Školy v zahraničí: Nemajú žiacku knižku a nosia uniformy
Ako je to za hranicami našej krajiny so školským systémom? Čo je prioritou vo vzdelávaní a do akej miery sa v školách angažujú rodičia? To je len pár z množstva otázok, ktoré nás budú, aj vďaka našim krajankám žijúcim v zahraničí, zaujímať. Dnes navštívime ÍRSKO.
ÍRSKO – pre (malých i veľkých) cudzincov otvorené
Náš prvý pohľad venujeme „smaragdovému ostrovu“, ako sa tiež Írsku zvykne hovoriť. Už po druhýkrát nám ho svojou optikou priblíži rodina p. Nadeždy a Vladimíra Vavrovcov.
PRE či PROTI: Odchod do zahraničia – kde končia sny a začína realita?
Hoci ich staršia dcéra už brány školy opustila, mladší synovia Vladko a Slavko sú žiakmi Educate Together National School v mestečku Lusk, asi 20 km severne od Dublinu. Írsko je ich domovom už siedmy rok.
Školský systém v ÍRSKU
Je samozrejmé, že systémy vzdelávania sa v rôznych krajinách líšia. Aj takto vtláča každý štát svoju pečať a do istej miery formuje už od raného veku svojich občanov. V Írsku majú nárok na bezplatné základné a stredoškolské vzdelanie všetky deti a mladí, a to bez ohľadu na to, či sú írskej alebo inej národnosti.
Povinná školská dochádzka, ktorú stanovilo tamojšie ministerstvo školstva a vedy, je pre deti vo veku 6 až 16 rokov. Školský systém pozostáva z niekoľkých stupňov:
Primary school – základná škola
„Hoci povinná školská dochádzka je povinná od 6 rokov, deti obvykle nastupujú do školy už v septembri, ktorý nasleduje po ich 4. narodeninách,“ približuje túto zaujímavosť Naďa a dopĺňa:
„Prvé dva roky sa nazývajú Junior Infant a Senior Infant. Oba sú prípravnými pred školskou dochádzkou a zabezpečuje ich škola. Sú obdobou „prípravky“ v slovenských materských školách. Po týchto dvoch rokoch začínajú deti 1. ročníkom, pričom základná škola tu končí 6. ročníkom.“
Secondary school – stredná škola
Po ukončení primary schol žiak pokračuje v štúdiu na ďalšom stupni. Obvykle je to vo veku 12 rokov. Toto štúdium sa rozdeľuje na dve časti.
Prvé 3 roky sa nazývajú Junior cycle a sú povinné. Po ich ukončení (vo veku 15 – 16 rokov) môžu žiaci absolvovať ešte rôzne krátkodobé kurzy, alebo ísť pracovať. Ďalšou možnosťou je pokračovať v štúdiu na Senior cycle v trvaní 2 alebo 3 rokov.
Každá škola ponúka zoznam povinných predmetov, napr. matematika, angličtina, informatika, rôzne nepovinné či voliteľné predmety, napr. biznis ap. Zaujímavé je, že tamojšie stredné školy môžu byť čisto dievčenské, chlapčenské alebo zmiešané.
Na záver tohto štúdia sa skladá podobná skúška ako u nás maturita – Leaving certificate. „Na základe bodov v nej si môžu žiaci vybrať ďalšie, už vysokoškolské štúdium. No na niektoré odbory sú stanovené veľmi vysoké hranice bodov, a tak nemôže každý žiak študovať učiteľstvo či medicínu. Ak však nemá dostatočný počet bodov – môže na ďalší rok záverečnú skúšku zopakovať a dostať druhú šancu,“ ozrejmuje Naďa.
Mama sa búri: Chorý školský systém
Third-Level – vysoká škola
V krajine pôsobí niekoľko univerzít. Spôsob ich fungovania je podobný slovenským, či iným zahraničným. „Trinity College a Dublin City University sú považované za renomované univerzity a umiestňujú sa na vysokých miestach v medzinárodných rebríčkoch.“ Veľa študentov z Írska však študuje aj na iných svetových univerzitách, napr. v Británii, v Prahe ap.
