Čo by mali deti zvládnuť? Toto by mali vedieť najmenší!

Využite preto možnosť priblížiť deťom určité zručnosti, ktoré pre svoj život v danom veku i prostredí potrebujú.

Aby sme sa vedeli orientovať vo svete a pohybovať sa v ňom, potrebuje každý z nás určité schopnosti. Mnohé z nich si osvojíme ako deti – s menšou či väčšou podporou rodičov.

To, čo by deti mali ovládať, závisí od veku a od toho, čo v prostredí, v ktorom žijú, potrebujú vedieť. Tak napríklad mestské dieťa nemusí poznať všetky jedovaté rastliny, zato je ale potrebné, aby vedelo, ako sa pohybovať v mestskej doprave.

Len čo sa vie dieťa samostatne pohybovať, vzniká potenciálne nebezpečenstvo, že sa zraní. Preto deťom treba postupne ukázať a objasniť všetky nebezpečenstvá, ktoré mu hrozia pri nesprávnom konaní a správaní sa.

Niektoré skúsenosti síce musia deti nazbierať samy, pred inými (a ich následkami) ich ale môžeme my rodičia ochrániť. Aj keď sa to nezdá, už malé deti sa vedia naučiť a zapamätať si veľmi veľa vecí.

To by sa mali deti naučiť tak skoro, ako je to len možné. A nie je ani nevyhnutné, aby sa dotýkali horúcej sviečky, kanvice na čaj alebo platne na sporáku, na ktorej sa práve varí obed.

Naučte dieťa čo najskôr, že sa má držať od horúcich vecí v bezpečnej vzdialenosti. Postup je veľmi jednoduchý. Dieťa upozornite, keď sa priblíži k nejakému horúcemu predmetu. Napríklad ku kanvici na čaj.

Varujte ho slovami: „Pozóór, je to horúce!“ Vaše dieťa aj samo pri priblížení sa ku kanvici pocíti horúčosť a tento pocit si spojí s vašimi slovami. Tak sa naučí, čo všetko je horúce a že sa týchto predmetov neradno dotýkať.

 Podobnými metódami môžete dieťa oboznámiť aj s inými rizikami, ako napr. nebezpečenstvom, ktoré hrozí vďaka elektrickému prúdu alebo pri chytaní črepín do rúk.

Aj toto treba naučiť už veľmi malé deti. Zvieratá sú citlivé na bolesť, ale to deťom raného veku ešte nie je jasné. Keď vaše dieťa ubližuje zvieratku, povedzte mu jasné „Nie!“ a vysvetlite mu, primerane jeho veku, že zviera tak ako človek pociťuje bolesť.

Tým ochránite vlastne aj dieťa, lebo pes alebo mačka, ktorým je spôsobovaná bolesť, sa môžu brániť a to môže mať neblahé účinky.

Prečítajte si: Ako sa dieťa učí empatii

Učte dieťatko jesť samostatne

Ak zbadáte, že vaše dieťa si chce fľašku, či pohárik s čajom držať samo, je čas mu to (s malou pomocou) umožniť. A ak vám v rámci hry predvedie, že „akože“ mieša v hrnčeku lyžičkou, ktorú vzápätí dokáže preniesť k ústam a „akože“ ochutnať, je čas na prvé samostatné pokusy s lyžičkou.

Pripravte dieťaťu kašovitejšiu stravu, ponúknite detskú lyžičku a s úžasom zistíte, že dieťa sa naje celkom samostatne.

Vštepte dieťaťu tak skoro, ako je možné, že druhých nemôže biť, hrýzť ani škriabať. Toto je súčasť socializácie. V tomto učebnom procese je nápomocné poukázať na pocity náprotivku:

„Vyzerá tvoj braček šťastne? Smeje sa?“ Takéto otázky položte dieťaťu vtedy, ak zaútočí. Zároveň tým uňho trénujete empatické schopnosti.

Prečítajte si: Bitka o hračku: ako ju vyriešiť?

Pokiaľ deti naučíte, aby sa hrali samy, vlastne im tým dávate ten najlepší dar. Pretože v tej chvíli sa učia stavať auto z lega, skladať puzzle alebo spoznávať dvor za domom – čo sú okamihy, ktoré rozvíjajú také potrebné schopnosti pre život, ako napr. tvorivosť, kritické myslenie a sebadôvera.

Prečítajte si: Ako mať doma šťastné dieťa? 5 tipov pre milujúcich rodičov