Na vlastnej koži: Ako sa žije mame za polárnym kruhom?
Sestrička ma vrúcne objala a poďakovala mi, že mi mohla pomôcť priviesť deti na svet. Dojalo ma to k slzám.
Danku Szalaiovú (37), nevolá nikto inak ako Danutka. Vo Švédsku je už 8 rokov a má dve krásne dcéry, šesťročné dvojičky Auroru a Selene. Pochádza z Bratislavy a ako rozdielne sa žije pri polárnom kruhu a na juhu Švédska, nám rozpovie už sama. A to, že Vianoce sú v tomto kúte Škandinávie čarovné, si vieme predstaviť a môžeme jej tíško závidieť.
Prečo švédske mamy nepečú koláče: Aké sú VIANOCE vo Švédsku?
Škandinávia ma nikdy nelákala ale zamilovala som sa
Ak by mi niekto pred rokmi povedal, že sa presťahujem do Švédska, určite by som sa mu vysmiala. Nikdy sa mi ani neprisnilo, že moje kroky raz povedú na sever, pretože Škandinávia ma vôbec nelákala. Vždy ma to ťahalo skôr na juh, do tepla. Nuž ale človek mieni, osud mení a ja som sa, ironicky, ocitla v meste ležiacom približne 100 km južne od polárneho kruhu.
V období, keď som to čakala najmenej, som sa totiž zamilovala. Pár mesiacov po tom, ako som sa zoznámila s Martinom, som dala výpoveď v práci, predala všetko, čo som vlastnila a s jedným kufrom som sa odsťahovala za ním. Či vo Švédsku ostanem a ako dlho, som vtedy neriešila. Chcela som jednoducho byť s ním. A tak sme boli spolu.
Ocitla som sa v malom mestečku Luleå, kde život plynul pomaly, ľudia na seba nekričali, neponáhľali sa a rýchlo sa pohybovali výlučne iba pri športe. Pamätám si, že ako prvé ma uchvátila rozprávkovo zasnežená krajina a následne prišiel šok z polárnej noci, pretože už približne o druhej poobede sa stmievalo a o tretej bola úplná tma.
Trvalo mi pár týždňov, než som si zvykla na to, že svitať začalo dlho potom, čo som vstala a na to, že pri stmievaní nemám stresovať, lebo deň neubehol prirýchlo, to len tma prišla priskoro. V lete som si, naopak, musela zvykať na polárny deň, keď slnko nezapadalo takmer vôbec a aj v noci bolo svetlo. Videla som vtedy svoju prvú dúhu o druhej v noci.
Akí sú Švédi?
Slušní, zdvorilí a ochotní, čo vám hneď udrie do očí obzvlášť v sektore služieb. Oproti Slovensku je to príjemná zmena. Môžete prísť do obchodu a necítiť sa tam ako votrelec, naopak, predavači vás s úsmevom obslúžia a venujú vám toľko času, koľko potrebujete. Človek tu má pocit, že ľudia svoju prácu robia radi, nech už robia čokoľvek. Na to som si zvykla rýchlo a dodnes si to úprimne užívam.
Švédi sú priateľskí, no držia si svoj odstup. My Slováci sme viac spontánni, preto nám severania môžu pripadať rezervovaní, až chladní. Nepovedala by som však, že to je pravda. Sú skôr opatrní a neradi druhých rušia, či otravujú. Možno sú oproti nám trochu nudní, pretože sú menej spontánni, keďže radi plánujú, dodržujú pravidlá a majú radi poriadok. Proste robia veci tak, ako sa má.
Zvyknem žartovať, že život je tu usporiadaný tak, ako to môžete vidieť v istom dobre známom škandinávskom obchode s nábytkom – všetko má svoje miesto, svoju škatuľku či háčik a na všetko existuje nejaké riešenie. Švédi sa neradi chvastajú, majú radi zdravú mieru, sú spokojní, keď je všetko lagom (nie príliš veľa ani málo). Ich najobľúbenejšia činnosť je fika – pauza na kávičku s nejakou maškrtou. Tento zvyk som si hneď obľúbila.
Mama na Havaji: Vyčítajú mi, že dcéru kŕmim päťkrát denne
Systém zdravotníctva je vo Švédsku odlišný
Približne po roku a pol po presťahovaní do Luleå som otehotnela. Švédske zdravotníctvo je odlišné od toho slovenského, preto ma prvý kontakt s ním trochu prekvapil. Zo Slovenska som bola zvyknutá na to, že takmer pri každej návšteve lekára som z ordinácie odchádzala s receptom na lieky na predpis. Vo Švédsku platí skôr opačný extrém. Lekári sa snažia predpisovať lieky len v nevyhnutných prípadoch.