Školské uniformy v ÍRSKU
Na väčšine základných a stredných škôl (okrem niektorých výnimiek) sú povinné a deťom ich musia zabezpečiť rodičia. Zvyčajne má každá škola svoju uniformu, s príslušným logom. A že to nie je lacný špás, dosvedčuje Naďa...
„Pre staršiu dcéru sme platili za prvú uniformu na strednej škole vyše 150 €. Sociálne slabšie rodiny však môžu každý rok požiadať tzv. Department of social protection (niečo ako ministerstvo sociálnych vecí a rodiny) o tzv. príspevok na uniformu pre dieťa.“
Zaujímavosťou tiež je, že niektoré školy usporadúvajú (zvyčajne raz za rok) tzv. „Non-uniform day“ (Deň bez uniformy), kedy môžu prísť žiaci oblečení, v čom chcú.
Poplatky a prídavky na deti v ÍRSKU
Školy 1. a 2. stupňa sú zväčša prevádzkované cirkevnými spoločenstvami, v menšej miere aj neziskovými organizáciami, pričom ich, samozrejme, dotuje aj štát.
Ako sme už spomenuli, výučba na verejných základných a stredných školách je v Írsku poskytovaná zdarma. „Rodičia však musia deťom na vlastné náklady zabezpečiť okrem uniformy aj školské pomôcky, knihy (okolo 100 € ročne na žiaka) atď. Školné za rok pri návšteve súkromnej strednej školy sa môže na 1 žiaka pohybovať až do sumy 2 500 – 6 000 €."
Keďže írske školy pociťujú nedostatok financií poskytovaných zo strany štátu (podobne ako u nás), vyberajú sa na školách aj poplatky od rodičov. „Majú však viac-menej dobrovoľný charakter. Ak dieťa potrebuje dopravu školským autobusom, ide tiež o platenú službu.“
Prídavky na deti sú odstupňované podľa počtu detí. „Aj keď 130 € na jedno dieťa sa môže zdať slovenským čitateľom veľa, na výdavky v Írsku to veľa vôbec nie je. Prídavky na deti sa vyplácajú do veku 18 rokov,“ upresňuje Naďa.
V írskych školách nemajú školskú jedáleň
Na rozdiel od slovenských škôl, v Írsku nie je zabezpečené stravovanie, neexistujú školské jedálne.
„Večera je tu hlavným a často jediným teplým jedlom počas dňa. Deti cez prestávky jedia stravu, ktorú si prinesú v „lunch boxoch”, zväčša chlieb, ovocie. Sladkosť na desiatu majú dovolenú len v piatok, aj to len v niektorých školách. Ďalšie jedlo majú až po príchode domov. Je to tiež dôsledok rozdielnych stravovacích návykov,“ konštatuje Naďa.
Osobne jej prekáža ešte jedna „maličkosť“ – deti v školách, v škôlkach (dokonca ani v zime), nenosia prezuvky. V triedach chodia obuté a celý deň sú tak v tých istých topánkach. Vyzúvanie nie je u Írov zvykom ani doma, tak majú Vavrovci občas problém vysvetliť návšteve, že u nich doma sa vyzúva. Kamaráti Vladka a Slavka to však už vedia...
Zdravotná starostlivosť v ÍRSKU
Počas základnej školskej dochádzky sa u detí vykonáva niekoľko zubných a očných prehliadok. Deti majú napr. nárok na stomatologické ošetrenie zdarma v 2. a 4. ročníku. Ak potrebujú zubné ošetrenie mimo týchto ročníkov, môžu v urgentných prípadoch navštíviť miestne HSE centrum (health servise executive), kde budú ošetrené zdarma, prípadne navštíviť privátnu ambulanciu a zaplatiť si nadštandardné ošetrenie.
