Agresívne dieťa - kde sa to v ňom berie?

Mgr. Martina Matúšová | 10. marec 2023

Prejavy agresie a násilia sa prejavujú u detí už od prvých rokov života. To sú tie dobre známe hryzenia, bitky, ťahanie vlasov, štípanie, hádzanie sa, kričanie, škrabanie atď.

Dieťa týmito gestami vyjadruje svoje potreby a emócie. Ako napr. potreba kontaktu s blízkou osobou, potreba interakcie (teda vzájomného spolužitia), potreba vyjadriť hnev, uvoľniť napätie, ba dokonca aj potreba vyjadriť radosť a vzrušenie.

Prečítajte si tiež:

Máte agresívne dieťa? Znížte mu príjem cukru

Prečo sa deti správajú agresívne?

Napodobňujú agresívne správanie, ktoré vidia u iných detí alebo dospelých. Pozor aj na nevhodné rozprávky (typu vedecko-fantastické alebo animé určené oveľa väčším deťom).
Venuje sa im málo pozornosti alebo sa nevenuje pozornosť ich emocionálnym potrebám. Je preto menej pravdepodobné, že sa budú zaujímať o emócie, ktoré prežívajú ostatní. A teda agresivita môže byť pre ne aj spôsobom, ako získať pozornosť.
Pravidelne sú svedkom rodinných sporov, čo ich vedie k presvedčeniu, že agresia je normálna reakcia.
Sú znepokojené novým dieťaťom, odlúčením, hádkou alebo smútkom. Musia sa prispôsobiť zmenám, spoľahnúť sa samy na seba (často aj samy v izbe za trest), čo ich ešte viac unavuje a ženie k hnevu.
Boli veľmi stimulované alebo príliš vzrušené (napr. po dlhom období aktívnej hry alebo na detskej oslave). Potrebujú čas byť osamote, aby sa upokojili alebo si oddýchli.
Sú pravidelne alebo prísne trestané, čo môže zvýšiť ich agresívne reakcie.
Keď sú agresívne, majú vždy posledné slovo, čo ich vedie k presvedčeniu, že ich nepriateľské správanie je tolerované a pôsobí v ich prospech.

Prečítajte si tiež:

Psychologička radí: Ako zvládnuť agresívne správanie detí

Ako zasiahnuť pri agresívnom správaní dieťaťa?

Ak naučíte svoje dieťa pomenovať a ovládať svoje emócie, agresívne správanie sa zníži.

Zachovajte preto pokoj, aj keď je to ťažké. Človek rieši aj vlastné stavy. Je teda dobré v takomto napätí nezostávať sám s dieťaťom, ale prizvať druhého – niekedy pomôže aj psík, domáce zvieratko – a uvoľniť situáciu cez tretieho člena. Aby sme nezostávali v dualite s dieťaťom.
Neútočte na dieťa ani fyzicky, ani slovne. Vyhnite sa frázam ako „Si zlý“ alebo „Správaš sa ako bábätko“. Zbytočne tým znižujeme sebavedomie a aj narcisizmus, teda pekný obraz dieťaťa, ktorý má o sebe.
Vysvetlite dôsledky konania vášho dieťaťa. Povedzte napríklad: „Pamätáš si, ako ťa udrela Janka? Bolelo to. Plakal si. Vidíš, je to teraz rovnaké aj pre Jurka, ublížilo mu to!“
Opíšte, ako sa cíti, aby ste mu pomohli vyjadriť jeho pocity slovami a dali mu najavo, že ho chápete. Napríklad: „Vidím, že sa hneváš, lebo som ti nedovolila zjesť, čo si chcel.“
Dbajte na to, aby ste agresívnemu správaniu nevenovali neprimeranú pozornosť (napr. výsmech, veľký hnev).
Dieťa nikdy nenechajte samo v izbe „upokojiť sa“. Zvyšuje to totiž jeho úzkosť a pocit opustenia.
Po vyriešení situácie mu ponúknite objatie. Je to pre upokojenie, že rodič ho ľúbi taký, aký je, aj keď sa nahnevá.
Snažte sa pochopiť, odkiaľ prichádza agresia. Je to pre dieťa spôsob, ako presadiť svoju autonómiu? Je to reakcia na frustráciu? Je to preto, že deti okolo neho sa správajú nepriateľsky, vyradzujú ho z kolektívu?