Správne držanie písacích potrieb: kedy zbystriť pozornosť?
Kresba je dôležitým medzníkom a výsledkom celkového vývoja dieťaťa.
Čo vypovedá kresba?
Môžeme na nej hodnotiť obsah – čo je nakreslené, ďalej formu – ako je to nakreslené, a cestu – ako to vzniklo. „U detí, ktoré majú nesprávny úchop a neuvoľnenú ruku, môžeme zaznamenať, že sa kresba často líši – obsahom i formou od kresieb ostatných detí.
Tým, že dieťa o kreslenie nejaví záujem a chce mať kresbu rýchlo hotovú, nezaujíma sa o detaily, línia je silná, môže byť prerušovaná a roztrasená. Ruka nedovolí dieťaťu nakresliť to, čo by chcelo.
Sú ale deti, ktoré majú upevnený nesprávny úchop, a napriek tomu veľa a rady kreslia. Iba podľa obsahu kresby by nikto nehádal, že majú nejaké ťažkosti. Obyčajne ale tieto deti mávajú silnú, ťažkopádnu líniu kresby,“ hovorí M. Simonidesová.
Čo vám o dieťati povie jeho kresba?
Pri kresbe je dôležitý správny úchop
Dôležité je vedieť, že deti by sa mali do konca 5. roka veku rozkresliť. To znamená, že začnú cielene vyhľadávať kreslenie. „Nie však iba preto, že chcú splniť úlohu alebo prianie dospelého.
Keď sa dieťa rozkreslí, začne si upevňovať ten úchop, ktorý v predchádzajúcom období vyvodilo. Ak je úchop nesprávny, tak si upevní ten nesprávny.
Nesprávne úchopy sú rôzne varianty prstového alebo dlaňového úchopu, ktoré sa obvykle vyznačujú tým, že neumožňujú efektívne používať prsty. Deti často vyfarbujú celou rukou, nie iba pomocou prstov. Ich kresby a vyfarbovanie je nepresné, kreslia za čiaru,“ konštatuje M. Simonidesová a pokračuje:
„Deti sú schopné vytvoriť si skutočne neuveriteľné a niekedy ťažko opísateľné prstové úchopy. Jeden jediný úchop je však pre ľudskú ruku ten najprirodzenejší a najefektívnejší z hľadiska pohybov dlane a prstov, ide o úchop štipkovitý.
Všetky ostatné úchopy zhoršujú grafický prejav. Pred vyvodením správneho štipkovitého úchopu niektoré deti spočiatku nepodkladajú prostredník pod ceruzku, ale dávajú ho k palcu a ukazováku hore. Tomuto úchopu sa hovorí „hrstička“.
Toto držanie ale obmedzuje pohyblivosť prstov pri písaní. Napriek tomu je tento úchop veľmi častý a píše ním veľa školákov, ktorí si ho v predškolskom období upevnili.“
Čo vám odhalí detská kresba?
Čo poukazuje na zlý grafomotorický vývin dieťaťa?
Ak grafomotorický prejav dieťaťa zaostáva za jeho celkovým vývinom, je namieste, aby sa tým rodič zaoberal. Poukázať na to môže aj rozhovor s pani učiteľkou v materskej škole. Nedostatky v rozvoji grafomotoriky môžu predznamenávať ťažkosti pri nácviku písania v škole a môžu byť dôvodom odkladu školskej dochádzky.
Zlý grafomotorický prejav má dopad na celú osobnosť dieťaťa. Ak sa dieťaťu nedarí kresliť, je ťažkopádne, pomalé, znižuje sa aj jeho vnútorná motivácia k týmto činnostiam, stráca sebadôveru a narastá jeho nechuť. M. Simonidesová upozorňuje na to, kedy by rodičia mali spozorovať určité varovné signály:
„Patrí sem nerovnomerný alebo oneskorený vývin dieťaťa – nachádza sa na nižšej úrovni psychomotorického vývinu a málo a nerado kreslí. Prax ukazuje, že ak dieťa nezačne do konca 5. roku veku samo a intenzívne vyhľadávať kreslenie, je predpoklad, že má grafomotorické ťažkosti.
Rodičia niekedy argumentujú tým, že dnes je doba tabletov, počítačov a deti ich uprednostňujú pred kreslením. Ale v 1. triede si dieťa sadne s ceruzkou do lavice a približne dve až tri hodiny denne sa bude graficky prejavovať. Čo potom? Ďalším varovným signálom je oneskorený vývin reči alebo vážnejšie logopedické ťažkosti, ktoré úzko súvisia s grafomotorikou.“
Za všetky činnosti treba dieťa chváliť
Deti sú veľmi citlivé na to, ako sa k nim pristupuje. Obzvlášť to platí pri činnostiach, v ktorých sú hodnotené. Preto majú rodičia dôležitú úlohu...
„Rodina zásadne ovplyvňuje rozvoj grafického prejavu dieťaťa tým, že mu poskytuje dostatok podnetov. Deti potrebujú získavať rôzne skúsenosti, prostredníctvom ktorých rozvíjajú jemnú i hrubú motoriku.
Základom je dostatok príležitostí k voľnému pohybu, ako je behanie, skákanie, kedy sa deti učia koordinovať pohyby tela. Hrubá motorika je základom pre motoriku jemnú. Okolo 4. roku sú už schopné naučiť sa strihať nožnicami, modelovať, skladať a vytrhávať papier. Dokážu sa samy obliecť a obuť. Niektoré si už dokážu zaviazať šnúrky.
Všetky tieto činnosti sú podkladom pre správne držanie písacích potrieb a rodičia by ich v tom mali podporovať,“ konštatuje na záver M. Simonidesová.
Oceňovať záujem detí, ich snahu, trpezlivosť, úsilie... To všetko sú malé krôčiky k tomu, aby deti od jednej kresby k druhej, od jedného prejavu k druhému zlepšovali svoje schopnosti, stále viac na sebe pracovali. Po nástupe do školy sa tak preto zo vzdelávania nemusí stať nutná povinnosť, či až nočná mora, ale naopak, radosť z toho, čo všetko dieťa dokáže a ako mu to dobre ide.
Správne držanie písacích potrieb nepodceňujte
„Je zarážajúce, ako sa správne držanie ceruzky, pera podceňuje u detí, či už v rodinách, ako aj v materských školách. Avšak keď dieťa drží ceruzku nemotorne (a často sú to prapodivné úchopy), samotné vytváranie písmen uňho odčerpáva príliš veľa pozornosti, ktorá mu chýba na kontrolu obsahu.“ prof. Zdeněk Matějček, nestor českej detskej psychológie.
Pri zle fixovaných úchopoch sa môžu objaviť u detí aj psychosomatické problémy, napr. bolesti hlavy, pálenie očí, problémy s chrbticou. „Jednou z podmienok správneho osvojovania si grafomotorických návykov je aj správne sedenie.
Ak sa dieťa opiera o stôl, má vysokú alebo nízku stoličku, nemôže využiť pohyb celej ruky od ramena až po prsty. Nesprávny postoj si dieťa ľahko zafixuje a je problém,“ upozorňuje M. Simonidesová.
