Prečo deti fascinuje reklama? 2 až 3-ročné deti dokážu rozlíšiť značky a logá
V súčasnosti je reklama často zameraná na detského diváka. A stále častejšie sa odborníci zaoberajú otázkami etiky, psychologického dopadu a tiež účinnosti reklamy na deti.
Reklama má veľmi výrazný vplyv na vývin nielen aktuálneho konzumného správania, ale aj toho budúceho
Vplyv reklamy na naše deti nemôžeme bagatelizovať. Veď samotní rodičia vidia aj zo svojho pohľadu, ktoré výrobky ich deti v dôsledku reklamy vyžadujú, prípadne sa ich dožadujú pod vplyvom vrstovníkov. Reklama a marketing v snahe predať prezentované výrobky alebo životný štýl využíva mnohokrát neadekvátne tvrdé až cynické prostriedky.
A predstavme si, čo to spraví s deťmi, ktorým ešte chýba schopnosť kriticky posúdiť, čo vidia a nemajú ani potrebný nadhľad. Na deti a ich vnímanie útočia tvorcovia reklám napr. ukazovaním atraktívnych „obľúbených“ spokojných a šťastných vrstovníkov – preklad pre dieťa je, len vtedy budeš šťastný, spokojný a obľúbený, ak budeš mať túto konkrétnu vec. Podobne sa využívajú i jednoduché rýmy a „nákazlivé“ melódie, ktoré sú veľmi ľahko zapamätateľné. Navyše reklama je veľmi krátky a dynamický audiovizuálny útvar, v ktorom sa stihne odohrať celý dej, čo je pre deti tiež veľmi pútavé. Zväčša má svoj začiatok, zauzlenie, rozuzlenie, záver.
Ako obrazovky ovplyvňujú detský mozog?
2 až 3-ročné deti dokážu rozlíšiť značky a logá
Väčšina detských programov a filmov je v podstate jednou veľkou reklamou na výrobky určené pre deti. Zistilo sa, že už deti medzi 2. – 3. rokom dokážu rozlíšiť značky a logá rôznych výrobcov. Ešte nebezpečnejší je však fakt, že reklamy sú robené tak, že vzbudzujú v spotrebiteľovi dojem, že bez určitého výrobku, či už ide o hračku, nápoj, hru... sa jednoducho „správne“ dieťa nedokáže zaobísť. Týmto činom sa tak podieľa reklama nielen na predaji výrobkov, ale hlavne na vytváraní modelu určitého životného štýlu a sociálneho statusu.
A rodičia, aj keď oni sami to často považujú za hlúposť a zbytočnosť, na požiadavky svojich detí s menšou alebo väčšou ochotou pristúpia. Dôležitú úlohu zohráva obava z vylúčenia vlastného dieťaťa z kolektívu vrstovníkov a to, aby sa dieťa necítilo menejcenné. Tým sa však deti stávajú veľmi dôležitým článkom v reklamnom ťažení – sú totiž prostriedkom a prostredníkom k financiám rodičov.
Rodičia sa idú uštvať: Žijú naše deti v zlatej klietke?
Prečo má reklama zameraná na dieťa taký úspech?
Súčasní rodičia žijú v strachu, aby vo svojich deťoch nevyvolali nejaké komplexy či iné traumy. Na rodičov sú vo výchove kladené zvýšené nároky – sú „bombardovaní“ zo všetkých strán – dobre mienené rady staršej generácie, rady odborníkov na výchovu, vlastný posudok… A často sa stáva, že si navzájom odporujú.
Ďalšou príčinou je zrýchlené tempo nášho života. Rodičom je nepriamo predkladané, že vhodný výrobok alebo hračka alebo interaktívna pomôcka napomôžu dieťaťu kvalitnejšie a rýchlejšie sa rozvíjať, zvýraznia a podporia jeho talent...
Tiež si môžeme všimnúť, že najmä rodičia, ktorí kladú svoju kariéru na popredné miesto svojho hodnotového rebríčka, majú tendencie kompenzovať nedostatok času na dieťa tým, že uspokojujú jeho materiálne požiadavky. Takmer 70 % nákupov v domácnosti sa riadi prianiami a túžbami dieťaťa – od výberu jedla až po rôzne zbytočnosti. A rodičia sa dieťaťom „zmanipulovať“ nechajú – pretože jeho priania kriticky nehodnotia, neriešia, alebo sa chcú vyhnúť scéne, ktorú dokáže spraviť, aby si presadilo vlastnú vôľu. Vplyv reklamy je o to zhubnejší, že určuje nielen súčasné konzumné správanie detí, ale ovplyvňuje ich aj do budúcna a môže podporovať nezdravý spôsob života dieťaťa i celej rodiny.
V akom veku sú reklamou najviac ovplyvniteľné?
Deti vo veku 1 až 2 rokov nedokážu rozlišovať medzi televíznymi programami a reklamnými spotmi – oba sledujú s rovnakým zaujatím. Často však reagujú na chytľavé melódie či kreslené postavičky použité v spotoch.
3 až 4-roční škôlkari síce reklamu vnímajú ako oddelenú súčasť vysielaného programu, ale ešte nemajú dostatok skúseností na to, aby boli schopní rozlišovať v televíznom vysielaní medzi realitou a skutočnosťou, a to ani v prípade, že sa im rodič snaží podstatu reklamy vysvetliť. Takže zväčša „nutne potrebujú“ všetko, čo v reklame vidia.
Podobne je to aj v rannom školskom veku, zmena prichádza asi okolo ôsmeho roku, kedy deti začínajú reklamu viac hodnotiť, na niektoré spoty nereagujú vôbec, iné ich upútajú – závisí to od spôsobu prezentácie. 9 až 10-ročné deti začínajú reklamu konfrontovať so skutočnosťou – či sú daný produkt schopné získať, či už mali s podobným produktom dobrú alebo zlú skúsenosť a z toho vyvodzujú aj názor na prezentovaný tovar a podobne. Nezriedka sa objavujú prvé kritické názory na propagovaný výrobok.
Pre tvorcov reklamy je veľmi významné tínedžerské obdobie, kedy sa u dieťaťa zvýrazňuje potreba niekam patriť, nosenie značkového oblečenia či obuvi je často priam podmienené vstupom do určitej partie. Podobne vyzerá aj reklama pre dospievajúcich – ak si kúpiš náš čistiaci gél na aknóznu pleť, budeš cool. S našou limonádou patríš k perfektnej partii... A „mladí dospelí“ sa týmito posolstvami radi nechávajú unášať...
Reklama má tiež oveľa väčší vplyv na deti z dysfunkčných rodín a deti, ktoré trávia pred televíziou veľa času. Televízia a mobilný telefón im nahrádzajú komunikáciu s okolím a poskytuje falošné návody o tom, ako konať, aby boli spokojné a šťastné.
Ako sa brániť reklamnému pozlátku?
Reklamy sa nezbavíme, ale môžeme viesť dieťa k zodpovednosti a k rozumnému vnímaniu reklamných posolstiev. Tým menším vysvetľujte, že nie všetky hračky, ktoré sú v reklame musí mať aj vo svojej detskej izbe. Tých väčších podporujte v kritickom nazeraní na reklamu. Rozprávajte sa o tom, čo je na danej reklame dobré, čo sa vám nepáči.