Atraktívny 3D deň?

4.2.2010 v kategórii Batoľa, autor Mgr. Andrea Bontová, foto: istockphoto.com

Premýšľali ste niekedy, ako by sa líšil deň vystrihnutý zo života našich starých rodičov, od podoby dňa z obdobia socialistického detstva a deň súčasných detí?

Premýšľali ste niekedy, ako by sa líšil deň vystrihnutý zo života našich starých rodičov, od podoby dňa z obdobia socialistického detstva a deň súčasných detí? 

Pri pokuse o letmý náhľad do minulosti sa mi ako prvá v mysli vynorila predstava farieb, nasledovala predstava vôní a potom – beda! Naskočila mi zvuková predstava dneška, ktorú som musela rýchlo umlčať, lebo mi úplne zastavila myšlienkové pochody.

Moja babička sa budila do slamenožltého rána s vôňou sena a so smradom hnoja, na ktorom sa nesmelo v nedeľných šatách pošmyknúť. Šaty boli jediné sviatočné a v skrini viseli už len šaty na všedný deň. Zvukovú kulisu rána tvorili kikiríkajúce kohúty, cinkanie lyžičky v pohári s mliekom a vrava súrodencov pri stole.

Moje socialistické detstvo vyfarbila predstava štyroch ročných období, trikolóry prvomájových sprievodov a čiernobielej televízie. Zvuk poskytol pukot platní z gramofónu, pri ktorom som dojatá pesničkami tajne plakávala. Nie od žiaľu. Od prežívania pocitu krásna, ktorý mi vháňal do očí slzy. Za tie som sa, nevedno prečo, hanbila. Rozprávky z gramoplatní mi dotvárali vlastné naivné predstavy, na ktorých sa dnes bavím. Asi sa vtedy riešila šedivosť  a uniformnosť sídlisk, ako dieťaťu mi však postačovala farebnosť štyroch ročných období,  tapiet nášho bytu a vlastnej predstavivosti.

Moje dieťa, hoci vyrastá v tom istom sivom paneláku, je vystavené niekoľkonásobku podnetov. Má dúhovo farebné dni, plné chutí a vôní. Do uší mu takmer celý deň prúdi hudba a možnosť stíšiť ju či odstaviť zdroj, je vo väčšine priestorov mimo bytu obmedzená. 3D deň s ružovou lízankou v ruke, idylka šťastného farebného detstva. Nedajme sa však oklamať prvým dojmom...

Ako rodič riešim problém, ktorý má tisíc podôb a tisíc mien. Ja ho volám informačné presýtenie. Preto, že informácie rôzneho druhu – kvalitné i nekvalitné nami prúdia bez možnosti prúdenie zastaviť. Preto, že jednak nám vnútorný informačný komfort kalia a jednak nám ho sýtia tak, že preplneným pohárom vedomia preteká bez selekcie to dobré i zlé. Prúdenie informačnej riavy nás ochudobňuje o mnohé vzácne myšlienky, nápady a pocity, ktoré by sme inak mohli zaznamenať. Explóziu informácií ilustruje skutočnosť, že súčasné sobotňajšie vydanie bežného denníka obsahuje väčší počet informácií ako mohol získať priemerný človek pre niekoľkými storočiami za celý život...

