3 tipy, ako si udržať chladnú hlavu a nekričať na deti

MK | 15. marec 2024
3 tipy, ako si udržať chladnú hlavu a nekričať na deti

Emocionálne hranice - to je to, čo spoznávate dokonale až potom, keď stanete rodičmi. V kritickej situácii majte na pamäti, že dieťa (minimálne ešte ako batoľa) vás nechce vyprovokovať a ak, správa sa tak kvôli vlastným frustráciám a nezrelosti.

Uvedomiť si zraniteľnosť dieťaťa pomôže nevybuchnúť vo chvíli, keď sa aj vy cítite emocionálne otrasení napätou situáciou. Krik nie je riešením, nedosiahnete ním zmenu správania, len ešte viac rozdúchate nepokoj a vyhrotíte situáciu. Nepomôže to ani vám ani dieťaťu. Čo môžete skúsiť?  

3 tipy, ako si udržať chladnú hlavu a nekričať na deti

1. Odstúpte zo situácie a počúvajte dieťa

Nezúčastňujte sa každého súboja, na ktorý ste pozvaní - jednoduché a účinné. Napríklad v prípade neupratanej izby si položte otázku, čo je v poriadku a čo by ste chceli, aby prestalo dieťa robiť. Dokážete žiť s rozhádzanými hračkami, ale nie s dvojtýždňovými zemiakovými lupienkami v rohu izby? Zamerajte sa na riešenie lupienkov otázkami - prečo sú tam, čo by mohlo dieťa urobiť, aby sa to neopakovalo?  Majte na pamäti, že pochopenie toho, prečo dieťa niečo (ne)urobilo, vám pomôže v danej chvíli emocionálne spomaliť. Čím viac spomalíte, tým menej budete emocionálne reaktívni a tým je menšia pravdepodobnosť, že budete kričať.

Počúvajte dieťa. Toto je možno najlepší liek na krik. Samotné porozumenie tomu, čo sa v danej chvíli deje s dieťaťom a analýza toho, čo by ste chceli, aby vaše dieťa zmenilo na svojom správaní. Vy musíte regulovať svoje nastavenie a emócie, pretože dieťa toho v záchvate vzdoru nie je schopné - ešte na to nedozrelo. 

3 tipy, ako si udržať chladnú hlavu a nekričať na deti

2. Zdržte sa súdov a poučovania

Ak ste v konflikte, vyhnite sa prílišnému odsudzovaniu správania, ktoré vo vašom dieťati vyvoláva pocit kritiky a spôsobí, že sa začne ešte viac brániť. Skôr počúvajte ako poučujte. Pýtajte sa dieťaťa, prečo reaguje tak či onak, prečo toto (ne)urobilo? Otázkami ho vlastne prinútite premýšľať a rozprávať o svojich motiváciách. 

Nereagujte okamžite na zlé správanie, ak to nie je ubližovanie iným. Často veci, ktoré chceme riešiť horúcou hlavou nie sú také naliehavé. Väčšina z nás spustí krik aj kvôli maličkostiam, ale to je len kvôli, že sme unavení a podráždení a nie nevyhnutne preto, že správanie nášho dieťaťa je také zlé. Jednoducho povedané, my ventilujeme krikom na dieťa vlastnú frustráciu z niečoho. Tak sa môže kúsok džemu na zemi stať celovečerným konfliktom, ktorý sa skončí záchvatom dieťaťa a nepokojnou nocou vás oboch. 

3. Neberte to všetko osobne

Miguel Ruiz vo svojej knihe Štyri dohody píše: „Nič si neberte osobne. Nič, čo iní robia, nie je kvôli vám...“ Toto je cenná múdrosť, ktorú treba mať na pamäti. Ak sa zastavíte a popremýšľate o tom, uvedomíte si, že väčšinou kričíte na svoje dieťa preto, že beriete jeho správanie príliš osobne. Uvedomte si, že vzdorovité dieťa, aj keď sa vás možno snaží vyprovokovať, sa správa týmto spôsobom kvôli svojim vnútorným bojom, nie kvôli vám. 

Pripravte sa psychicky na situácie, ktoré spúšťajú váš krik

Je dôležité poznať spúšťače. Všetci ich máme a často to nie sú tie najracionálnejšie veci. Sú to nohy vyložené na pohovke, poťahovanie nosom alebo neporiadok v detskej izbe? Porozmýšľate, ako zareagujete v týchto situáciách, keď nastanú. Pripravte si "stratégiu" dopredu,  aby ste mohli efektívnejšie reagovať. Vyhnete sa tým zbytočnému kriku, ktorý naozaj nikomu nepomôže. 

Newsletter

Zaregistrujte sa do newslettra a získajte prístup k novinkám: