Prečo švédske mamy nepečú koláče: Aké sú VIANOCE vo Švédsku?

„Bol to pre mňa dosť veľký šok, lebo dovtedy bol pre mňa samozrejmosťou kapor.  Namiesto toho som našla bohato preplnený stôl, samé dobroty, no nie pre mňa. Tie Vianoce boli pre mňa veľmi ťažké a smutné. Medzičasom som však spoznala švédske zvyky. 

Tradičné Vianoce švédskych rodín

Blízka rodina sa stretne u vopred dohodnutej rodiny okolo 14. hodiny. Zvyčajne si pripijú tradičným vianočným teplým nápojom, tzv. glögg (podobný slovenskému punču, ale do pohára si dajú čajovú lyžičku celých olúpaných mandlí s hrozienkami) a potom si všetci spolu sadnú k televízoru, aby si pozreli  vianočný program „Kalle Anka”.

Ten začína každý rok v tom istom čase, o 14.30 hod. Kalle Anka je v preklade káčer Donald a zostrih rôznych kreslených Disney rozprávok pre deti.

Medzitým niekto z rodiny zohreje polotovary, ktoré sa prestrú na jeden veľký stôl – čo my na Slovensku nazývame švédsky stôl, avšak tu tento názov vôbec nepoužívajú. Po rozprávkach sa všetci presunú k pekne prestretému vianočnému stolu, pripijú si s punčom a sami si idú vziať k vianočnému stolu, čo sa im ráči. A čo na ňom nesmie chýbať?

Čerstvý, surový losos obložený pórom alebo bez, varené vajcia natvrdo nakrájané na polovičky, ozdobené kaviárovou nátierkou alebo oranžovým kaviárom, pečeňová paštéta, zavináče v rôznych nálevoch, knäcke bröd – tvrdý suchý celozrnný chlieb,  biely chlieb alebo chlebové buchty z bielej mäky, rôzne druhy syrov, bravčové alebo hovädzie mäso,  varená alebo dusená bravčová šunka. Nesmú chýbať  ani miniatúrne párky „princ korv”, mäsové guľôčky „kötbullar”, ktoré sa podávajú vždy s varenými zemiakmi a, samozrejme, brusnicový džem a pečený losos. Po jedle idú všetci opäť k stromčeku a čakajú na Mikuláša. Zvyčajne sa zaň prezlečie niekto z rodiny alebo si niekoho prenajmú a ten prideľuje darčeky. Každý si otvorí balíček a číta, od koho je. 

Rodiny s deťmi zvyknú kúpiť hotové perníkové cesto a doma si potom spolu vykrajujú perníky. U nás sú však Vianoce tradičné, keďže mám slovenského manžela. Začneme modlitbou, potom podávame oplátky s medom a cesnakom. Potom hádžeme orechy do každého rohu pre pocestných, prekrojíme si každý jabĺčko, či budeme zdraví po celý nastávajúci rok. Šošovicová polievka je základ.

Prvé roky sme jedli zapečeného lososa s varenými zemiakmi, ale odkedy naša najstaršia dcéra Zuzka objavila, že aj vo Švédsku sa dá kúpiť kapor, máme posledných 5 rokov na Vianoce tradičného kapra. Po večeri sa presunieme do obývačky, kde potajomky položíme darčeky počas večere, aby to najmladšie deti nevideli. Potom nám deti pomáhajú rozdávať darčeky a s radosťou ich otvárajú pre seba aj iných. 

Nie sú o darčekoch, ale o stretnutí nielen najbližšej rodiny, ale aj ľudí, ktorí Vianoce neoslavujú a inak by ich možno strávili v práci alebo presedením pri televíznom vianočnom programe. Sme Slováci a naše dvere sú a vždy budú podľa slovenských zvykov otvorené pre rodinu i každého pocestného. Veríme, že i naše tri malé deti narodené v tejto krásnej severskej krajine si osvoja a zachovajú naše slovenské zvyky.