Podaj a prijmi: Tajomstvo spojenia medzi rodičom a dieťaťom

MK | 29. september 2024
Podaj a prijmi: Tajomstvo spojenia medzi rodičom a dieťaťom

Predstavte si, že ste rodič a vaše bábätko sa práve snaží niečo povedať zvukmi alebo na vás upiera zvedavý pohľad. Vy sa usmejete alebo ho jemne pohladíte. Toto jednoduché gesto nie je len prejavom lásky, ale je to aj kľúčová forma komunikácie, ktorá má zásadný vplyv na rozvoj mozgu dieťaťa. Tento proces, známy ako „podaj a prijmi“ (angl. serve and return), má veľký vplyv na emocionálny, kognitívny a sociálny vývoj dieťaťa.

Čo je „podaj a prijmi“?

„Podaj a prijmi“ je spôsob, akým deti komunikujú so svetom a ako na ne svet reaguje. Deti sa snažia o interakciu tým, že vydávajú zvuky, plačú, alebo hľadajú očný kontakt. Toto je „podanie“ signálu, ktorý rodičia „prijímajú“ a reagujú na neho– či už úsmevom, slovami alebo dotykom. Takéto vzájomné interakcie vytvárajú bezpečný priestor pre dieťa.

Vie, že je videné a vypočuté.
Vie, že je tam vždy niekto, kto ho zoberie do náručia a utíši, kto mu vymení plienku alebo nakŕmi.
V jeho hlavičke a v tele zavládne pokoj - všetko je v poriadku.  

Keď dospelí reagujú na signály detí spôsobom, ktorý je láskavý a predvídateľný, vytvárajú tak podmienky pre zdravý vývoj mozgu a emocionálnu pohodu.

Ako odpoveď na potreby formuje mozog dieťaťa?

Mozog novorodencov sa vyvíja neuveriteľnou rýchlosťou. Každá interakcia, pri ktorej dieťa dostáva spätnú väzbu, posilňuje neurónové spojenia v jeho mozgu. Mozog sa doslova formuje na základe skúseností, ktoré dieťa zažíva – a najviac sa to deje prostredníctvom pozitívnych vzťahov. Hlas, dotyk, túlenie, starostlivosť - ak má bábätko zabezpečené všetky potreby, tak na fyzickej ako aj psychickej úrovni, môže rásť. 

Predstavte si stavanie domčeka z kociek – každá interakcia je jednou kockou. Keď rodič reaguje na potreby dieťaťa, pridáva kocku, ktorá tvorí pevný základ pre ďalší vývoj. Ak však tieto interakcie chýbajú alebo sú nepravidelné, „domček“ zostáva nestabilný. To môže viesť k problémom s emocionálnou reguláciou (agresivita, hystéria, precitlivenosť a podobne) alebo učením neskôr v živote. Jednoducho, niekde je "diera", ktorá môže za neistotu, pochybnosti, ťažkosti so sebavedomím. 

Prečo niekto, kto sa o mňa stará "nepočuje" čo hovorím? Je chyba vo mne? Nestojím za to, aby mama prišla a zobrala na ruky? Viaceré výskumy poukazujú na negatívny dopad metódy vyplakania na deti. Je dôležité si uvedomiť fakt, že dieťa neprestane plakať, pretože sa upokojí samo. Prestane plakať, lebo viac nevládze, na jeho potrebu neprichádza žiadna reakcia a "stiahne sa" do seba. To je tá kocka, ktorá potom chýba v stabilite jeho osobnosti.   

Praktický tip pre rodičov:

Všímajte si malé signály od dieťaťa – zvuky, pohyby, gestá. Reagujte na ne nielen keď dieťa plače, ale aj keď sa smeje, naťahuje ruku alebo sleduje vaše pohyby. 

Ako „podaj a prijmi“ ovplyvňuje emocionálny a sociálny vývoj?

Dieťa, ktoré zažíva časté interakcie „podaj a prijmi“, si postupne buduje dôveru v okolitý svet. Prvé vzťahy detí (teda vzťah s rodičom) určujú, ako budú v budúcnosti rozumieť a nadväzovať vzťahy s ostatnými.

Výskumy ukazujú, že absencia týchto interakcií môže viesť k dlhodobým problémom napríklad s vytváraním vzťahov. Mnohé detské traumy si prenášame do dospelého života a toto je jedna z nich. 

Praktický tip pre rodičov:

Ak sa dieťa hnevá alebo plače, skúste mu porozumieť. Nesnažte sa ho za každú cenu utíšiť, alebo odviesť pozornosť. Pochopiť dôvody je efektívnejšie. 

Keď dieťa plače, ide o „podanie“ signálu, že niečo potrebuje

Ak na tento signál rodič reaguje tým, že ho upokojí a poskytne potrebnú starostlivosť, dieťa sa učí, že na jeho potreby bude vždy niekto reagovať. Podobne, keď sa dieťa usmieva a rodič mu úsmev opätuje, vytvára sa prostredie, v ktorom sa dieťa učí chápať emócie a reagovať na ne.

Prvé roky života sú rozhodujúce pre vývoj mozgu

Ak sa dieťaťu dostáva dostatočná emocionálna stimulácia prostredníctvom týchto interakcií, jeho mozog sa formuje spôsobom, ktorý podporuje nielen učenie, ale aj empatiu a odolnosť voči stresu. Každý rodič má tak v rukách nástroj na podporu zdravého vývoja svojho dieťaťa.

Najdôležitejšími architektmi mozgu dieťaťa sú jeho rodičia.

Nezabúdajte, že nie je dôležitá kvantita, ale kvalita interakcií s vaším dieťaťom. Každý pohľad, úsmev či slovo má potenciál vytvoriť pozitívnu stopu v jeho mozgu a v duši. Stačí byť prítomný, vnímavý a reagovať na potreby dieťaťa s láskou a záujmom.

Newsletter

Zaregistrujte sa do newslettra a získajte prístup k novinkám: