Čo vám odhalí detská kresba?

Mgr. Barbora Vodičková, PhD., špecialista pre raný a predškolský vek | 22. máj 2017

Ak vychádzame z predpokladu, že v predškolskom veku sú verbálne (rečové) vyjadrovacie prostriedky dieťaťa obmedzené, musíme pripustiť, že kresba ako neverbálny prostriedok má svoju významnú výpovednú hodnotu.

Kresba napovie veľa o prežívaní a pocitoch dieťaťa

Treba však pripomenúť, že nie je jedinou správou o prežívaní, myslení a vnútornom živote dieťaťa, i keď často neopomenuteľnou. Nie nadarmo mnohí odborníci využívajú vo svojej práci okrem iných možností aj kresbový prejav dieťaťa.

Na jeho interpretáciu je však potrebná veľká odborná skúsenosť, profesionálna opatrnosť a poznanie kontextu problematiky daného dieťaťa. Aby sa nestalo to, že z kresby sa usúdi niečo, čo nezodpovedá pravde.

Napríklad, keď dieťa nakreslí mamu celú čiernu, nemusí to znamenať, že ju nemá rado, ale môže to byť len správa o tom, že mama nosí často čierny pulóver.

Čo si teda ako rodič – laik môžem všimnúť na kresbe svojho dieťaťa? Pomôžeme si pojmami z výtvarnej teórie. U detskej kresby sa ako u každého výtvarného diela môžeme zamerať na jej formálnu a obsahovú stránku.

Formálna stránka kresby sa týka toho, ako je kresba technický prevedená. Obsahová stránka vypovedá o tom, čo dieťa nakreslilo.

Erudovaní odborníci sa ešte venujú interpretácii symbolov detskej kresby, ako som však písala vyššie, takáto interpretácia patrí do rúk odborníkov, pretože bez toho by bola len nič nehovoriacou a nepravdivou špekuláciou.

Prečítajte si: Nerobme z písania strašiaka: Ako podporiť písanie už v predškolskom veku?

Na čo sa môžeme v kresbe zamerať?

Formálne kritériá kresby

Čiara, linka, pri ktorej si všímame jej intenzitu, prevedenie a súvislosť. Zvýšenú intenzitu čiary majú spravidla maličké deti a deti, ktoré ešte nemajú dobre vyvinutú koordináciu jemnej motoriky, ale aj deti staršie, s problémami v tejto oblasti.

Na druhej strane, deti s problémami s motorikou môžu mať aj slabšiu a neistú čiaru v dôsledku absencie sily v ruke.

Na tomto mieste je potrebné si uvedomiť, že kresbu je nutné vnímať v kontexte osobnosti dieťaťa, t. j. u niektorého je silná linka prejavom jeho istoty, u iného prejavom jeho problému v oblasti koordinácie jemnej motoriky.

Farba je prejavom emócií dieťaťa. Ak dieťa kreslí tak, že využíva celú škálu farieb a preferuje skôr teplé farby, môže to byť predpoklad jeho dobrého emočného naladenia, naopak, ak dieťa nepoužíva vo svojich kresbách farby a zotrváva skôr v škále studených farieb (čierna, hnedá), môže to signalizovať smútok, strach.

Pozor, niekedy deti, hlavne chlapci preferujú jednu farbu, napr. čiernu, modrú, pretože neradi vyfarbujú, to, samozrejme, nemusí nič znamenať.

Ak však má dieťa k dispozícii celú škálu farieb, môže nás zaujímať, prečo preferuje práve tieto, alebo prečo nepoužíva živšie farby. Niekedy to môže byť spôsobené aj tým, že dnes mnohé 5-ročné deti širšiu škálu farieb nepoznajú.

Prečítajte si: Aby ruka v škole poslúchala

Veľa o dieťati napovie aj spôsob vyfarbovania

Spôsob vyfarbovania. Je jasné, že ako dozrieva nervový systém dieťaťa, tak sa zdokonaľuje aj prevedenie jeho kresby. Môžeme to vidieť aj na vyfarbovaní, ktoré je dobrým ukazovateľom schopnosti dieťaťa skoordinovať svoju rúčku so svojím videním (hovorí sa tomu vizuomotorická koordinácia) tak, aby neprechádzalo za čiaru.

U malých detí je prirodzené, že vychádzajú za čiaru. U starších detí tento jav poukazuje práve na problémy v tejto koordinácii.

Ako diaťa zobrazuje postavy (objekty)

Malé postavy môžu znamenať malé sebavedomie, strach, obavy, utiahnutosť, introverziu. Veľké postavy sú pre dieťa významné, ale môžu byť aj znakom oslabenej jemnej motoriky.

U zobrazovania postáv je dôležité si všímať celkové prepracovanie postavy, zobrazenie jej jednotlivých častí (prsty, uši, vlasy...), oblečenie, detaily. Kresba postavy sa deťom väčšinou zadáva pri posudzovaní školskej zrelosti.

