Šťastný single život (?) alebo o čom sníva mama počas lockdownu
Uvarím si kávu. Nikto mi ju nerozleje, nezabudnem na ňu, pretože nemusím robiť stotisíc iných vecí okolo pocitovo stotisícich iných príslušníkov domácnosti.
Môj šťastný single život sa začína večer. Ľahnem si do veľkej prázdnej postele a rozvalím sa. Žiadna poloha párok v rožku sa nekoná. Párok v rožku – to je vám poloha, keď sa z jednej strany na vás tlačí spolu s cesnakovo-cibuľovým dychom veľký manžel, z druhej strany nohaté dieťa a vy plníte priestor medzi nimi vo funkcii párku, ktorý sa nemôže ani hnúť, zväčša po celú noc.
Alternatív tejto polohy je viacero, jednou z nich je menšie dieťa vpravo, väčšie vľavo a nešťastný ohrdnutý manžel v tesnom závese.
Môžem si ľahnúť, ako chcem
Lenže ja, spokojná single žena si môžem ľahnúť ako len chcem. Parádne sa vyspím. Celú noc ma nikto nekope, nikto mi nechrápe do uší a nikto ma neohuruje cesnakovým dychom alebo desaťsekundovými prdmi. Stačí mi vyvetrať až ráno. Predtým sa však ešte veľkoryso natiahnem do všetkých strán, hoci tak či onak nedokážem zaplniť celú posteľ, je to skrátka skvelý pocit roztiahnuť hnáty do priestoru, ktorý je tu iba pre mňa.
Posteľ si usteliem. Stačí raz, vôbec to nemusím robiť viackrát, ako inokedy (keď sa bezpochyby nájde nejaký dobrovoľník, ktorý by mi ju nadšene rozkutril).
Uvarím si kávu. Vypijem si kávu, ešte kým je teplá. Žiadna dráma.
Jednoducho si ju uvarím a vypijem. Nikto mi ju nerozleje, nezabudnem na ňu, pretože nemusím robiť stotisíc iných vecí okolo pocitovo stotisícich iných príslušníkov domácnosti. Sadnem si na zadok, zoberiem si koláčik a spolu s kávou si ho v tichosti vychutnám. V tichosti, áno to je ďalší dôležitý bod.
Čo budeš dnes variť? Aj vás striasa pri tejto otázke?
Som v tichu
Nikto nekričí. Nikto nikoho neťahá za vlasy, nikto sa s nikým neháda o to, kto mal viac bubliniek v pohári sódy, nikto mi tu nepúšťa hlasnú hudbu, ktorú by som viac než hudbou nazvala hučákom. Keď pracujem online, spoza dverí sa neozývajú žiadne ťažko identifikovateľné zvuky, ani stony, ani zúfalé jačanie záchvatov zlosti (napríklad kvôli zle položenej lyžičke) a dokonca ani žiadne výkriky znejúce ako pokus o operáciu chrbtice bez anestézie.
„Mama!“, vykrikuje iba náš papagáj, ktorý sa to naučil už dávno. Dokonca aj kocúr je ticho, hoci by som prisahala, že aj on dokáže zamraučať jasné „mama“. Som v tichu. Nádherné.
Mám upratané. Čo použijem, to si po sebe odložím. Nemusím nachádzať po dome kôpky, ktoré po sebe zanechávajú mužské postavy v domácnosti, ktoré si tým údajne značkujú terén. Terén je môj, nikto mi ho neznačkuje. Mám upratané – to je ono! Ticho, čisto, pokoj a moja vlastná spoločnosť.
Môžem si čítať
Niekoľko celých viet za sebou, dokonca aj celé strany! Keďže môžem čítať celé vety a dokonca aj strany, chápem všetko o čom si čítam. Hotový zážitok. Keď idem na záchod, som tam sama. Tiež zážitok. A vaňu si dám bez autíčok a iných hračiek.
Katka Koščová: Sedem rokov normálne nespím
Homeoffice a kopec detí + manžel na krku
Po tých dlhých týždňoch lockdownu, počas ktorých som strávila čas osamote jedine vtedy, keď som sa tvárila, že som sa dala na behanie, mi tieto fantázie prídu úžasné. V skutočnosti si však večer unavene líham do polohy párok v rožku a fantazírujem o tom, aké by to mohlo byť, keby mám priestor sama pre seba.
Je úžasné, že môžeme byť všetci spolu, ale bolo by úžasné mať aj chvíľu pre seba... A niekedy možno aj viac takých chvíľ. Vo virvare dvoch pubertiakov, jedného prváka a jedného batoľaťa spolu s manželom na homeoffice je to počas lockdownu predsa len veľmi bujará fantázia.
Predstava „single“ života má svoje čaro a nesporne aj mnoho výhod. Ja by som však nemenila. Stačí mi si o tom takto pofantazírovať.
Ráno čo ráno sa totiž zobúdzam do tých najšťastnejších chvíľ v živote, keď sa postupne prebúdzajú deti a najmä tí najmenší mi v tesnej blízkosti povedia: „Chcem sa ľúbiť!“, zavesia sa na mňa a niekoľko minút si len tak hľadíme do očí a hladkáme sa. A párok v rožku samo o sebe vôbec nie je zlá poloha.