Hudobná výchova: ako na to, aby bola obľúbená?

Mgr. Dagmar Pokorná | 2. február 2017

Aj vaši školáci občas doma zašomrú: „Jóój, zajtra máme zas tú hroznú hudobnú!“? Alebo je to naopak a na hodinu hudobnej výchovy sa tešia?

Ja som ako malé dievča hudobnú výchovu zbožňovala. Neviem, či to bolo tým, že som rada spievala, alebo tým, že sme mali fantastickú učiteľku, ktorá famózne hrala na piano a vedela nás vyburcovať k výkonu, a možno aj tým, že napriek hodnoteniu známkou sme cítili absolútnu pohodu, uvoľnenie, radosť.

Známkovať alebo neznámkovať hudobnú výchovu?

Odborný pedagogický uhol pohľadu

Na túto otázku nájdeme odbornú odpoveď v Metodických pokynoch na hodnotenie a klasifikáciu predmetu hudobná výchova (HV) v základnej škole a predmetu výchova umením v 8. a 9. ročníku ZŠ. Autorky Eva Langsteinová a Elena Manicová ich vypracovali s prihliadnutím na pripomienky ústrednej predmetovej komisie hudobnej výchovy pri Štátnom pedagogickom ústave i samotných učiteľov HV v ZŠ.

Podľa platných štátnych vzdelávacích programov sa teda hudobná výchova klasifikuje. Pokyny uvádzajú, že toto rozhodnutie vyplýva zo skutočnosti, že hodnotenie výkonu má vo všetkých sférach súčasného života dôležitú úlohu. Podľa skúseností učiteľov hudobnej výchovy nič nehovoriace slovo absolvoval na vysvedčení u väčšiny žiakov a rodičov evokovalo dojem, že hudobná výchova nemá rovnocenné postavenie s ostatnými predmetmi a nemá opodstatnenie pri formovaní osobnosti jedinca.

Hodnotenie žiakov ako nevyhnutná súčasť výchovno-vzdelávacieho procesu má niekoľko funkcií: motivačnú, informatívnu, komparatívnu a korekčnú. Hodnotenie sa považuje za akt objektívnej spätnej väzby, motivačný a výchovný prostriedok, ako aj prostriedok pozitívneho podporovania zdravého sebaobrazu žiaka.

Rodičovský uhol pohľadu

Z desiatich opýtaných rodičov sedem klasifikovanie na hudobnej výchove zamietlo, traja rodičia známkovanie hodnotili kladne. Tí, ktorí boli skôr za neklasifikovanie, uvádzali tieto dôvody:

Dieťa, ktoré nemá prirodzený hudobný talent, a teda nemôže za svoje dispozície k predmetu, pri sólovom hudobnom prejave býva nervózne, môže sa hanbiť, alebo dostať komplex menejcennosti.

Tu by mal citlivú úlohu zohrať učiteľ a situáciu zvládať vzhľadom na osobnosť žiaka s určitými genetickými danosťami. Jednoducho povedané, niekto hudobný sluch má, iný nie, ale nie je to nikoho osobnou zásluhou. Preto by tento aspekt pri hodnotení známkou nemal byť smerodajný.

Ďalším „proti“ boli teoretické písomky z notového zápisu (základný tónový rad, hodnoty nôt, pomlčiek, zápis melódie a pod.), ktoré pre mnohé deti znamenajú len nejaké nič hovoriace znaky. Áno, ku všeobecnej inteligencii patrí vedieť, že stupnica má osem základných tónov, je vhodné vedieť ich zapísať, ale to sa dá dosiahnuť aj inou, hravou, tvorivou formou, ako tvrdým memorovaním a písomkami, z ktorých deti, podľa vyjadrenia rodičov, zbytočne nachytajú zlé známky, čím efekt motivácie k učeniu môže byť celkom opačný, ako ten očakávaný.

Jeden z rodičov poznamenal: „Môže celá trieda z hudobnej výchovy dostať z notového zápisu štvorky a päťky? Kde je chyba? V deťoch, alebo v učiteľovi?“

Žiačka dostala nedostatočnú z počúvania hudby. Matka bola rozhorčená: „Najprv som žartovala, či si zakryla uši, aby nič nepočula. No keď začala plakať a opisovať situáciu, videla som, ako ju to trápi.“ Pani učiteľka púšťala rôzne ukážky z určitého hudobného obdobia, úlohou žiačky bolo povedať meno autora a názov skladby.

Poznať Smetanovu Vltavu alebo Beethovenovu 9. symfóniu d mol by sme asi mali, ale či je to skutočne úloha na hodnotenie známkou? Nie je pri počúvaní dôležitejšie, ako dieťa vnímavo počúva, čo cíti, čo si pri hudbe predstavuje, ako to, či dokáže presne rozpoznať diela viacerých autorov a názvy ich skladieb?

