Čo NIKDY nerobiť, keď dieťa plače?
Od narodenia je dieťatko schopné plakať a kričať, aby mama prišla a postarala sa oň.
Plač dieťaťa nahrádza reč:
- je to prostriedok jeho komunikácie s vlastným okolím
- pomáha dieťaťu prežiť
Od narodenia je dieťatko schopné plakať a kričať, aby mama prišla a postarala sa oň – aby ho prebalila, nakŕmila – v preklade to znamená, aby mu poskytla lásku a teplo. Plačom dieťa hovorí o tom, že sa necíti celkom v pohode, cíti napätie a nárekom ho uvoľňuje.
Prostredníctvom plaču – jeho intenzity, frekvencie i dĺžky – sa dozvedáme o temperamente dieťaťa. Každé je iné – aj temperament má rôzny. Niektoré plače dlho a žalostne, iné zase vôbec.
Dôležité okamihy prvého roka bábätka
Plačom dieťa uvoľňuje svoje napätie
– z toho vyplýva, že ide o „normálny“ prejav. Je to stav fyziologickej stimulácie, ktorý je spojený s hlbokým uvoľnením. Deti bývajú pri záchvatoch hnevu i plači fyzicky aktívne. Často doň zapájajú celé telo – kopú, mávajú rukami, trú si oči ap. Keď plač odznie, v tele sa zníži tlak aj tep, rovnako i teplota – je to vlastne stav relaxácie.
Na začiatku života je plač u dieťaťa nediferencovaným prejavom.
To znamená, že takto reaguje na nepohodlie, vyjadruje ním napätie, ale je veľmi ťažké rozpoznať, čo touto potrebou skutočne je. Preto nie je možné, aby matka na základe plaču poznala, čo dieťaťu je. Neskôr dochádza k diferenciácii – dieťa pozmeňuje vydávané zvuky v závislosti od toho, či je hladné, niečo ho bolí ap. Čím je rodič s dieťaťom dlhšie, tým dokáže lepšie vnímať tieto odtiene a reagovať na ne. To znamená, že plač sa počas vývinu dieťaťa vyvíja a postupne sa stáva zámerným prostriedkom komunikácie.
Plač v sebe obsahuje situačný a vzťahový aspekt. Je tiež prejavom solidarity. Nie je neobvyklé, že sa deti rozplačú, ak počujú nariekať iné deti.
Plače priveľa? TOTO môže byť príčina
Kedy deti plačú najviac?
Nie, nie je to v prvých dňoch po narodení, ale až o pár týždňov neskôr. Dochádza k tzv. kulminácii doby plaču, a potom k jeho poklesu.
- Doba, ktorú dieťa počas dňa preplače najviac a tak dáva najviac vo veľkej miere najavo svoj nepokoj a nepohodu, je medzi 2. – 6. týždňom jeho života.
- Vrchol plačlivosti je obvykle v 6. týždni. Niektoré výskumy dokázali, že deti, ktoré neboli dojčené, vykazovali túto kulmináciu už v 2. týždni.
Čo je možno pre rodičov ešte dôležitejšie, je dĺžka plaču počas dňa. Aj keď sa to niekedy zdá ako celý život, priemerne dieťatko plače:
- v dobe najvyššej miery plaču – 1 hodinu a trištvrte až tri a pol hodiny;
- na konci 3. mesiaca je už slzičiek menej – niečo medzi 20 minútami až hodinou počas dňa;
- počas prvých 9 mesiacov života nie je medzi chlapcami a dievčatami v intenzite plakania veľký rozdiel.
Čo robiť, ak dieťa plače?
Nikdy ním netraste, nestláčajte ho, ani nevyhadzujte. Môže sa stať, že prestane plakať, ale nemusí to byť daným pohybom, ale skôr úľakom alebo bolesťou, ktorú mu tým spôsobujeme.
Keď dieťa plače, najskôr kontrolujeme základné veci, či nie je mokré, hladné, choré, zranené ap. Ak nie sú žiadne viditeľné príčiny, pokračujeme ďalej. Niekedy pomáha dať dieťa do kočíka a ísť na prechádzku. Niektorí rodičia zistili, že pomáha voziť dieťa v aute – táto stratégia je však nebezpečná, pretože ak si dieťa na to zvykne, rodičia sa nevyspia.
Ak vaše bábätko plače viac, ako je to únosné, poproste o pomoc. Neznamená to, že ste neschopní alebo zlí rodičia. V období najintenzívnejšie plaču poproste príbuzných alebo priateľov, aby vám občas pomohli. Má to dva pozitívne aspekty – vy si trochu oddýchnete a zníži to mieru stresu, ktorý prežívate, a dieťa sa možno utíši u niekoho, kto je pokojný a oddýchnutý.
POZOR rodičia! Syndróm traseného dieťaťa
Plač nie je niečo, čomu sa treba za každú cenu vyhnúť
Je to prostriedok, ktorým dieťa a rodič spolu komunikujú. Prostredníctvom neho sa dieťa učí, že mu ostatní rozumejú a tiež prináša aj upokojenie. Nesnažme sa zabrániť dieťaťu, aby plakalo. Pomáhame mu tak uvedomovať si, prečo vlastne plače, čo chce dosiahnuť a kedy ho nemá používať.