Hanblivosť máme v génoch
Hanblivosť: Bojí sa vaše dieťa podísť k ostatným deťom v materskej škole? Stojí na ihrisku obďaleč a hrá sa najradšej samo? Skrýva sa, správa sa bojazlivo a sotva riekne nejaké slovo?
Rodičia majú často obavy, že ich hanblivé dieťa sa nepohne od „ich sukne“ a že ho na cestu životom nevyzbroja dostatočnou sebadôverou. Ide o výzvu vo výchove, ale často najmä o skúšku trpezlivosti.
Prečo sa hanbí?
Hanblivosť môže mať rôzne príčiny: môže ňou byť rola v rodine, kedy musí dieťa bojovať o svoje miesto, napríklad so svojím súrodencom. Možno sú súrodenci „machri“ v rodine, nájdu si spojencov vždy a všade vďaka svojej otvorenej povahe.
Aby sa dieťa vyhlo konkurencii, uniká radšej do roly hanblivca, aby sa mu takisto dostalo pozornosti. Najväčší faktor pri hanblivosti však predstavujú gény dieťaťa, hanblivosť je totiž vrodená. Testy na bábätkách ukázali, že približne 20 % z nich reaguje na neznámo negatívne. Centrum strachu v mozgu u nich volá oveľa silnejšie na poplach. Hanblivosť má teda sčasti dočinenia i s geneticky naprogramovaným strachom z neznámej situácie.
Prečítajte si tiež: Humor uzdravuje a pomáha pri výchove
Ako môžete deťom pomôcť s hanblivosťou?
Najväčšou chybou by bolo, keby ste dieťa „označkovali“ ako hanblivé, alebo by ste v jeho prítomnosti žiadali u iných pochopenie pre jeho hanblivosť, či neustále zaňho hovorili. To by dieťa viedlo iba do ďalšej izolácie. Radšej zoberte na vedomie, že pokojnejšie deti môžu byť obľúbenejšie, pretože sa nesnažia byť stredobodom pozornosti za každú cenu.
- Dávajte dieťaťu pocítiť, že ho akceptujete také, aké je.
- Nenápadne podporujte približovanie sa dieťaťa k iným. Zapojte spontánne do hry aj ostatné deti, ale potom zostaňte v pozadí.
- Pozývajte k vám domov iné deti, lebo byt je z pohľadu dieťaťa bezpečným miestom.
- Vy máte zodpovednosť za vývin dieťaťa, preto mu dodávajte silu. Vezmite ho v ťažkých situáciách na ruky a ukážte mu, že nie je všetko také zlé, ako sa na prvý pohľad zdá.
Prečítajte si tiež: V zajatí komplexu menejcennosti