Naši prastarkí sa ako deti vyrovnávali s celkom inými prekážkami ako deti súčasné. Keď sa opýtame dnešných detí na žatvu, slovo si spoja skôr s výrokom „žať úspech“. Dodám, že v dravom konkurenčnom a súťaživom prostredí. O žatve v pravom zmysle slova majú spravidla len hmlistú predstavu. Pre našich prastarkých bola žatva obdobím tvrdej práce, do ktorej boli zapojené aj deti. Prababičky farbisto líčia „galeje“, ktorých sa ako deti museli zúčastňovať. Je pravda, že našim deťom pľuzgiere od fyzickej práce nehrozia. V očiach prababičiek sú naše deti občas rozmaznaní miláčikovia, ktorých vozíme až pred brány škôl a po absolvovaní vyučovania ich odvezieme do vykúrených príbytkov. O teplo domova sa nemusia nijako fyzicky pričiniť a večer si dajú teplú sprchu jednoduchým otočením teplovodného kohútika.  Ak sa nevenujú cielene nejakému športu či tancu, jediné „svalstvo“, ktoré majú večer  skutočne presilené, sú ich zmysly. Tie sú každý deň bombardované podnetmi rôzneho druhu – od sluchových, cez zrakové, stimulátory chute denne šteklia centrá zmyslov chuťových. Ako asi na deti pôsobí celodenný 3D cirkus s čipsami v ruke?

Lavína zmyslových podnetov a informácií sa na deti i na nás dospelých sype deň čo deň. Na rozdiel od snehu sa však s príchodom jarných dní neroztopí. Podnety  chtiac nechtiac nasávame a spracúvame tak, ako dokážeme. Niekto ich triedi prirodzene, má dobre vyvinutú ochrannú škrupinku, od ktorej sa nežiaduce podnety odrazia, iní siahajú po umelom otupovaní zmyslov  liekmi, či alkoholom.

Čo však deti? Ich odpoveď čítame v takých formách správania, ktorými vôbec nie sme nadšení.  Odpoveďou sú však aj niektoré diagnózy, ktoré si vyžadujú návštevu detského lekára, a následne psychológa, psychiatra či neurológa...

Ako môžeme my - relatívne zdraví dospelí pomôcť našim potomkom, aby sa so súčasnou „informačnou žatvou“ vyrovnali bez ujmy na fyzickom a psychickom zdraví? 

Nie som odborník na detské duše, len mama trojročnej dievčinky, ktorá by rada pomohla svojmu dieťaťu i deťom iných mám s problémom, ktorému čelíme. Moja dcéra naznačila „informačnú presýtenosť“  a potrebu istoty denných rituálov po prežití prvých zážitkov nad rámec bežného škôlkarského programu: „Mami, ja chcem „normálu škôlku“. Však tam nebude divadlo ani koníky ani karneval ani ohňostroj???“ – vyzvedala s obavou v očiach. Iste, pre staršie deti je zrejme spestrovanie denného programu vo škôlke atraktívne. Pre nastupujúceho škôlkara je program navyše stiesňujúci a zbytočne stimulujúci. V rituáloch a v pevnom programe dňa hľadala a nachádzala moja dcéra istotu. „Atrakcie“ typu divadla, plavárne, či jazdy na poníkovi radšej absolvovala v sprievode „svojich“ ľudí – rodičov.

Odchýlky od bežného správania našich detí – neutíšiteľný plač, stavy „chcem – nechcem“, kedy dieťa zúri a samo nepozná príčinu, prejavy „hyperaktivity“ aj u detí, u ktorých nebola diagnostikovaná podľa pozorovaní môjho vlastného dieťaťa a detí v bezprostrednom okolí môže súvisieť aj  s náročným, informáciami a zážitkami presýteným dňom.

Dávkujme preto našim ratolestiam všetko s mierou. Nechcime od nich, aby vstrebávali na povel anglické slovíčka, tanečné kroky a lyžiarsky výcvik tempom, ktoré im nie je prirodzené. Nenúťme riaditeľky škôlok, aby sa pretekali v množstve a v pestrosti podujatí  - v tom azda kvalita škôlok nespočíva. Nekupujme nové knihy a DVD - čka, kým sme dieťaťu nedopriali čas na spracovanie tých, ktoré má. A najmä – pomôžme deťom svojou prítomnosťou a rozhovorom s nimi informácie  a podnety, ktoré okolo nás prúdia spracovávať. Pri ďalšej návšteve  3D filmu v kine, pri kúpe ďalšieho DVD, či náučnej knižky si pripomeňme: aj dobrého veľa škodí...