Rodič DÁVA, dieťa BERIE
Čo sa stane, ak je to naopak? Ak rodičia počas detstva málo dávajú? Málo pozornosti, málo ochrany, málo starostlivosti, málo lásky... Úlohou dospelého je v prevažnej miere "dávať". Úlohou dieťaťa je v prevažnej miere "brať".
Zo života
"To nevymyslíš, to je život!" Hovorila Silvia svojej kamarátke a dodala: "Vieš, ja som sa do tej novej práce vtedy tak tešila a dúfala som, že tam bude aj dobrý kolektív, ale keď som narazila na tú mrochtu, čo sa tvárila ako riaditeľka zemegule, to bol koniec. Ale že úplný koniec moja zlatá!"
Silvia takto farbisto počas materskej dovolenky opisovala kamarátke skúsenosť s kolegyňou - pani Magdou - vo svojej poslednej práci. Ako pani Magda podľa Silvie pôsobila na kolegov? Nebola šéfka, ale všetkým svojim kolegom sa snažila šéfovať, akoby si potrebovala dokázať, že ona je stredobod pozornosti a okolo nej sa všetko točí. Čím menej ju ľudia brali vážne, tým viac a nasilu sa snažila tváriť, že bez nej by to vo firme nemohlo fungovať a nebyť jej, asi by celá firma skrachovala.
Ďalšou obľúbenou činnosťou pani Magdy bolo robiť si z každej svojej kolegyne či kolegu osobného terapeuta a vylievať dennodenne kýble svojej negatívnej energie a životných strastí na druhých, odvolávajúc sa na to, že má tak preukrutne ťažký osud. A samozrejme za svoj osud nenesie žiadnu vlastnú dospelú zodpovednosť. Za všetko v jej živote predsa môžu iní!
5 tipov pre rodičov: Vychovajte dieťa, na ktoré budete hrdí
Deti sú vo svojom svete najdôležitejšie bytosti
V jeden deň sa to našej hlavnej hrdinke Silvii, počas materskej dovolenky, vonku na pieskovisku so synom celé krásne prepojilo. Videla svojho syna ako sa dožadoval pozornosti, ako vo svojom, pre dieťa úplne prirodzenom egoistickom období okolo dvoch rokov, sústredil všetku pozornosť na seba. Celý svet sa v danej chvíli, keď sa dožadoval svojich nárokov, točil iba okolo neho.
A Silvia si vtedy sama pre seba povedala: Veď ja teraz vidím pani Magdu. Však ona v práci tiež nerobila nič iné, len sa hrala na pieskovisku a vydupávala si - z jej pohľadu úplne prirodzený - nárok na to, aby sa jej všetci okolo venovali a boli tu iba pre ňu.
Pani Magda aj vo svojich viac ako štyridsiatich rokoch prevažne "berie". Pravdepodobne preto, že rodičia jej počas jej detstva málo "dávali". Málo pozornosti, málo ochrany, málo starostlivosti, málo lásky... Úlohou dospelého je v prevažnej miere "dávať". Úlohou dieťaťa je v prevažnej miere "brať". Čím je dieťa staršie, tým ho pomaličky, postupne viac učíme aj dávať.
Rodičia svojim deťom dávajú, čo predtým vzali od svojich rodičov
Ako hovorí iniciátor systemického prístupu a rodinných konštelácií, nemecký psychoterapeut Bert Hellinger: "Rodičia svojim deťom dávajú, čo predtým vzali od svojich rodičov. To, čo deti dostali od rodičov, potom neskôr odovzdávajú ďalej, predovšetkým vlastným deťom. Ten kto dáva, môže dávať vďaka tomu, že predtým vzal. A ten kto berie, môže brať, pretože neskôr tiež dá. Pokiaľ dieťa dostatočne berie, bude aj ono neskôr odovzdávať ďalším. Ten kto dáva, predtým bral a ten kto berie, musí neskôr dávať."
Ak sa to nedeje, nie sú veci v rovnováhe. A jednou zo základných esencií tohto sveta, zdá sa je, že veci chcú byť v rovnováhe.
ROZHOVOR: Vychovávame malých arogantných narcisov?
Tri tipy ako zo svojho dieťaťa nevychovať v dospelosti "pani Magdu":
- "dávajte" (v tom nehmotnom význame slova) deťom čo najviac. Lásku, nehu, pozornosť, starostlivosť, ochranu atď...
- dbajte pri tom na svoje vlastné hranice a možnosti. Dávajte deťom čo najviac, ale určite nie viac ako ste v danej chvíli schopná. Ak je to v danej chvíli nad vaše sily, prijmite to. Buďte k sebe zhovievavá a láskavá. Sebaláska je základ.
- dávať čo najviac, však neznamená neurčovať hranice a dovoliť deťom všetko. Bez hraníc by to totiž paradoxne mohlo skončiť s rovnakým výsledkom v dospelosti ako v prípade, ak dieťaťu "dávate" málo. Môže z neho vyrásť ašpirant na slávnostné ocenenie v kategórii "sebastredná bytosť".
Venuje sa systemickému koučingu (individuálnym systemickým a rodinným konšteláciám). Pracuje ako vychovávateľ v Liečebno-výchovnom sanatóriu v Bratislave, ktorého klientmi sú najmä chlapci vo veku 12 až 16 rokov s ADHD, poruchami správania, poruchami emocionálneho a sociálneho vývinu. Vedie tiež skupinové cvičenia jogy smiechu.