Poznáte to: Keď starší súrodenci vychovávajú mladších
Prečo sa starším súrodencom páči, keď môžu vychovávať mladších – a čo môžete robiť vy rodičia, aby táto rolová hra prebiehala harmonicky?
„No ale teraz mi konečne odpovedz! Musíš sa s tým jedlom toľko babrať?!“ – Paťov zvýšený hlas vytrhne zamyslenú mamu z myšlienok. Sedemročný chlapec sa obrátil k svojej malej sestre Emke a pokračuje vážnym hlasom ďalej: „A inde vo svete deti umierajú od hladu!“ A práve ten štvorročná Ema zjavne nemá: Namiesto jedenia vyhrabuje v zemiakovej kaši malé cestičky a práve sa zaoberá tým, ako do nich dostane čo najviac omáčky.
Deti často napodobňujú dospelákov
Mama sa musí potajomky nad rozhorčením svojho staršieho syna pousmiať – pocíti ale aj malé pichnutie: Takto znie jej hlas, keď hovorí so svojimi deťmi? A prečo sa zrazu Patrik, ktorý inak považuje etiketu pri stolovaní za zbytočnú, chce stať Eminým vychovávateľom?
Keď deti vkĺznu do roly vychovávateľov, ide o normálny spôsob napodobňovania, utešujú nás psychológovia. Deti nám deň za dňom nastavujú zrkadlo. Avšak to, čo od detí počúvame, nemusí byť vždy náš originálny tón. Deti sú vďaka škole alebo televízii vystavené aj iným vplyvom – a často pritom aj trochu preháňajú.
FOTOGALÉRIA: Moja veľká sestra
Rodičia by mali scénky takéhoto druhu vnímať ako podnet na pozorovanie samých seba: Akú melódiu reči bežne používam? Myslím tak, ako hovorím? Hovorím to, čo si myslím?
Ema sa v žiadnom prípade nenechá vyviesť výčitkami svojho brata z rovnováhy. Jasné, že je niekedy na svojho brata naštvaná, pretože sa chce tváriť, akoby bol jej mamou. Často je však pre ňu aj hrdinom.
Ema len zaškerí na svojho brata – a čaká, ako zareaguje mama. A tá situáciu našťastie veľmi rýchlo vybavila: „Myslím, že Emke už nechutí, je tak, Emi?“ povie a odprace rýchlo dcérin tanier do umývadla.
Tým je situácia vyriešená aj pre Paťa – veď on ani nebol na svoju sestru skutočne nahnevaný. Ale niekedy jej už chce ukázať, že je starší a má určité slovo.
Podľa psychológov ide o legitímne želanie. Každé dieťa by sa chcelo občas cítiť veľké a dospelé. Eventuálne potrebuje len pomoc pri tom, aby túto potrebu vedelo nasmerovať. Patrik má vlastne tiež radosť z toho, že môže svojej sestre pomôcť milým spôsobom – napríklad keď ho ráno otec poprosí, aby sestre pomohol s obliekaním.
Prevziať zodpovednosť za mladšieho súrodenca = zvýšiť si sebavedomie
Niekedy môže Patrik dokonca sám strážiť Emku, keď chce raz za čas mama v pokoji telefonovať. V takých momentoch je pyšný na to, že je svojim rodičom skutočnou pomocou – a teší sa na pochvalu, ktorá za tým príde.
Pre deti je dôležitou skúsenosťou, že môžu niečím prispieť do rodiny. Pocit, že sú užitočné, je veľmi významný pre budovanie sebavedomia. A v neposlednom rade je to aj výborná príprava na zodpovednosť, ktorá na ne v budúcnosti čaká v rodine i zamestnaní.
Súrodenci. Ako na nich?
Rozhodujúce pritom je, že dieťa nemôže svoje úlohy vnímať ako záťaž. A obaja súrodenci nesmú zmeravieť vo svojich rolách ako „starší“ alebo „mladší“. Súrodenci sa nelíšia len vekom a majú právo na to, aby sme ich vnímali so všetkými ich výnimočnosťami.
Veď niektoré sú zadumané, iné živé, hanblivé alebo hlučné, „divé“ či bojazlivé – a tieto povahové črty zohrávajú pri výchove súrodencov často rovnako významnú úlohu ako rozdiel v rokoch.
Ako zabrániť konkurencii medzi súrodencami
Jedno je jasné: Aj keď občas dochádza k malým škriepkam – Paťa a Emku môžeme označiť za vydarený príklad spolužitia medzi bratom a sestrou. Takéto harmonické súrodenecké vzťahy nenájdeme v každej rodine. Ale prečo vlastne? Čím to je, že starší súrodenci chcú dokazovať často voči mladším svoju prevahu, namiesto toho, aby sa o nich postarali? A ako majú rodičia reagovať, ak ich staršie dieťa porúča tomu mladšiemu?
Ak sa starší súrodenec hrá na bossa, je príčina často v tom, že má strach, že ho rodičia nebudú dostatočne ľúbiť. Takto to vidí detská psychologička Johanna Grafová: „Ak deti potrebujú vyhľadávať slabšieho, ukazuje sa tým, aké nízke sebavedomie má.“
Nezriedka je spúšťačom takéhoto zneistenia narodenie mladšieho súrodneca. Lebo každý prvorodený si musí vtedy zvykať na myšlienku, že sa bude musieť o svojich rodičov deliť. A aby sa vyrovnal s novou situáciou, vyhľadá si novú rolu – a tá zahŕňa často demonštrovanie vlastnej prevahy.
„Vtedy by mali rodičia zasiahnuť, aby nevznikala rivalita, napríklad tým, že dožičíme staršiemu dieťaťu dvojnásobné množstvo času s jedným z rodičov,“ hovorí Johanna Grafová. V žiadnom prípade by sa rodičia nemali mlčky prizerať, keď starší súrodenec neprimerane poúča toho mladšieho.
„V takejto situácii sa poďakujte za pokus o pomoc, ale jasne dajte najavo, že sa viete o situáciu postarať sami. Povedzte svojmu dieťaťu napr. toto: „Ďakujem, ale toto nemusíš riešiť, na to som tu ja,“ radí psychologička.
Rodičia sú pre deti dôležitým vzorom
Aby sa vedeli súrodenci k sebe správať pokojne, musia rodičia zvládnuť niečo veľmi jednoduché a zároveň veľmi ťažké: Musia im to ukázať. Deti, ktoré vyrastajú v rodine plnej porozumenia, vo veľkorysej a veselej atmosfére, budú tieto hodnoty vnášať, samozrejme, aj do svojich súrodeneckých vzťahov.
Ale aj vo vzornom okolí sa môže prirodzene stať, že sa súrodenci budú k sebe správať ako pes a mačka. Vtedy najskôr pomôže odstup. Rodičia môžu odľahčiť situáciu pokojne a s humorom a využiť pritom svoju príkladnú funkciu.
ROZHOVOR: Vychovávame malých arogantných narcisov?
„Ukážte deťom, ako sa dajú konflikty riešiť bez toho, aby bol niekto porazený,“ radí Grafová a prispieva pekným zážitkom so svojimi vlastnými deťmi: „Raz staršia dcéra Lucia strácala nervy, lebo jej sestrička objavila skvelú zábavku – búchať lyžicou po porcelánovej šálke.
Namiesto toho, aby sa prišla sťažovať za rodičmi alebo vyhrešila malú Sandru, strčila jej Lucka do ruky lyžičku z umelej hmoty. Chcela jej totiž umožniť uspokojenie jej potrieb bez toho, aby tým sama trpela. Pre mňa bolo nádhernou odmenou vidieť, že si Lucia správanie, ktoré som jej dennodenne ukazovala, zvnútornila,“ hovorí psychologička.
Aj Ema a Patrik sa už zasa pekne spolu zabávajú. Na epizódu pri stole rýchlo zabudli. Pravdepodobne to bolo zapríčinené tým, že sú až príliš zamestnaní spoločnou prípravou ich obľúbených raňajok: zalievajú vločky mliekom!
Tipy na harmonické spolužitie súrodencov
Ponúknite prémiový čas
Najmä prvorodené deti profitujú po narodení druhého dieťaťa z toho, keď si môžu občas užívať nedelenú pozornosť jedného z rodičov. Nechajte, nech sa dieťa rozhodne, čo chce robiť a potom sa do toho aktívne zapojte!
Urovnávajte hádky
Nie je vždy výhodou, ak si deti riešia konflikty samé. Ak hádka nevedie k pozitívnemu riešeniu alebo neustále končí v neprospech jedného zo súrodencov, mali by rodičia zasiahnuť ako moderátori. Inak by nemali hádky takéhoto typu konca-kraja.
Akceptujte hnev
Ak sú deti na seba poriadne nazlostené, môžete im tento pocit pokojne dopriať. V žiadnom prípade netvrďte, že nemajú na hnev dôvod: kto sa cíti nepochopený, bude spravidla ešte popudenejší. Lepšie je, ak si vypočujete obe strany a budete akceptovať popísané pocity. A potom môžete spoločne začať hľadať riešenia.
Žiadni porazení
Dbajte na to, aby ste rodinné konflikty riešili tak, aby sa nikto nemusel cítiť porazený alebo nespravodlivo posudzovaný. Sprostredkujte svojim deťom pocit: My všetci sme na jednej lodi – aj keď nie sme vždy vo všetkom jednotní.
