SKUTOČNÝ PRÍBEH: Prasknuté pľúca a život na vlásku
Na narodenie svojho syna sa Beáta a Tomáš z Bardejova nesmierne tešili. To, čo ich postretlo, však nečakali ani v najhoršom sne...
O zriedkavej komplikácii – pneumotoraxe a o tom, ako ľahko a rýchlo sa môže situácia v perinatologických centrách, kde sa starajú o predčasne narodených a kriticky chorých novorodencov zdramatizovať, nám porozprávali títo sympatickí manželia a tiež prednosta Kliniky neonatológie LF UPJŠ a DFN v Košiciach, MUDr. Peter Krcho, PhD., ktorý ich syna prijímal.
Skutočný príbeh: Dievčatko narodené s polovicou tváre!
Pôrod v 35. týždni
Beáta s Tomášom sa spoznali ešte počas školy. Po takmer päťročnom vzťahu sa vzali. „Bábätko sme veľmi chceli a túžili sme po ňom. O štyri mesiace som už bola tehotná. Veľmi sme sa tešili, ale trvalo to krátko. Potratila som v 1. trimestri tehotenstva,“ vyznáva sa na úvod Beáta.
O pol roka otehotnela opäť. Tehotenstvo sprevádzal malý hematóm, ktorý sa, našťastie, pomaly vstrebával. Lekári jej však odporúčali šetriť sa.
„Až prišla sobota 20. apríla 2013, keď mi ráno okolo 6.00 hodiny začala odtekať plodová voda. Oblial ma studený pot. Bola som na konci 34. týždňa tehotenstva, bolo to priskoro. Nastala panika, ale ešte väčšia bola v pôrodnici, pretože pôrod rýchlo postupoval a na prevoz do nemocnice do Prešova nebol čas. O 7.40 som už počula plakať nášho Tobiaska. Videla som ho len krátko, ale bol to najkrajší pocit v mojom živote. Bola som šťastná, že je v poriadku, hoci prišiel priskoro.“
Problémy novorodencov: Zlomená kľúčna kosť
Po pôrode boli lekári v Bardejove prekvapení aj jeho telesnými parametrami, ktoré boli na daný týždeň tehotenstva pomerne veľké, Tobias mal 2 900 g a 47 cm, Apgarovej skóre bolo 9/10, teda výborné. Jeho dobrý zdravotný stav sa však náhle začal zhoršovať a museli ho napojiť na podporu dýchania pomocou pretlaku.
Ťažké prvé hodiny života
Keďže Beáta bola po sekcii, synčeka uvidela až na ďalší deň, keď sa s manželovou pomocou vybrali k inkubátoru, v ktorom bol Tobi. „Drobec bol nervózny a plakal. Po krátkom čase nás sestrička požiadala, aby sme ukončili návštevu, vraj musia niečo nastaviť na inkubátore.
Keď som sa vrátila na izbu, o chvíľu sme sa dozvedeli, že sa mu veľmi ťažko dýcha a musia ho okamžite previezť na pracovisko pre predčasne narodené deti (perinatologické centrum). Ponáhľali sme sa naspäť k nemu, kde mu už lekár a sestrička, striedajúc sa, ručne pomáhali s dýchaním resuscitačným vakom. Nechápali sme, prečo ručne, veď sú na to prístroje. Vtedy nám povedali, že má pneumotorax...“
Zachránili nás v Košiciach
Tobias akútne potreboval pomoc, ktorú mu v bardejovskej nemocnici nebolo možné poskytnúť.
„Preto sa bardejovská nemocnica obrátila na nás. My sme v danom čase transportovali iné dieťa a nemali sme voľnú mobilnú ambulanciu, hoci miesto pre toto dieťa sme mali. Dohodli sme sa preto s prešovským perinatologickým centrom na tom, aby nám dieťa transportovali a zabezpečili jeho životné funkcie počas transportu,“ hovorí MUDr. Peter Krcho, PhD., ktorý dieťa v kritickom stave a na umelej pľúcnej ventilácii prijímal.
Situácia bola viac než zlá. „Dieťa sme od prešovských kolegov prebrali vo veku 35 hodín v kritickom stave, avšak bez zavedeného hrudného drénu. Žiaľ, boli prítomné známky ťažkej hypoxie – nedostatočného okysličenia a prekrvenia tkanív a orgánov – po dobu niekoľkých posledných hodín.“
Zlyhávalo mu dýchanie pre vysoký krvný tlak v pľúcnych stenách a hrozilo poškodenie mozgu pre nedostatočné okysličenie.
PREDČASNE narodené deti a problémy s KOSŤAMI
Pneumotorax
Tobiaskovým problémom bol pneumotorax, teda prasknuté pľúca. Pri pneumotoraxe sa v pleurálnej dutine, t. j. v priestore medzi pľúcnou a nástennou pohrudnicou objaví voľný vzduch. U novorodencov vzniká častejšie pri používaní trvalého pretlaku v dýchacích cestách.
Tobiaskove pľúca praskli až po narodení. Viac objasňuje MUDr. Krcho: „Pnemotorax vznikol ako následok neskorej adaptácie pľúc, ako následok predčasného pôrodu. Myslím, že v tomto prípade sa ukončila gravidita u dieťaťa, ktoré sa ešte nechcelo narodiť. Odtok plodovej vody neznamená automaticky, že je nutné okamžite ukončiť graviditu...“
Liečba: dve liečebné metódy naraz zabrali
Tobiaskov stav MUDr. Krcho popísal nasledovne: „Počas posledných 5 hodín pred prijatím na naše oddelenie bolo dieťa na 100-percentnom kyslíku. Vplyvom toho bolo vystavené hyperoxii (nadbytku kyslíku v organizme), v poslednú hodinu bolo na umelej pľúcnej ventilácii, ale bez drenáže tenzného pneumotoraxu zasa v ťažkej hypoxii (nedostatok kyslíku) a zlyhávalo. Situácia bola kritická.
