POZOR rodičia! Syndróm traseného dieťaťa

POZOR rodičia! Syndróm traseného dieťaťa
18.6.2018 v kategórii Mama, autor Jana Fialová, foto: istockphoto.com

Sú okamihy, ktoré by sme najradšej vrátili späť a prežili inak. Môcť vrátiť čas je želaním mnohých z nás, nielen pre nápravu chýb, ktoré sme urobili, ale aj pre možnosť využiť poznanie, ktoré častokrát prišlo neskoro...

Možno to bola len chvíľa absolútnej únavy a bezmocnosti, možno nespoľahlivá, neurotická opatrovateľka. Plačúce dieťa, ktoré nikto ničím neutíšil, stupňujúca sa nervozita a pár silných, dospelých rúk, ktoré to malé stvorenie chytili a zatriasli ním. Akt, ktorý ničomu nepomohol a mal fatálne následky. Akt, po ktorom v mnohých prípadoch už nikdy nič nebolo tak, ako predtým.

Syndróm traseného dieťaťa - skutočný príbeh

 „V utorok 13. januára 1998 som ako zvyčajne prišla cez obed z práce domov. Maggie bola trochu nervózna, ale myslela som, že je to prerezávajúcimi sa zúbkami, a tak som jej čítala knižky. Potom sme sa všetky tri, Maggie, ja a naša opatrovateľka Alma spolu naobedovali.

Dala som Maggie liek na zúbky a hneď sa cítila lepšie. Hrali sme sa spolu ešte chvíľu a potom som sa musela vrátiť do práce. Vždy, keď som odchádzala, Maggie chcela ísť so mnou. Odchody bývali veľmi ťažké. Chcela ísť aspoň von, takže sme všetky tri opustili dom. Alma posadila Maggie do jej malého červeného autíčka a ja som odišla. Maggie sedela v autíčku, tešila sa a hovorila „Pá, mami, pá...“. Smiala sa a vyzerala byť v poriadku...

O štyridsať minút neskôr mi Alma zavolala do práce a povedala: „Maggie asi omdlela alebo čo, a niesom si istá, či dýcha“... Povedala som jej – „Ak si si nie istá, či dýcha, volaj okamžite 911, ja som na ceste domov.“. Ihneď som sa ponáhľala domov a prišla som tesne pred záchrankou...do domu som vošla spolu so záchranármi.

Alma stála v obývačke a povedala, že Maggie je vo svojej izbe. Záchranári sa jej dvakrát pýtali, či Maggie spadla, zakaždým im odpovedala, že nie. Maggie sme našli ležať na podlahe, ťažko dýchajúcu a v bezvedomí. Záchranka sa ju snažila prebrať, oživiť, ale neúspešne. Jej zuby boli silne zaťaté. Alma stála  v hale. Kázala som jej zavolať môjmu manželovi Markovi a povedať, čo sa stalo. O niekoľko minút mi povedala, že mu nechala odkaz. Až neskôr som si uvedomila, že odkazovač nemal aktivovaný, takže mu odkaz zanechať nemohla!

S Maggie som nastúpila do sanitky a ponáhľali sme sa na pohotovosť. Čoskoro prišiel aj Mark. Stretol sa s Almou, keď priviezol nášho syna domov. Nemal ani potuchy, čo spôsobilo Maggienin kolaps. Keď vošiel do domu, zbadal tri veľké kvapky krvi pred dverami a keď sa na ne Almy opýtal, povedala, že boli z infúzie, ktorú Maggie dostala... ďalšia lož!

Maggie ležala v kóme tri dni. Prvú noc u nej nebola zaznamenaná žiadna mozgová činnosť, jej EEG bolo absolútne rovné. Urobili jej CT aj MRI, obe vyšetrenia ukázali opuch a nezvratné poškodenie mozgu. Jej základné mozgové a životné funkcie neustále klesali. Nemali sme inú možnosť, ako odpojiť ju z prístrojov a  o 12,35 hod., v piatok 16. januára bola Maggie mŕtva.

Jediná vec, ktorú sme chceli, bolo darovanie jej orgánov. Telo bolo v poriadku a vďaka jej smrti mohlo iné dieťa žiť. Kvôli okolnostiam jej úmrtia však musela byť vykonaná súdna pitva nielen mozgu, ale celého tela. Nemohli sme teda pomôcť inému dieťaťu, ktoré potrebovalo transplantáciu orgánov a z toho Almu obviňujem. Kvôli jej neschopnosti priznať sa a povedať pravdu sme nemohli pomôcť iným deťom, ktoré potrebovali orgány našej Maggie.

Maggie odišla z tohto sveta len po dvoch rokoch, dvoch mesiacoch a desiatich dňoch života. Hoci to bol krátky život, bol naplnený a bola milovaná. Našou nádejou a cieľom je, aby si ju ľudia cez jej príbeh pamätali a aby sme tak pomohli šíriť cenný odkaz. V našom úsilí budeme pokračovať, aby sme ochránili toľko detí, koľko sa len bude dať, od syndrómu traseného dieťaťa.“ (Mark and Kathy Dittman, Španielsko)

David Sedlet - skutočný príbeh - syndróm traseného dieťaťa

2. februára 1998 Davidom triasla jeho profesionálna opatrovateľka. Mal len štyri mesiace a so svojou pestúnkou bol len tretí týždeň. Mal obojstranné subdurálne hematómy a rozsiahle sietnicové krvácanie. V nemocnici bol tri týždne, podstúpil operáciu mozgu, pri ktorej mu voperovali drenážne hadičky na odsávanie tekutiny nahromadenej v jeho lebke  počas zranenia. David mal šťastie. Prežil a darí sa mu dobre.

