Mám na dieťa rozprávať „po bábätkovsky“?
Rozžiarená tvár, doširoka otvorené oči, prehnaná mimika a hlavne vysoký hlas, pomalé tempo a spevavá intonácia. Tak sa väčšina z nás rozpráva s malými bábätkami. Nikto nás to neučil, rozprávame tak akosi automaticky.
Takýto typ reči sa nazýva materčina (z angl. motherese), alebo intuitívna reč rodičov zameraná na dieťa. Hoci neznalým môže znieť zvláštne, dieťaťu takýto typ reči prospieva.
Rodičia rozprávajú "bábätkovskou rečou" intuitívne
Používajú ju rodičia v mnohých kultúrach, a dokonca aj nepočujúci rodičia s nepočujúcimi bábätkami majú svoju znakovú verziu takejto reči. Rodič ňou dosiahne hneď niekoľko vecí.
Po prvé, pomôže bábätku s úlohou, o ktorej sme práve hovorili – objaviť v prúde reči hranice slov. Zdôrazňuje totiž niektoré dôležité informácie v reči, ktoré si potom bábätko ľahšie všimne. Rodičia napríklad automaticky „preháňajú“ rozdiely medzi samohláskami a niektorými spoluhláskami, alebo zdôrazňujú prestávky na tých miestach vo vete, kde by sme napísali čiarku. To znamená, že dieťa ľahšie postrehne štruktúru jazyka.
Vývin reči: Dieťa potrebuje počuť slovo až 250-krát, aby ho dokázalo použiť
Rozprávanie bábätkovskou rečou je povolené
Ale materčina má aj iné výhody. Pritiahne pozornosť bábätka a vzbudí jeho záujem. Reč zameraná na dieťa silnejšie aktivuje oblasti mozgu novorodencov, ktoré sa spájajú so spracovaním reči, než normálna dospelácka reč. Navyše, podporí interakciu medzi rodičom a dieťaťom, pretože je preň zaujímavá.
Bábätkovská reč je ten špecifický spôsob, akým dospelí hovoria s bábätkami – vyšší tón hlasu, pomalšie tempo, jednoduché slová a veľa opakovania. Jasnejšia výslovnosť a jednoduchšie slová umožňujú bábätku rýchlejšie sa naučiť nové zvuky a neskôr slová. Takáto komunikácia tiež viac upúta jeho pozornosť – vysoký tón a výrazná intonácia dieťa baví a zapája ho do rozhovoru. Keď sa naň usmievate, udržiavate očný kontakt a používate láskavé tóny, dieťa cíti dobre. Bábätkovská reč pomáha tiež rozvíjať emocionálnu inteligenciu dieťaťa – cez tón hlasu sa učí rozpoznávať emócie.
Bábätkovská reč je osožná. POZOR na šušľanie!
Nie je však povinná a ak sa pri nej cítite nesvoji, rozprávajte sa s bábätkom normálne. Keď sa prihovárate priamo dieťaťu, skúste spomaliť a skrátiť dĺžku viet.
POZOR!
Čo nerobiť? Šušľanie, komolenie slov („dobe“ namiesto dobre) a nesprávna gramatika („Zuzka spinkať“ namiesto „Zuzka ide spinkať“) dávajú bábätku zlý vzor, ako má reč znieť.