Zväčšenie časti alebo celej postavy (objektu) je pre dieťa nejakým spôsobom významné (napr. deti často kreslia zväčšenú mamu oproti iným postavám).

Ďalším formálnym kritériom je využitie priestoru na papieri. Erhardtová a Tatzer (1999) píšu, že odráža životný priestor dieťaťa.

Zobrazovanie na papieri poukazuje na to, či má dieťa dostatočný priestor pre svoju realizáciu a vie ho aj využiť. Opakom by mohli byť nevýrazné postavičky niekde na okraji prázdneho papiera.

Kritériom, ktoré si tiež môžeme všimnúť, je kompozícia a integrácia kresby, t. j. usporiadanosť, resp. neusporiadanosť jednotlivých prvkov do celku. Vložená energia nám hovorí o prepracovanosti, dotiahnutosti obrázka, záujme o kresbu a podobne.

Vývinové štádium detskej kresby − toto kritérium je veľmi dôležité, ale patrí skôr do rúk odborníka, pretože on môže určiť, či je kresba dieťaťa primeraná veku autora.

Niektoré jej znaky v mladšom veku ešte nemusia nič znamenať, ale ak sú prítomné vo vyššom veku, môžu poukazovať na nezrelosť dieťaťa, alebo iné problémy. Takisto je dobré kresby si datovať a odkladať, aby sme mohli zhodnotiť, či dieťa v schopnosti kresliť napreduje.

Prečítajte si: 10 spôsobov, ako naučíte dieťa kreativite

Obsahová stránka detskéj kresby

V obsahovej stránke kresby nás zaujíma, čo dieťa nakreslilo. Miesto toho, aby sme špekulovali, najlepšie je, keď nám svoj obrázok dieťa vysvetlí, pretože kreslí väčšinou to, čím sa zaoberá a čo je pre neho významné. My si môžeme všímať:

kto alebo čo sa na obrázku nachádza,
či sú jednotlivé objekty/postavy zobrazené v deji,
či je medzi nimi zachytený vzťah,
aké prostredie dieťa zobrazuje,
aké námety preferuje.

Ďalším kritériom, ktoré nás zaujíma, je logika obrázka, ktorá často chýba v kresbách malých detí alebo detí s mentálnym postihnutím. Takisto nás zaujímajú detaily, ktorých prítomnosť je u dievčat a pedantných detí výraznejšia.

Niektorí autori odporúčajú všímať si aj zvláštnosti v kresbe, ktoré sa typicky v kresbách detí nevyskytujú. Napr. autorka Nesnídalová (1995) opisuje zaujímavý prípad autistického chlapca, ktorý bol mimoriadne výtvarne nadaný.

Vo svojich kresbách veľmi realisticky zobrazoval skutočnosť, ale ľudí kreslil výhradne ako fľaštičky od liekov.

Prečítajte si: Prečo chcú deti počúvať stále tú istú rozprávku?

Sledovať správanie sa dieťaťa počas výtvarného aktu je veľmi zaujímavé a prospešné

Tu môžeme vidieť jeho reakcie na výzvu kresliť, či sa mu chce, alebo či sa kresleniu priam vyhýba. Keď kreslí, ako dlho vydrží, či kresbu dokončí (deti so zvýšenou aktivitou a oslabenou koncentráciou majú problém pri kreslení zotrvať), ako si vie poradiť, keď sa mu niečo nedarí podľa predstáv, či sa vie rozhodovať a je samostatné, alebo stále potrebuje pomoc a podporu dospelého.

Cieľom tohto textu bolo ponúknuť pár myšlienok na zamyslenie, a to že aj takýmto spôsobom sa dá na kresbu svojho dieťaťa pozrieť. Pripomínam, že kresba je len čiastkovou, aj keď dôležitou správou o ňom samom.

Bohužiaľ v dnešnej dobe pribúdajú deti predškolského veku, ktoré nekreslia, alebo nechcú kresliť. Môže to byť dôsledok nezáujmu rodičov podporovať ich v tejto oblasti, dôsledok problému s motorikou, alebo jednoducho k tejto činnosti deti neinklinujú.

Tu je dôležité si uvedomiť, že predškolský vek nám ponúka dostatok času na to, aby sa deti rozkreslili, pretože v prvej triede budú mať lepší predpoklad pre zvládnutie písania. Čo ale, ak dieťa nechce, nevie, nemôže?

Jednoducho mu v tom treba pomôcť. Treba sa obrniť veľkou trpezlivosťou, vytrvalosťou a pravidelnosťou. S dieťaťom, ktoré nekreslí, je dôležité systematicky pracovať pod dohľadom odborníka. Že je možné dosiahnuť výrazné výsledky, môžem potvrdiť z vlastných skúseností.