Skôlka

Dobry den chcela by som sa opytat dcera ma 3 roky aj 9 mesiacov a od septembra chodi do skolky.Pomerne rychlo si tam zvykla,v poslednej dobe sa stavalo ze len rano v skolke troska pomravcala.No posledne dni nam vravela pani ucitelka ze place stale a nevie si s nou radi.Mala si stale vyzaduje aby ju pani ucitelka postiskala ze je jej smutno no od druhych deti sa nechce dat postiskat ani dako dotykat hlavne od vhlapcov.Ucitelka vravela ze ked place tak ma az horucu hlavu a tak jej meraju teplotu no teplotu nema,no neplace az velmo ani sa nehadze o zem a s detmi sa hra normalne.V skolke sa nas pytali ci nemame doma nejake problemy ale u nas je v setko v poriadku ako predtym nic sa nezmenilo.Ked sa malej na to spytam tak povie ze sa jej v skolke paci ma vsetkych rada ale ze jej je smutno.No na pani ucitelku je to uz vela lebo mala si vyzaduje jej pozornost a stiskanie a ona sa potom nemoze venovat ostatnym detom.tak by som sa chcela opytat ci mi neviete poradit v com je problem ci mala daco preziva alebo maju byt na nu pani ucitelky prisnejsie.

Dobry den prajem, este pred mesiacom bolo vsetko v poriadku, syn ma 2 a plo roka, ako nahle sa zacalo rozpravat o skolke to zacalo. Nikdy nebol problem, mohli sme hocikam, hocikomu ost, vzdy sa tesil a hral s detmi. Teraz ked niekomu ideme zacne strasne plakat, az zachvatovo, nechce ist k nim do vnutra, len place, nic ho nezaujima, ostane napr. sediet na chodbe a dokaze tam plakat aj 20 minut. Sam nikoho nechce len maminku. Neviem co mam robit, nechcem ho lutovat, snazim sa mu vysvetlovat ze je vsetko v poriadku, no nic nepomaha, niekedy sa potom sam od seba ukludni a pride konecne za nami. Prosim poradte ako sa mam k tomu staviat co robit a co nie. Dakujem Zuzana

Dobrý deň,
mám problém so svojim 5 ročným synom a už neviem ako by som to riešila.Pred rokom sme sa presťahovali a od septembra začal navštevovať materskú školu. Čo sa týka povahy chlapca, ide o veľmi živé a aktívne dieťa, je ťažké ho zaujať a udržať pri jednej činnosti dlhšiu dobu, má rád ostatné deti a ich pozornosť. A, ešte, na svoj vek je fyzicky vyspelejší ako ostatní rovesníci. S týmto všetkým som doteraz bojovala sama, ale odkedy navštevuje MŠ, začínajú sa sťažnosti zo strany učiteliek. Ide hlavne o to, že syn má v tendencii sa predvádzať ostatným deťom(napr.opičky pri obede, ukážky "bojového umenia" , pred spaním musí byť izolovaný od ostatných detí, aby nevyrušoval a pod.), chce byť stredobodom pozornosti a nereaguje na napomínanie učiteliek. Keď sa dostane s ostatnými "bojovníkmi" do konfliktu(aj keď nie vždy jeho vinou), väčšinou "vyhráva", je totiž o hlavu väčší a silnejší. Takže už začínam čeliť aj sťažnostiam iných rodičov. Pani učiteľka ma upozornila na to, že aj keď si s ním niekedy nevedia dať rady, nie je podla nej hyperaktívny, alebo že návšteva psychológa je neopodstatnená. A keď mu doma dohováram a snažím sa to s ním riešiť, a aj keď mi sľúbi, že bude v škôlke poslúchať, nie je to tak. Bojím sa čo príde, keď bude chodiť do školy.
Ak mi s týmto mojim problémom viete poradiť, budem Vám veľmi vďačná.
Mirka

Dobry den,

mam 4.rocneho syna, ktory od septembra t.r. navstevuje skolku. Spociatku sa do nej tesil, ale posledne tyzdne tam nechce. Medzi recou nam povedal, ze jeho, ale i ine deti biju dvaja chlapci. Riesili sme to s ucitelkami, vraj na problem upozornili rodicov chlapcov. Minuly tyzden vsak syn povedal: "Dnes som mal dobry den, lebo ma spoluziaci nebili." Opat sa zacal pocikavat, dokonca dnes aj v skolke. (Neviem, ci to spolu suvisi.) Neviem, ake stanovisko zaujat, co synovi poradit. Ale nechcem, aby bol bity, aby jedneho dna "neprevzal" rolu bitkarov a tiez nechcem, aby mal zo skolky traumu. Co mozem v tejto situacii urobit, ako pomoct synovi.

