Píše Veronika: Ako sme na Štedrý deň jedli špagety

Veronika Nováková | 8. Dec 2018
Píše Veronika: Ako sme na Štedrý deň jedli špagety

Neuveriteľné, to tu zasa máme vianočný čas? Veď mám v hlave ešte živé spomienky z tých minulých! V našej rodine máme pravidlo, že jeden rok sme na Vianoce v Taliansku, a ten ďalší na Slovensku. Ale aby ani jednému z nás nebolo smutno, upravili sme si ich podľa svojej chuti.

Tie posledné boli slovenské a s Lorenzom sme prileteli už na Mikuláša. Toho totiž talianske deti neoslavujú. Keďže môjho malého, napoly Slováčika, vediem aj k slovenským tradíciám, išli sme na mikulášsku akciu, kde do miestnosti prišiel Mikuláš s čertom a s anjelom a deti si za básničky či pesničky odnášali sladké balíčky. To bolo radosti! 

Na Vianoce domov

Okrem toho sme stihli vianočný koncert v kostole, divadelné predstavenie, po ktorom na javisko tiež prišiel Mikuláš, vianočné trhy, piekli sme spolu perníky a šli sme spolu kúpiť aj živý vianočný stromček.

Niežeby tieto radosti v Taliansku neboli, len s tým slniečkom a teplejšou klímou majú trošku inú atmosféru. Pár dní pred Vianocami za nami dorazil aj „babbo“ a takto všetci pokope sme sa chystali osláviť naše slovensko-talianske Vianoce. 

Tradície oboch krajín, spojte sa

Princíp je v tom, že na Štedrý deň robíme všetko po slovensky, a 25. po taliansky. Keďže môj muž veľmi rád varí a v Taliansku je najdôležitejší práve obed na prvý sviatok vianočný, rozhodli sme sa, že si urobíme taliansku hostinu.

Chýbal nám ešte jeden darček pre Lorenza, tak zatiaľ, čo ja som sa s malým prechádzala po vysvietenom námestí, on sa vybral na nákup morských plodov do supermarketu. Predtým sme si urobili dôkladný prieskum toho, čo kde dostať, predsa len, v malej Rožňave krevety a mušle nejdú práve na odbyt.

Morské príšery sa na Vianoce "nenosia"

Ako tak z mrazničky vyberal rôzne morské príšerky, pristavila sa pri ňom staršia pani. „Čo to je, pane?“ a on lámavou slovenčinou (učí sa chlapec) odpovedal, že „ryby“. „Ryby? A čo s nimi budete robiť?“ vyzvedala pani. „Špagety!“ odpovedá on a pani len zagúľa očami: „Špagety? Bleaaaaaah, fuuuj!“ Na tejto príhode sa ešte dodnes smejeme a milá pani možno tiež rozpráva o čudákovi, čo nakupoval také nechutné veci na Vianoce! 

Večer pred Štedrým dňom sme pri poháriku višňového likéru vyzdobili stromček a ráno Lorenzo od radosti kričal: „Natéé, natééé! (Skrátená verzia talianskych „Natale“.) Večer sme mali tradičnú kapustnicu a šalát s rybou a s maminou sme tento deň ukončili polnočnou omšou v obľúbenom rožňavskom kostolíku.

25. decembra čakal na Lorenza pod stromčekom darček, ktorý mu priniesol Babbo Natale (podľa talianskych tradícií) a môj muž sa pustil do prípravy špecialít. Presne o 13:00 hodine sme zasadli za sviatočný stôl v zložení ja, môj muž, náš syn, a moji rodičia. A jedli sme, popíjali pritom vínko a smiali sa, keď Lorenzo zakaždým dvihol pohárik s vodou a povzbudzoval nás k štrngnutiu a nahlas pri tom zvolal: „Natéé, natéé!“

A zasa sme niečo jedli a štrngali si  a rozprávali a smiali sa. Keď sme sa pozreli na hodinky, zrazu bolo 17:30! Ani sme si nevšímali čas, len sme si vychutnávali krásu prítomného okamihu. 

Vianoce sú o NÁS. Nech sme kdekoľvek 

Lebo v tom tkvie zázrak Vianoc, neponáhľať sa, rozprávať a smiať sa s najbližšími, tešiť sa z detskej prirodzenej radosti a šťastia a všetko ostatné je v podstate nepodstatné. Až 26. sme sa odhodlali prijímať návštevy a jednu aj podniknúť. Boli to jedny z najkrajších Vianoc, aké som kedy zažila. Možno ten pokoj, rodinná atmosféra, šťastný smiech a dobré jedlo. Možno práve to je zázrak každých Vianoc, nech ste kdekoľvek na svete. Buon Natale, amici! 

FOTOGALÉRIA: Moje prvé Vianoce!
Prečítajte si tiež:

FOTOGALÉRIA: Moje prvé Vianoce!

 

 

Fotogaléria

Newsletter

Zaregistrujte sa do newslettra a získajte prístup k novinkám: