a cieľov knihovníctva v tomto období (budovanie knižníc v nemocniciach, ošetrovateľských centrách a pod.)
Tipy na knihy, ktoré pomáhajú liečiť dušu
Antoine de Saint-Exupéry - Malý princ
Malý princ je dielkom, po ktorom siahnem vtedy, keď pocítim smútok. Osudy Malého princa ma fascinujú a napĺňajú novým poznaním. Vždy, keď knižku otvorím, nájdem v nej niečo nové, krásne a povzbudzujúce. Je nezabudnuteľným zážitkom vcítiť sa do role Malého princa. Každý jeden riadok prináša čitateľovi veľké bohatstvo. Jediné, čo musíte urobiť, je otvoriť svoje srdce a načúvať slovám nesmrteľnej knihy, vychádzajúcich z úst Malého princa, ktorým je sám autor.
Nájdite životnú múdrosť a nakŕmte svoju dušu slovami, ktoré nenájdete nikde inde. Neveríte? Presvedčte sa: „U vás ľudia pestujú päťtisíc ruží v jednej záhrade,“ povedal malý princ, „a predsa tam nenachádzajú to, čo hľadajú...“ alebo „...kvetiny nesmiete nikdy poslúchať. Musíme sa na ne dívať a vdychovať ich vôňu. Moja kvetina napĺňala vôňou celú planétu, ale nedokázal som sa z toho tešiť.“
Richard Bach - Čajka Jonathan Livingston
Rovnako krásnym zážitkom je kniha od Richarda Bacha, ktorá hovorí o osudoch nebojácnej čajky. V príbehu je množstvo nádherných myšlienok: „Never tomu, čo vidíš vlastnými očami. Všetko, čo ukazujú, sú hranice. Pozeraj sa svojím vnútrom, objavuj, čo už poznáš a pochopíš, ako treba lietať.“ Za ústredný motív možno považovať časť, kde autor rečou čajky hovorí: „...musíte pochopiť, že morská čajka je neobmedzenou myšlienkou slobody, obrazom Veľkej Čajky a že celé vaše telo od jedného konca krídla po druhý nie je nič iného ako samotná vaša myšlienka.“
Zdroj:
Jiří Kulka, Psychologie umění, Grada 2008
Antoine de Saint-Exupéry , Malý princ, SPN – Mladé letá, 2003
Richard Bach, Čajka Jonathan Livingston, Gardenia 1999