Výučba cudzích jazykov
Samotná výučba na írskych školách sa výrazne nelíši od tej našej, hoci isté rozdiely sú. „Menej sa orientuje na memorovanie a viac na pochopenie súvislostí a schopnosť samostatne riešiť úlohy,“ konštatuje Naďa a pokračuje:
„Celkovo sa využíva viac zážitková forma výučby a musím povedať, že Vladko aj Slavko navštevujú školu s radosťou, čo som si všimla aj u iných detí.“
Vyučovanie na väčšine tamojších škôl prebieha v angličtine, napriek tomu, že prvým štátnym jazykom podľa ústavy je írsky jazyk (tzv. Gaeilge), ktorý sa učí ako samostatný predmet už na základnej škole.
Výskumy zistili: Kedy je vhodný čas na cudzí jazyk?
„Nakoľko je ale pre cudzincov veľmi náročný, okrem domácich je povinný len pre deti prisťahovalcov, ktoré vstupujú do systému vo veku nižšom ako 12 rokov, aj tam však existujú výnimky,“ upozorňuje Naďa a pokračuje:
„Ďalšie cudzie jazyky sa začínajú vyučovať až na stredných školách a deti majú väčšinou na výber medzi španielčinou, nemčinou a francúzštinou.“ Žiaci, u ktorých angličtina nie je rodným jazykom, majú po nástupe do školy po istú dobu nárok na pomoc pri rozvíjaní jazyka.
Multikultúrna výchova
Írska spoločnosť je zvyknutá na cudzincov. Tolerancia a rešpektovanie kultúrnych, etnických, či rasových rozdielov je súčasťou výchovno-vzdelávacích smerníc všetkých škôl v Írsku.
Je to aj tým, že táto krajina sama seba hodnotí ako multikultúrnu. Na rôznorodosť sa v školách poukazuje, žiaci sú vedení k tomu, aby sa zaujímali o svojich spolužiakov z iných krajín, o ich zvyky, jazyk, štátne symboly.
„Vladko a Slavko sú od septembra 2013 žiakmi 3. a 5. ročníka. V ich škole študujú žiaci asi 30 národností. Na školskej chodbe visia zástavy krajín, z ktorých deti pochádzajú, a pod každou je pozdrav v národnom jazyku.“
Škola, do ktorej chodia Vavrovci, usporadúva počas roka rôzne kultúrne a športové akcie, taktiež aj podujatia, na ktorých sa snaží vyzbierať finančné prostriedky na rôzne aktivity žiakov.
„Počas uplynulého školského roku usporiadala napr. mini market a funfair s predajom vecí, ktoré darovali rodičia, tiež sa konal športový deň pre deti, školský koncert – kde si rodičia platili vstupné a mohli zakúpiť lístky do tomboly, pyžamový deň, zbierky medenáčov (1, 2 a 5 centy), Halloween Fun Walk – s finančnou zbierkou a mnoho ďalších menších akcií, ako bol týždeň matematiky, predaj kníh a pod.“
Mama v zahraničí: Milujeme zimu
Domáce úlohy a hodnotenie
Slovenským deťom by sa určite páčilo, že deti v Írsku si ráno môžu pospať. Vyučovanie totiž bežne začína až okolo 9.00 h a končí sa cca o 14.30 h (pre mladšie deti o hodinu skôr).
Deti sa ráno zhromaždia na školskom dvore, kde sa hrajú. O 8.45 h sa zoradia podľa tried a každý triedny učiteľ si odvedie svoju triedu. Počas vyučovania je škola zamknutá, deti vychádzajú von len počas veľkej školskej prestávky, kedy sa hrajú na dvore pod dohľadom učiteľov a podľa počasia aj cez menšie prestávky, taktiež niektoré predmety sa vyučujú vonku.
„Naši chlapci prichádzajú domov okolo 15.00 h. školským autobusom, kedy im prichystám obed, oddýchnu si. Školské úlohy robia až neskôr a zaberú im niekedy len 10 minút, inokedy aj pol hodiny.“
S otázkou úloh súvisí aj téma hodnotenia žiakov. Aj to by sa u našich detí určite ujalo. Žiacke knižky v Írsku totiž neexistujú. „Jediným spôsobom známkovania sú slovné hodnotenia učiteľa pod slovnými prácami, diktátmi, matematickými príkladmi v zošitoch a bodované testy.