Nemali sme čas na röntgenové vyšetrenie, hoci štandardne sa pri pneumotoraxe pred zavedením drénu vykonávana opakovane. Pľúca sme iba rýchlo presvietili studeným svetlom (tzv. transluminácia), to postačovalo na to, aby sme presne zistili, kde sú prasknuté. Pri transluminácii sme tiež zistili, že vzduch nebol iba v pľúcach, ale aj okolo srdca. Následne sme pľúca okamžite drenovali. Boli vo veľmi zlom stave a za chvíľu sme museli drenovať aj na ľavej strane. Naozaj sa jednalo o zákroky v poslednej chvíli.“
Drenáž mala evakuovať vzduch z pleurálnej dutiny. Počas nasledujúcich 20 hodín bolo dieťa pod vyššou koncentráciou kyslíka. „Mali sme tak pacienta s obojstranným pneumotoraxom, pneumomediatinom (vzduchom aj okolo srdiečka), s prejavmi vysokého krvného tlaku v pľúcnom riečišti a po závažnej, dlhšie trvajúcej hypoxii a nedostatočnom prekrvení tkanív a orgánov. Stav, ktorý veľmi ľahko môže končiť zlyhaním... To bol dôvod, prečo sme použili súčasne dve liečebné metódy naraz.
Do dýchacích ciest sme aplikovali kysličník dusnatý, aby sa rýchlejšie prekrvili pľúca a vzhľadom na riziko trvalého poškodenia mozgu sme volili celotelovú hypotermiu na dobu následných 72 hodín.“ Tobiasko bol pravdepodobne prvé dieťa na Slovensku, u ktorého sa táto kombinovaná liečba použila," hovorí MUDr. Krcho.
Zvládne to bábätko bez trvalých následkov?
„Boli sme ako na ihlách, nikto nevedel, čo bude ďalej, či otvorí očká, či nebude mať poškodený mozog, či bude zdravý,“ vyznáva sa Beáta a pokračuje: „Tobias nám však každý deň dokazoval, aký je silný a veľký bojovník, všetko vydržal a prebral sa. Boli sme šťastní, že sa mu tak rýchlo polepšilo.
Keď mal 6 dní, prepustili ma domov z bardejovskej pôrodnice. Doma ma však čakala prázdna postieľka, žiaden detsky plač. V ten deň sme sa hneď vybrali do Košíc, k nášmu synovi.“ Beáta mohla ako sprevádzajúca osoba ostať v nemocnici a každý deň tak sledovať jeho pokroky. Odsávala si mlieko, ktoré prijímal cez sondu.
Predčasne narodené dieťa
Zle – horšie – lepšie – najlepšie...
19 dní po svojom dramatickom narodení mohol Tobias so svojimi rodičmi opustiť brány košickej nemocnice. „Nechceli sme tomu ani veriť. Po celý ten čas sme držali stále spolu – rodina, známi, dokonca aj ľudia, ktorých sme nepoznali. Bolo úžasné mať ho doma...“ vyznáva sa Beáta a každý, kto si prešiel aspoň trochu podobnou skúsenosťou, jej musí dať za pravdu.
Navzdory všetkému, Tobias nemusel brať doma žiadne lieky, iba vitamíny. Situácia, ktorou si kvôli svojmu skorému a riskantnému príchodu na svet prešiel, si však vyžiadala, aby absolvoval viaceré kontroly v hematologickej (kvôli anémii) a pľúcnej ambulancii, kde sa sledoval ďalší vývoj jeho pľúc. Všetko bolo, našťastie, v poriadku a aj počet kontrol postupne klesá.
...na záver
Prípadov ako tento nie je málo. Nie všetky sa však končia takto dobre. MUDr. Krcho na záver konštatuje:
„Stúpajúci počet cisárskych rezov so sebou prináša viac komplikácií u novorodencov po pôrode. To je vo svete všeobecne známe. Každý novorodenec po cisárskom reze je sledovaný štandardnými postupmi. U týchto detí sa nejedná o vrodenú chybu alebo infekciu, tieto deti nie sú v pravom zmysle choré, ale majú narušený proces adaptácie po pôrode, pri ktorom im vieme pomôcť, ale v závislosti od závažnosti niekedy veľmi rýchlo vyžadujú pomoc špecialistu-neonatológa intenzivistu.
Ak sa v malej nemocnici náhodou niečo skomplikuje, musí rýchlo pomôcť spádové perinatologické centrum. Aj v našom kraji sa tieto komplikácie stávajú. Riešime ich urgetným presunom tímu na miesto, punkciou pneumotoraxu ešte pred transportom v regionálnej nemocnici a až potom takéto deti transportujeme. Následné použitie dvoch liečebných metód súčasne, ktoré boli aplikované u Tobiasa, nie je síce úplne štandardný postup, ale naozaj sme mohli stratiť oveľa viac. Ľahko sme mohli stratiť dieťa...“
FOTO: MUDr. Peter Krcho, PhD. a archív rodiny