Za osem rokov, čo tu žijem, som si väčšinou musela vystačiť s voľnopredajnými liekmi. Sortiment je v tunajších lekárňach porovnateľne menší. Za tie roky som si teda zvykla užívať menej liekov a príde mi to už normálne.
Páči sa mi však napríklad to, že zdravotné záznamy o pacientoch sa vedú iba v elektronickej forme a do záznamov nemá prístup iba ošetrujúci lekár, ale aj sám pacient. Za návštevu u lekára zaplatíte približne 200 SEK, čo je cca 20 eur.
Avšak každá návšteva pacienta sa počíta do finančného limitu, tzv högkostnadsskydd, vďaka ktorému za obdobie 12 mesiacov zaplatí za vyšetrenia maximálne 1 100 SEK. Ak pacient dosiahne tento limit napríklad v júni, má do decembra ďalšie návštevy u lekára zdarma. Na podobnom princípe funguje aj limit pre lieky na predpis a ten je vo výške 2 200 SEK.
Do tehotenskej poradne k barnmorske
Ako tehotná som začala chodiť do poradne. Na rozdiel od slovenských mamičiek som však nechodila ku gynekológovi, ale k barnmorske – pôrodnej asistentke, resp. zdravotnej sestre so špecializáciou na pôrody. Barnmorsky vo Švédsku pôrody aj bežne vedú a lekári sú privolávaní iba v prípade komplikácií.
Potešilo ma, že som počas tehotenstva nemusela absolvovať žiadne vaginálne vyšetrenie. Avšak zarazilo ma, že som mala absolvovať iba jediné vyšetrenie ultrazvukom, a to až v 20. týždni tehotenstva. Taktiež ma šokovalo, že mi nerobili vôbec žiadne testy na genetické ochorenia. V kraji s takmer 200-tisíc obyvateľmi jednoducho nebola nemocnica, ktorá by tieto testy robila.
Že som pod srdcom nosila dvojičky, som sa teda dozvedela na prvom ultrazvuku až v piatom mesiaci tehotenstva. Ak by som vtedy čakala iba jedno dieťa, bol by tento ultrazvuk aj môj posledný. Tehotenská poradňa v podstate prebiehala viac-menej formou rozhovorov.
Aj napriek tomu, že som čakala jednovaječné dvojičky, o cisárskom reze nikdy nepadlo ani slovo.
Život v EGYPTE: Cisársky rez vraj menej bolí a je to pre ženy pohodlnejšie
Na pôrod spomínam rada
Prístup väčšiny lekárov a sestričiek v nemocnici musím pochváliť. Môj pôrod viedla úžasná pôrodná asistentka, ktorá sa snažila rešpektovať všetko z môjho pôrodného plánu. Epidurál mi však zaviesť nemohla, pretože môj pôrod sa aj napriek tomu, že som bola prvorodička, spustil veľmi rýchlo a než sme dorazili do nemocnice, bola som vo fáze, keď sa už zaviesť nedal.
Taktiež som si neželala epiziotómiu (nástrih), no keď barnmorska videla, že zrejme bude potrebná, opýtala sa ma najprv, či súhlasím. Keďže som rodila dvojičky, bola pri pôrode aj doktorka a pediatrička a barnmorske pomáhali dve sestričky.
Doktorka ani pediatrička však do pôrodu nijako nezasahovali. Jediný „zásah“ bolo natočenie druhej dcérky v bruchu po tom, ako sa narodilo prvé dievčatko.
Narodili sa mi dvojičky
Dcérky Aurora a Selene sa narodili štyri minúty po sebe a hneď mi obe priložili na hruď. Keď som mala pôrod za sebou, personál odišiel a dal nám hodinu času na bonding. Potrebné merania a vyšetrenia sa robili až neskôr. Pri pôrode bol otec detí a moja mama. Sestrička nás vyrušila iba na moment, keď nám na vozíčku priniesla občerstvenie. Nezabudnem na to, aká som bola vyčerpaná, smädná, hladná a ako veľmi ma potešila horúca čokoláda a jedlo, ktoré nám priniesla.
Nealkoholický sekt nás všetkých príjemne prekvapil. Neskôr ma sestrička prišla skontrolovať, priniesla mi čistú košeľu a hygienické potreby a keď videla, že to zvládnem, nechala ma osprchovať sa samu.
Potom nás odviedla do mojej izby na popôrodnom oddelení. Keď odchádzala, vrúcne ma objala a poďakovala mi, že mi mohla pomôcť priviesť deti na svet. Dojalo ma to k slzám. Iste chápete, že na svoj pôrod rada spomínam, aj keď som si ho prežila bez anestézie.
Sestrička ma vrúcne objala a poďakovala mi, že mi mohla pomôcť priviesť deti na svet. Dojalo ma to k slzám.
Dojčenie
Pokiaľ ide o dojčenie, dostala som zopár brožúrok a v nemocnici za mnou pravidelne chodila laktačná sestra, ktorá mi pomáhala rozbehnúť dojčenie.