Nekvalifikovanosť učiteľa hudobnej výchovy je v súčasnej dobe na školách bežnou záležitosťou. Šesť rodičov potvrdilo, že ich deti majú hudobnú výchovu vedenú nekvalifikovaným pedagógom, štyria hovorili o hudobných hodinách s pedagógom s hudobným vzdelaním. Je ťažko odpovedať na otázku mamy: „Ako môže hudobnú výchovu učiť a odborne hodnotiť učiteľka fyziky, ktorá má s hudbou spoločné asi toľko, ako Archimedes s Čajkovským?“

Známka ako „donucovací“ prostriedok. Na hodine hudobnej výchovy na druhom stupni ZŠ jednoznačne ide o otázku udržania disciplíny. „Nedávate pozor, nepočúvate výklad, vykrikujete, robíte si, čo chcete... ak neprestanete, dám vám písomku, alebo budem skúšať.“

Takto zjednodušene vyzerá model, keď na vyučovacej hodine učiteľ „zneužije“ alebo „využije“ svoju právomoc a vystrašení žiaci buď na chvíľu skutočne stíchnu, alebo nakoniec písomku dostanú... Opäť by sme nemali hľadať „chybu“ v tínedžerskej vekovej kategórii žiakov, ktorá má samozrejme svoje špecifiká správania sa a prejavu, ale v prístupe učiteľa k samotnému vyučovaniu a naplneniu cieľa predmetu.

Učiteľ nie je „vinný“, je len nesmierne dôležitý

Na základe príkladov z rodičovských vyjadrení by sa žiadalo zjednodušene povedať, že „vinník“ je jasný. Učiteľ! Nie, nie je to tak. Učiteľ nie je „vinný“, v samotnom vyučovacom procese a vplyve na žiaka je len nesmierne dôležitý. To je ten správny výraz – dôležitý. Učiteľ a žiak sú spojené nádoby, navzájom sa ovplyvňujúce, jeden na druhého pôsobiace, akceptujúce sa. Učiteľ hodinu vedie, žiaci kráčajú tým smerom, ktorý im učiteľ ukazuje.

Prečítajte si: Prvá pani učiteľka: Prečo je dôležitá?

Kvalifikovaný – nekvalifikovaný učiteľ?

Kvalifikácia učiteľa akéhokoľvek predmetu má svoje opodstatnenie v tom, že absolvuje päťročné vysokoškolské štúdium vo svojom odbore a mal by byť na výučbu toho-ktorého predmetu dostatočne fundovaný a pripravený.

U učiteľa hudobnej výchovy je navyše špecifikum ovládania hry na hudobný nástroj, bez ktorého je hodina hudobnej výchovy ochudobnená o živú produkciu hudby priamo na hodine. Môže matematikár či fyzikár odučiť hodinu hudobnej výchovy? Môže, pravdaže, ide len o to, aká široká a hlboká je škála ovládania hudobných činností, vedomostí, zručností, ktoré ak chcem posúvať k žiakom, mal by som ich na vysokej odbornej úrovni sám ovládať.

Žiaci veľmi rýchlo zistia, či pred nimi stojí skutočný „hudobník“, ktorého by aj radi obdivovali, niečo sa od neho naučili, viac sa o hudbe dozvedeli, alebo len niekto, kto „učí“ hudobnú. Matematikár môže byť veľkým fanúšikom country, dokonca môže vedieť zahrať pár piesní na gitare, aj fyzikárka môže byť dobrou speváčkou a dokáže deti naučiť pesničku aj bez hudobného nástroja.

Hudobník možno tiež odučí trojčlenku, alebo aj rovnice o jednej neznámej, no pokiaľ v danom predmete nie je doma, do úplnej množiny „odbornosť“ bude vždy niečo chýbať. Kvalifikovaná odbornosť potom kráča ruka v ruke s jednotlivými metódami, formami, prostriedkami vo výučbe využívanými tak, aby celkový proces získavania zručností, spôsobilostí, hudobných vedomostí padol na „úrodnú pôdu“ pri formovaní a výchove žiaka k umeniu a kultúre ako takej.

Cesta k radostnej hudobnej výchove – tvorivosť

Aby sa žiaci na hudobnej výchove aktívne zapájali do vyučovacieho procesu, je potrebné ich doňho priamo „vtiahnuť“, mali by ho spolu s učiteľom vytvárať, nielen pasívne prijímať informácie. Cestou k radostnej hudobnej výchove by mala byť tvorivosť na obidvoch stranách spojených nádob.

Aký je tvorivý učiteľ?

Tvorivý učiteľ dokáže nájsť v každom učive viacero podnetov na rozvoj kreativity. Obsah učiva hudobnej výchovy v ZŠ mu k tomu poskytuje dostatok príležitostí. Práve schopnosť učiteľa hudobnej výchovy tvoriť a tvorivo pristupovať k vyučovaniu je veľmi dôležitá pre vlastný proces učenia.

Ten sa môže uskutočňovať len vtedy, ak učiteľ uplatňuje tvorivý prístup, ktorý sa vyznačuje zdravou sebadôverou, vierou v schopnosti samostatne sa učiť a premýšľať, tolerantnosťou a schopnosťou pripustiť si vlastné chyby a poučiť sa z nich. Takýto učiteľ potom zdravo rozvíja sebavedomie v uvoľnenej atmosfére, preukazuje otvorený vzťah k žiakom, dokáže vnímavo reflektovať pocity svojich zverencov.

