„Choď do svojej izby!“ Ako funguje metóda TIME OUT?

„Choď do svojej izby!“ Ako funguje metóda TIME OUT?

7.3.2017 v kategórii Batoľa foto: iStock.com

Ste krátko pred vybuchnutím, lebo vaše dieťa ani po niekoľkonásobnom opakovaní nerešpektuje vašu požiadavku alebo sú jeho emocionálne prejavy také neprimerané, že sa s ním nedá normálne jednať?

Skôr ako vám vyletí ruka, skúste použiť metódu, ktorú Angličania nazývajú „time out“, čiže oddychový čas, a ktorá vášmu dieťaťu ukáže, kde sú hranice. Ako túto metódu použiť pedagogicky korektne, sa dozviete v nasledujúcich riadkoch.
Prečítajte si: Ako majú rodičia ukázať deťom hranice?

Ako funguje metóda time out

Dieťa sa na krátky čas pošle preč, musí ísť do svojej izby a zostať tam samo, chvíľu mu nevenujeme pozornosť. Ak nechce ísť dieťa, ide preč rodič – samozrejme, len do druhej izby. Ako symbolický, nenásilný výchovný prostriedok má tento „oddychový čas“ dieťaťu sprostredkovať, že jeho momentálne správanie je neakceptovateľné a nikto ho nebude trpieť. 
Time out buduje dištanc. Ľudia pritom idú „od seba“ a potom nanovo jednajú. Time out sa teda skladá z dvoch fáz: najskôr má dieťa a dospelý čas a priestor na to, aby dostali svoje emócie pod kontrolu. A potom sa k sebe opäť priblížia, aby porozmýšľali nad tým, ako ukončiť konflikt a vyriešiť problém.
Táto metóda funguje na báze citlivého a pevného vzťahu rodič – dieťa. Mama alebo otec môžu dieťa vyňať zo situácie, keď sa stáva príliš rozčúleným, napríklad prstom ukázať na miestnosť a povedať: „Myslím, že teraz pôjdeš do detskej izby.

Potom sa spolu porozprávame!“ Alebo: „Takýmto spôsobom sa so mnou rozprávať nemôžeš! Prosím ťa, choď na chvíľku do svojej izby.“

Avšak žiadne dieťa nemožno nútiť, aby miestnosť opustilo. A hlavne – nesmie byť donútené opustiť miestnosť pomocou telesného násilia.
Okrem toho dieťa nesmie cítiť vyňatie zo situácie ako izoláciu. Nikdy dieťa nezatvárajte v izbe ani ho v žiadnom prípade nezamykajte! To by okrem mohutných pocitov paniky mohlo vyvolať i silný strach z opustenia či dokonca odmietnutia.
Ak dieťa nepristúpi na návrh, potom môže miestnosť opustiť dospelý – bez akejkoľvek vyhrážky. Povedzte napríklad: „Teraz idem do kuchyne. Keď sa upokojím, chcem, aby sme sa o tom ešte raz porozprávali.“
Prečítajte si: Stanovte deťom vo výchove hranice
Vety ako „Najradšej by som niekam zmizla!“ alebo: „Raz z teba ochoriem!“ vyvolávajú u dieťaťa pocity viny a strach z toho, že zostane samé. 
Dôležité: Dospelý opúšťa miestnosť, nie byt alebo dom! 

„Time out“ ako trest? Nie!

Pozor, nesmie sa stať, že dieťa posielame do svojej izby za trest. Toto nebezpečenstvo pri aplikácii metódy „time out“ je veľmi veľké. Najmä rodičia, ktorí nemajú svoje vlastné emócie pod kontrolou, sa použitím tejto metódy na deťoch vyvršujú.

Ak sa „oddychový čas“ použije v nesprávnej situácii, nevzniká u detí žiadny učebný efekt. Deti sa zo strachu potom správajú tak, ako sa od nich očakáva, ale napriek tomu nechápu, prečo rodičia niektoré ich spôsoby považujú za neprimerané. 

Ako príklad použijeme nasledujúcu situáciu
Dieťa sa zdráha umyť si zuby, mama mu teda nariadi, aby išlo na tri minúty do svojej izby. V tejto situácii je „time out“ trestom, lebo nemá absolútne nič dočinenia s chybným správaním dieťaťa. Tak sa u dieťaťa rozvinie vyhýbavé správanie. Pravdepodobne si nabudúce zuby umyje, aby nemuselo ísť do svojej izby. Avšak ešte dlho sa nedozvie, že čistenie zubov je dôležité, aby sme si udržali zdravý chrup.
Ako trest pôsobí táto metóda i vtedy, ak sa používa pričasto.

V akom veku pôsobí posielanie dieťaťa do svojej izby?

Táto metóda je vhodná najmä pre deti predškolského a mladšieho školského veku – teda zhruba od 4 – 10 rokov. V tomto veku deti ešte nevedia veľmi ovládať svoje emócie. Dieťa, ktoré je práve v nápore vzdoru, nie je prístupné argumentom, priateľskému dohováraniu ani hrozbám.

To isté platí aj vtedy, ak sú deti tvrdohlavé, preťažené alebo vyčerpané. Najmä menšie deti sú často zaťaté a nespolupracujú vtedy, keď sú preťažené podnetmi. Pár minút osamote vo svojej vlastnej izbe dokáže vtedy spraviť zázraky.

Prečítajte si: Význam intuície vo výchove

Komentáre