Neskôr sa mi podpory od barnmorsky, ku ktorej sme chodili do poradne, bohužiaľ, nedostalo. Po pár mesiacoch trápenia som s dojčením skončila, pretože sa mi ho nikdy nepodarilo rozbehnúť naplno a aj keď som hľadala pomoc, nedostala sa ku mne včas. Nedokážem posúdiť, ako sa tu stavajú k dojčeniu, ale ak mám byť úprimná, veľa dojčiacich mamičiek som tu, žiaľ, nevidela.
Syna som nemohla dojčiť, ale zbytočne som sa tým ničila
Rodičovská dovolenka vo Švedsku
Vo Švédsku trvá 480 dní na jedno dieťa, z toho má časť vyhradenú otec a rovnakú časť mama. Zvyšok si rodičia rozdelia podľa vlastného uváženia či možností. Štát sa snaží motivovať rodičov, aby si rodičovskú dovolenku rozdelili na polovicu, pretože to prospieva vzťahu dieťaťa k obom rodičom, ako aj partnerom. Všetkým rodičom, ktorí si rodičovskú dovolenku rozdelia na polovicu, štát vyplatí finančný bonus. Rodičovskú dovolenku si môžu vyčerpať až do 8. roku dieťaťa.
Je úplne bežné, že zamestnávateľ po dobu materskej na vaše miesto prijme náhradu a vám po materskej umožní znova nastúpiť na vašu pozíciu. Avšak vo Švédsku rodičia malých detí väčšinou pracujú na skrátený úväzok, kým ich deti trochu nepodrastú.
Štát sa snaží motivovať rodičov, aby si rodičovskú dovolenku rozdelili na polovicu, pretože to prospieva vzťahu dieťaťa k obom rodičom, ako aj partnerom.
Samostatnejší škôlkari
Deti môžu chodiť do jaslí a škôlky od 6 mesiacov. Rodičia dávajú deti do škôlky väčšinou od 1,5 roka alebo 2 rokov. V škôlkach sú zakázané sladkosti, sladené nápoje a kvôli alergikom aj orechy. Škôlka, do ktorej chodia deti teraz, varí a pečie z lokálnych surovín, odoberá lokálne vajíčka z biofarmy a 5-krát týždenne pečie vlastný chlieb a pečivo.
Jedlo sa podáva vo forme bufetu, deti si samo naložia toľko, na koľko majú chuť. Dvakrát denne dostávajú porciu ovocia. Fenomén narodeninových sladkostí, ktoré oslávenec rozdáva, ako je to bežné na Slovensku, tu neuvidíte. Oslavuje sa maximálne ovocím. Deti tu nie sú vôbec zvyknuté piť čaj. Pijú vodu alebo mlieko. V Luleå deti v škôlke spávali oblečené v zimných overaloch a zababušené vo fusakoch vo svojom kočíku vonku. A to aj do -15 °C.
V škôlke sa spí podľa toho, kto je ako zvyknutý
Nechodili spávať všetky v rovnaký čas, ale podľa toho, ako boli zvyknuté. Už ako 2-ročné ich v škôlke viedli k samostatnosti, tak si po sebe vedeli upratať po jedle, pripadne sa pomaly obliekať, keď sa išli hrať von.
Mama v Singapure: Šťastný život za veľa peňazí
Zimy v Luleå
Sú skutočne krásne. Napadne veľa snehu, jazerá zamrznú a dá sa na nich korčuľovať celé mesiace. Veľmi často som mala to potešenie pozorovať polárnu žiaru cez okno z pohodlia a tepla domova.
Zimy v Luleå sú však aj veľmi drsné, preto je napríklad každé auto vybavené tzv. motorvärmare, ohrievačom, ktorý udržuje kvapaliny v motore v tekutom stave, čo je celkom praktické, ak chcete pri mínusových teplotách vôbec naštartovať.
Autá sú vybavené aj tzv. kupévärmare, ohrievačom, ktorý udrží interiér auta v teplote, pri ktorej ste ochotní doň nasadnúť. Je totiž úplne bežné, že teplota môže v noci klesnúť aj na -35 °C.
Na severe sa nevypláca zabudnúť si doma rukavice, preto so sebou pre istotu nosíte vždy aj jedny náhradné. Váš šatník obohatíte o čapice rôznych materiálov a farieb, a neskôr si zvyknete natoľko, že aj v -10 °C sa dokážete polhodinu rozprávať so susedou pred domom.
Zimy sú tu až príliš dlhé
Hromady snehu sa niekedy držia až do konca mája a mráz so snehom začína už v októbri. Avšak nikdy som sa nestretla s tým, že by to miestnym prekážalo. Práve naopak, obyvatelia Luleå sneh a zimu milujú a užívajú si ju plnými dúškami.
Okrem bežkovania, lyžovania, snowboardingu či sánkovania patria k obľúbeným činnostiam jazda na snežnom skútri, grilovanie na zamrznutom jazere a tzv. att pimpla – vyvŕtať si malý otvor na zamrznutom jazere a chytať cez neho ryby. Ja som si však na zimu nezvykla nikdy, preto keď nastala príležitosť odsťahovať sa, s nadšením som ju prijala.
Po piatich rokoch na severe Švédska som sa teda presťahovala na úplne opačný koniec krajiny. Už tretím rokom žijem na južnom cípe Švédska v meste Kalmar. Polárnu žiaru, polárnu noc či deň tu nezažijete, ale zima a Vianoce sú krásne aj tu.
Advent
Kalmar je síce v lete veľmi živé mesto, no v zime a advente je pokojné. Chýbajú mi tu naše vianočné trhy s voňavými trdelníkmi, plnenými lokšami a vareným vínom. Na švédskych vianočných trhoch julmarknad môžete nájsť ich glögg, no bude najskôr nealkoholický, pretože vo Švédsku je zakázané podávať alkoholické nápoje na ulici. Glögg je osladený medom či cukrom a prevoňaný anízom, kardamonom, zázvorom, škoricou či klinčekmi.
Vianočnými hviezdami julstjärnor zvyknú ľudia zdobiť svoje okná začiatkom adventu, ale často to býva už oveľa skôr. Švédi tieto hviezdy, rôzne lampy a sviečky milujú, pretože navodzujú „mysig“ útulnú atmosféru. Popri škole si zarábam ako upratovačka a chodím ľuďom upratovať domov do ich bytov a domov. Môžem vám prisahať, že nenájdete domácnosť, kde by nemali okrasné, vonné či čajové sviečky a veľa druhov svietnikov. Na Vianoce zasa nenájdete okno, v ktorom by nebola zavesená julstjärna.
Neoddeliteľnou súčasťou švédskych vianočných dobrôt sú pepparkakor. Tieto perníčky z chrumkavého a veľmi sladkého cesta zvyknú Švédi jesť s krémovým plesňovým syrom ädelost. Škatule plné perníkov sú počas adventu pri pokladniach v obchodoch, na recepciách, všade.
Švédska štedrá večera
Je vo forme bufetu. Na julbord (vianočnom stole) nájdete napríklad varenú či pečenú šunku v celku (julskinka), varené zemiaky, zemiakový šalát či Janssons frestelse (Janssonove pokušenie – zapekané zemiaky s ančovičkami, cibuľou a smotanou).
Nesmú chýbať malé párky prinskorv, mäsové guľky köttbullar, alebo slede naložené rôznych nálevoch či nakladaný a údený losos. Na stole nájdete aj sladké pokrmy ako risgryngröt – kašu z guľatej ryže. Pri jedle sa popíja vianočné pivo julöl, alebo julmust – vianočný nealkoholický mušt. My sme si za tie roky vytvorili vlastné zvyky a na Vianoce jeme české, slovenské, ale aj švédske jedlá.
Darčeky nosí malý, bradatý škriatok Jultomte, ktorý dobré rodiny chráni od nešťastia a zla. Podľa tradície necháva na Vianoce ľudom darčeky pred dverami, no časom sa zvyky zmenili a Jultomte dnes darčeky rozdáva doma. Niekto z rodiny, priateľov alebo susedov sa na Vianoce zvykne za škriatka prezliecť a rodinu navštívi, aby rozdal darčeky. Je zvykom, že pred rozdávaním darčekov v televízii vysielajú epizódy s Kalle Anka (Káčer Donald).
Mám so Švédskom taký love and hate komplikovaný vzťah
Ja a moja rodina na Slovensku sa vrúcne ľúbime a keďže sa vidíme približne dvakrát do roka, všetci mi veľmi chýbajú. Mrzí ma, že deti sa s rodinou nemôžu vídať tak často, ako by tomu asi bolo, keby sme žili na Slovensku.
S otcom detí sme sa minulý rok rozišli a ja som sa rozhodla, že vo Švédsku ostanem, aby sme sa o deti nemuseli súdiť a hádať, a hlavne preto, že úprimne verím v to, že deti potrebujú oboch rodičov bez ohľadu na to, čo sa medzi nimi stalo.
Vzťah nám síce nevyšiel a o deti sa musíme deliť, ale rodinou sme ostali aj naďalej. Trávime spolu veľa času, slávime spolu narodeniny a sviatky tak, ako tomu bolo v minulosti.
Švédsko mi veľa dalo a mnoho vzalo, no ja som vďačná za všetko, pretože ma obohatilo o jedno aj druhé. Želám všetkým čitateľkám krásne a pokojné Vianoce v kruhu milovaných.