Prečítajte si: Prečo nie sú deti v škole šťastné?

Aký je tvorivý žiak?

Tvoriví žiaci sú podľa psychológie opisovaní ako živší, výrečnejší, zvedavejší, tí, ktorí radi experimentujú s učivom v škole, pracujú intenzívne, samostatne a vytrvalo, ale len vtedy, keď ich úlohy dostatočne zaujali.

Majú bohatšiu fantáziu, predstavivosť, pružné myslenie, no ich socializácia môže byť náročnejšia. Pre zaujímavosť nazrime do výsledku podľa výskumov, ktoré ukazujú, že vysoko tvorivé deti preferujú nekonvenčné zamestnania, ako napríklad vynálezca, novinár, umelec, zatiaľ čo vysoko inteligentné deti si volia tradičné, konvenčnejšie zamestnania ako lekár, inžinier, obchodník a podobne.

Ako vplýva tvorivý učiteľ na žiaka?

Vplyv tvorivých postupov učiteľa na rozvoj osobnosti žiaka je nepopierateľný, viditeľný, opodstatnený a dôležitý. Učiteľ hudobnej výchovy pracuje so žiakmi priemernými (nevýraznými), talentovanými (výraznými), problémovými (disciplína, poruchy učenia, emócií, a pod).

Z pohľadu tvorivosti sú to žiaci priemerne tvoriví, vysoko tvoriví, alebo netvoriví, neaktívni. Úlohou tvorivého učiteľa je v jednotlivých hudobných činnostiach „rozdúchať oheň“ tvorivosti vo všetkých približne rovnako, nemenej dôležitá je aj spätná väzba od žiaka s určitými vrodenými, aj nadobudnutými predpokladmi k činnosti, chuťou a odhodlaním na úlohe spolupracovať.

Správny tvorivý učiteľ odhalí a nenechá bez povšimnutia fakt, keď žiak prejaví tvorivý prístup v konkrétnej úlohe, naopak, snaží sa ho vyzdvihnúť, pochváliť, povzbudiť do ďalších, možno náročnejších aktivít.

Práve učiteľ sa snaží osobnosť žiaka formovať na zainteresovanú osobnosť, tvorivú v oblasti hudobných aktivít, úloh, hier. Hudba je denno-dennou súčasťou života osobnosti učiteľa aj žiaka, čo je dobrým predpokladom pre prirodzenú spoluprácu a porozumenie si v takých hudobných činnostiach ako sú spev, hra na jednoduché nástroje, pohybové a rytmické hry.

V závere sa dostávame opäť na začiatok celej problematiky. Žiaci by určite radšej prežívali a zažívali radostnú, ako nezáživnú, nebodaj stresujúcu, hodinu hudobnej výchovy. Pár postrehov, ktoré by k tomu na základe uvedeného mohli prispieť:

Hudobná výchova je rovnako dôležitý predmet ako ostatné, netreba ju učiteľom, ani žiakmi preceňovať, ani podceňovať.
Hudobná výchova je v ZŠ klasifikovaná, pričom učiteľ by mal brať ohľad na danosti, snahu, záujem žiaka o hudbu a predmet hudobnej výchovy, až potom úroveň hudobných činností a vedomostí.
Hodnotenie hudobnej výchovy si vyžaduje osobný, diferencovaný prístup učiteľa k žiakovi, na základe vysokého pedagogického taktu k osobnosti žiaka.
Hudobná výchova je predovšetkým o hudbe, tvorivých hudobných činnostiach, tvorivých aktivitách, ktoré môže pre osobnostný rozvoj žiaka zabezpečiť len tvorivý učiteľ.
Zmysel hudobnej výchovy tkvie v tom, že formuje postoje žiaka k hudbe ako takej, učí ho vytvárať si názor na hudobný svet, ktorý ho obklopuje, pestuje a ponúka estetické zážitky, snaží sa vzdelávať žiaka v hudbe teoreticky, ale hlavne prakticky, aktívne, v jednotlivých hudobných činnostiach.
Spievať, spievať, spievať! Hudbu tvoriť, produkovať, prežívať na vlastnej koži. Keď bude hudobná výchova tvorivá, bude aj zábavná, zaujímavá, príťažlivá, a teda radostná. Práve učiteľ je do veľkej miery ten, kto má od hodiny hudobnej výchovy ten „správny kľúč“.

Záverečný otáznik pre rodičov na zamyslenie

Milí rodičia, skúste si sami pre seba odpovedať, do akej miery vy sami deti vediete k vnímaniu umenia. Zaspievate si s nimi doma? Zájdete na koncert, do divadla, alebo do galérie? Rozprávate sa spolu o hudbe a umení? Viete a zaujímate sa o to, akú hudbu vaše dieťa počúva?

Školská výchova kráča ruka v ruke s rodinnou výchovou, aj tá najideálnejšia hudobná výchova bude mať oveľa silnejší efekt na žiaka – dieťa, pokiaľ naň bude pôsobiť aj kladný výchovný vplyv rodiny.