Domáce úlohy nemusia byť prospešné
Každé dieťa má však svoj zápisník, kde si zapisuje domáce úlohy a ktorý slúži aj na komunikáciu medzi učiteľom a rodičmi,“ konštatuje Naďa. O prospechu žiakov nie sú rodičia informovaní iba zo slovníčkov, ale aj zo stretnutí s triednym učiteľom, s ktorým si môžu kedykoľvek dohodnúť schôdzku. Každá škola má tiež svoju radu rodičov, ktorá sa spolupodieľa na organizovaní školy.
Družina a voľný čas
Organizovanie voľného času na školách je v Írsku rôzne. Škola Vladka a Slavka má v ponuke rannú platenú družinu a rôzne poobedňajšie voľnočasové aktivity. Za akých podmienok, približuje Naďa:
„Rodičia ich musia deťom hradiť a ich nevýhodou je aj to, že sú k dispozícii väčšinou len pár týždňov v roku – napr. mesačný kurz umenia (na iných školách to môže byť inak). Vladko a Slavko síce nenavštevujú v škole žiadne záujmové aktivity, zato sú však aktívni mimo školy. Obaja celoročne navštevujú miestny GAA club (írska športová organizácia), kde sa zapájajú do tréningov a súťaží v írskom futbale a hurlingu. Obaja sú tiež členmi miestneho skautského oddielu, ktorý zahŕňa rôzne aktivity, vrátane jazdenia na kajakoch.“
Špeciálne školy
Detí s poruchami učenia, ako je dyslexia, dysgrafia ap., ale aj detí, ktoré kvôli svojmu ochoreniu (autizmus, Downov syndróm ap.) potrebujú špeciálne vzdelávanie, pribúda nielen u nás. Ako sa k tejto problematike stavajú kompetentní v Írsku, opisuje Naďa:
„Špeciálnych škôl je tu veľmi málo. Známa sa musela odsťahovať 30 kilometrov, aby jej syn – dyslektik mohol navštevovať špeciálnu školu. V bežnej škole mu síce poskytovali špeciálneho asistenta, ale dyslexiu mu nie vždy zohľadňovali pri hodnotení, musel kvôli tomu opakovať ročník v bežnej škole, pritom nerobil pokroky. Tak sa ho známa rozhodla preradiť do špeciálnej školy, aj s rizikom „zaškatuľkovania“.
Takže špeciálne základné školy síce sú, ale nie je ich veľa a často treba ďaleko dochádzať. Nedávno bol v novinách článok o tom, že osamelá matka rozvážala svoje dve deti každé ráno do dvoch rôznych škôl vzdialených od seba hodinu, takže nebola schopná vždy jedno z detí doviezť načas... Jej syn navštevoval špeciálnu školu a dcéra bežnú.“
Deti s vážnymi ochoreniami, ako napr. autizmus, nie sú bežne integrované v základných školách. Avšak, ako konštatuje Naďa, hoci je špeciálnych škôl málo, sú dobre vybavené a o deti je v nich postarané podľa ich potrieb. Niektoré sú dokonca aj internátneho typu.
„V našom mestečku sa práve chystá stavba novej školy s 32 triedami, kde venujú dve triedy deťom so špeciálnymi potrebami. Keďže školy sa tu stavajú rýchlo (z prefabrikátov), je možné, že škola otvorí svoje brány už budúci rok.“
Zláta stredná cesta
Je veľa dôvodov, pre ktoré sú Vavrovci rozhodnutí žiť v Írsku. Keď však posudzujú kvalitu tamojšieho školstva, Naďa s manželom Vladom konštatujú, že:
„Viac by nám vyhovovalo niečo medzi striktnejším slovenským štýlom výučby a benevolentnejším írskym. Teší nás však, že naše deti budú mať možnosť pokračovať na tunajších univerzitách, ktoré sú kvalitné. A hoci sú spoplatňované a rok na vysokej škole vyjde na študenta od 5 do 10-tisíc eur, existujú možnosti požiadať o rôzne granty. Ale to je pre nás ešte vzdialenejšia budúcnosť...“
Keď je škola pre maličkých nočnou morou
Fotogaléria