Výsledkom jeho zranení je ataktická mozgová obrna, záchvaty, problémy s učením, ľavostranná hemiplégia, poruchy jemnej aj hrubej motoriky a život s postihnutím. Je milujúci a šťastný chlapec a celý svoj život veľmi ťažko pracoval aby dokázal veci, ktoré iným pripadajú bežné, ale jeho dušu to nikdy nezlomilo.

Keď ho vidím každý deň bojovať so svojim osudom, snažiť sa vyrovnať rovesníkom,
nemôžem zabudnúť na ženu, ktorá mu toto spôsobila. Je odsúdený na život postihnutého dieťaťa len pre jej hnev na plačúce dieťa...

trasené dieťa

Čo je syndróm traseného dieťaťa a ako sa prejavuje?

Syndróm traseného dieťaťa (z angl. Shaken Baby Syndrome – SBS) je nebezpečný stav spôsobený prudkým trasením, hodením alebo udretím dieťaťa.

Keďže krčné svaly dieťatka nie sú ešte dostatočne silné na to, aby hlavičku udržali, pri prudkých pohyboch dochádza k nárazom mozgu do stien lebky, deformácii mozgových ciev a nervov a poškodeniu mozgových tkanív. Miera poškodenia je rôzna, od opuchu mozgu, krvácania do sietnice, zlomenín krčných stavcov až po smrť. Poškodenia nemusia byť hneď zjavné. V mnohých prípadoch nie je SBS diagnostikovaný a jeho dôsledky sa prejavia až po šiestom roku života dieťaťa spomaleným vývinom a zaostávaním.

Syndróm traseného dieťaťa sa prejavuje symptómami ako sťažené dýchanie, extrémna podráždenosť alebo naopak letargia, slabosť, kŕče, dávenie. Niekedy sú príznaky nebadateľné, pripomínajú virózu a dôsledkom je „len“ oneskorený vývoj dieťaťa. Obeťami sú hlavne deti do jedného roka života, väčšinou okolo 3-8 mesiacov, ale sú prípady, kedy sa poškodenia objavia aj u 4-ročných detí.

Diagnostika syndrómu traseného dieťaťa

Diagnostika SBS nie je jednoduchá. Ak lekár nedostane validné informácie, často pátra po iných príčinách symptómov. Podrobné opísanie udalosti, priznanie, alebo vyslovenie podozrenia môže lekárovi uľahčiť pátranie po príčine problémov a tak urýchliť proces poskytnutia prvej pomoci a liečby. Dieťaťu je potrebné urobiť kompletné neurologické vyšetrenie, ultrasonografické vyšetrenie mozgu, magnetickú rezonanciu (MRI), CT alebo RTG vyšetrenie, oftalmologické vyšetrenie. 

Dôsledky syndrómu traseného dieťaťa:

Deti, ktoré prežijú, majú často trvalé následky:

  • čiastočná, alebo úplná slepota
  • strata sluchu
  • záchvaty
  • oneskorený vývoj
  • nižší intelekt
  • problémy s rečou a učením
  • problémy s pamäťou a pozornosťou
  • mentálna retardácia
  • mozgová obrna

Ako sa vyhnúť syndrómu traseného dieťaťa?

Najjednoduchším receptom a stopercentnou prevenciou je dieťaťom nikdy netriasť. Nerobiť prudké pohyby, nebežať, keď ho máme na rukách. Bábätku hlavičku aj krk pri držaní vždy podopierame

Uvedomte si, že plač vášho dieťaťa je jediným prostriedkom komunikácie v prvých mesiacoch života. Nechce vás nahnevať, unaviť ani podráždiť. Chce len vašu prítomnosť, nehu, trpezlivosť.  Vy viete, že deti občas plačú. Ale viete aj o tom, aké frustrujúce môže byť, ak vaše dieťa plakať neprestáva? Ak robíte všetko pre jeho utíšenie, upokojenie, a výsledok sa nedostaví?

Utíšiť plačúce dieťa môže byť niekedy veľmi ťažké a rodičia si túto situáciu uvedomujú až keď sa v nej ocitnú. Nikto z nás neverí tomu, že by to svojmu dieťaťu urobil. Nikto z nás to neplánuje, nechce. Ale výskumy dokazujú, že plač dieťaťa je jedným z hlavných dôvodov vyvolávajúcich hnev a následné trasenie dieťaťa. Nezáleží, ako veľmi ste frustrovaní.... NIKDY DIEŤAŤOM NETRASTE!

Hovorte si:

  • to, že plače, je normálne
  • to, že plače, nie je vaša vina
  • nekričí, ale KOMUNIKUJE s vami
  • bábätká, ktoré v prvých mesiacoch veľa plačú sú vo všeobecnosti čulejšie a rýchlo a dobre sa fyzicky a komunikačne vyvíjajú
  • že plačlivé obdobie čoskoro prejde. Čoskoro sa budete tešiť zo zvonivých úsmevov vášho drobčeka!

Plač v číslach

  • Zdravý novorodenec plače priemerne jednu až tri hodiny denne.
  • 80 až 85 decibelov – takú silu má plač bábätiek. Zodpovedá to rádiu pustenému na „plné pecky“.
  • Plač vrcholí okolo 8. až 10. týždňa a na prelome 3. a 4. mesiaca relatívne ustáva. (Dieťa už potom komunikuje aj inými prostriedkami a je výrazne samostatnejšie.)
Správajte sa tak, aby okamihy, ktoré chcete vrátiť, alebo prežiť znovu s vašimi deťmi, boli len pre pocity šťastia, ktoré s nimi prežívate, a nie pre naprávanie chýb, ktoré ste urobili.

zdroj: www.shakenbaby.org