Antibiotiká a hormóny v mäse - treba sa ich obávať?
Jedným z „obľúbených“ mýtov našej doby je poukazovanie na obsah rôznych reziduí, liekov či hormónov v mäse.
Len krátko: v celej Európskej únii je zakázané používanie rastových hormónov (na rozdiel od USA). Dôvodom rýchleho rastu napríklad kurčiat je skôr vyšľachtený genofond, typ krmiva a optimalizácia podmienok v chovoch.
Na druhej strane, antibiotiká sa používajú v konvenčných chovoch skutočne v hojnej miere, dokonca ich spotreba ročne je vyššia ako spotreba antibiotík u ľudí! Patrí sa však zároveň napísať, že je tiež legislatívne upravená doba, do ktorej môžu byť antibiotiká použité vzhľadom k porážke zvierat.
Táto doba je dostatočne dlhá na to, aby sa zvyšky liekov z mäsa zvierat vylúčili.
Oveľa nebezpečnejšie ako samotný vplyv reziduí na človeka je vo všeobecnosti vznik rezistentných kmeňov baktérií. Ostatné nevhodné látky ako rôzne ťažké kovy, pesticídy, herbicídy či syntetické látky zo samotných kŕmnych zmesí môžu byť práve súčasťou tučných častí mäsa zvierat z veľkochovov – ďalší dôvod pre uprednostňovanie chudého mäsa a ideálne od miestnych farmárov.
Prieberčivé v jedle? Skúste to TAKTO
Uprednostnite chudé mäso
Antibiotík či hormónov v mäse sa teda obávať nemusíme, ak uprednostňujeme chudé mäso, bez zbytočného tuku a dobre tepelne spracované.
Pozor – DOBRE neznamená za čo najvyššej teploty, ale skôr dobu tepelnej úpravy. Pri najmenších deťoch však skutočne zvážme výber mäsa od lokálnych farmárov alebo v bio kvalite. Len v tom prípade máme istotu, že jeho kvalita bude ideálna, čo sa týka živín a nulového množstva akýchkoľvek nevhodných látok.
Ktoré je mäso nebezpečné?
Určite platí, že príjem živočíšnych potravín, a teda aj mäsa, si potrebujeme strážiť, a ani deti ním nemusíme prekrmovať.
Už vieme, že:
- priemyselne spracované mäso (vzniklo konzervovaním, solením, použitím chemických konzervačných látok) je pre deti nevhodné (šunka, slanina, salámy, párky, klobásy)
- červené a priemyselne spracované červené a tučné mäso z veľkochovov nepatrí do stravy detí
Samotné mäso nie je pre nás nebezpečné, hlavný problém je v spôsobe jeho úpravy a spracovania.
Počuli ste o alergii na červené mäso?
Mäso je potrebné VHODNE upraviť
Pri nevhodnej tepelnej úprave (smaženie, opekanie, grilovanie) môžu vznikať nevhodné a karcinogénne látky, ako heterocyklické amíny alebo aromatické uhľovodíky. Akákoľvek úprava mäsa, pri ktorej vznikajú dohneda sfarbené opečené časti, je nebezpečná – nielen pre deti, ale i dospelých.
Mäso v strave detí zabezpečuje dostatok dobre využiteľných bielkovín, železa a zinku, a to už pri relatívne malom skonzumovanom množstve. Do stravy detí sa môže zaviesť už po ukončení obdobia výlučného dojčenia, zo začiatku v množstve max. 30 g v 1 dávke.
Je potrebné spomenúť, že konzumácia 100 g červeného či spracovaného mäsa denne zvyšuje riziko vzniku niektorých typov rakoviny až o takmer 30 % a viac.1. Obmedzte množstvo – u dospelého na max. 2 porcie červeného mäsa týždenne, u detí skôr 1 – 2 porcie chudého červeného mäsa, ideálne upraveného varením alebo dusením.