Dakujem.

dobrý deň,prosím vás skúste mi priblížiť, čo sa môže diať s našou dcérkou: Od novembra, ako 3ročná,začala chodiť do škôlky. Poplakala iba prvý týždeň, celý školský rok bola o.k. veselá, hrala sa rada s deťmi, dobre jedla, spala... Teraz už týždeň každý deň plače keď má ísť do škôlky, aj tam sa rozplače že jej je za mnou smutno. Dostala som z nej, že sa nechce hrávať s jednou 5 ročnou spolužiačkou (naša dedinská škôlka má malé priestory a v nich 30 detí od 3 - 6rokov, dcérka je 2.najmladšia), ktorú mala predtým rada. Tá jej neubližuje, iba jej moja dcéra nevie oponovať keď vyberie hru, sadne si k nej - dcérka to nechce ale neodváži sa nič povedať alebo urobiť si po svojom. Učiteľka mi povedala, že si nič nevšimla, hrá sa aj s inými deťmi, počas dňa sa rada chvíľu hrá aj sama.
Súbežne s týmto je už cca 2mesiace zamĺknutá medzi deťmi na ihrisku, zo všetkého čo jej kto povie jej hneď ide do plaču, nechá sa udrieť menším dieťaťom a len stojí,... doma sa jej snažíme venovať a posmeľovať ju, ale paradoxne čím viac sa jej venujeme tým si k nám aj viac dovoľuje, a často neposlúcha pri bežných "povinnostiach" (obliekanie, umývanie...) Dúfam že je to prechodné obdobie, alebo sa niečo deje ??

Dobry den pani doktorka. Obraciam sa na Vas s prosbou o radu. Mam syna, ktory mal vnovembri 3 roky. A mame s nim vela starosti...Je to nase prve dieta. V juli 2009 k nemu pribudla dcerka. Samko ju prijal velmi pekne a pozitivne, tesil sa z babatka, hojdal ju, hladkal. V septembri svak nastupil do MS. Velmi som zvazovala, ci ho dat do tej skolky alebo nechat doma. Ale poviem to uprimne. Nie som super zena, jednoducho som pocas dvoch mesiacov prazdnin s dvoma detmi zistila, ze to nezvladam tak, ako by som chcela, Samkovi som sa takmer vobec nemala cas venovat a navyse zijeme v casti mesta, kde su prevazne dochodchovia a Samko tu nema ziadneho vrstovnika, teda aj von sme stale len my dvaja, teraz uz traja aj s malou v kociku. Tak som si myslela, ze skolka zaplni tuto medzeru a ze Samko bude mat lepsie a plnohodnotnejsie vyplneny cas. S malou som musela cvicit Vojtovou metodou, manzel chodi z prace dost neskoro a ked pride, vacsinou varim, periem, dobieham domacnost.
Lenze - Samko si v skolke nezvykol. Prvy mesiac bol dva tyzdne chory doma, tak sme si mysleli, ze to bol kratky cas na adaptaciu. V oktobri chodil cely mesiac, ale stale rano vymyslal, nechcel sa obliekat, umyvat, nechel odist z domu, nepozdravil ma, akoby sa na mna hneval za to, ze musi ist, v skolke plakal za ockom,lebo manzel ho vozi tam aj spat. V novembri sa nam zdalo, ze je to lepsie, az jedneho dna zacal plakat, ze ho pani ucitelka zbila. Vypitovala som sa ho ako a co sa stalo, boli sme za ucitelkou, riaditelkou, riesili sme to, myslim, ze cely problem bol v tom, ze ho tapla po pleci, neviem ako silno, ked sa nechcel zakryt pred spanim, ale on si to tak zapamatal, ze hoci teraz sa tato ucitelka k nemu naozaj pekne sprava a snazi sa, Samko ma od nej odstup a zda sa, ze mu je neprijemne, ked sa ho chce dotknut. Ale druhu ucitelku vyslovene glorifikuje, ma ju rad, ale rano place aj ked je tam ona, takze asi to s ucitelkami nesuvisi. V podstate od novembra bol kazdy mesiac v skolke len dva tyzdne, stale mava nadchy, tak choreho ho tam nedavam alebo su prazdniny. Od zaciatku februara bol doteraz len 7,5 dna. Mam pocit, ze on chce byt chory, len aby mohol byt doma. Akonahle mu poviem, ze ostava doma, hned sa mu polepsi. Aj teraz, vie, ze od pondelka by mal ist do skolky a kazdy den oroduje, ze aby som ho nedala. V skolke place len rano, akonahle manzel odide, Samko sa hra, normalne vraj papa, spi, hoci zo zaciatku niekolko tyzdnov nic nejedol. Ked som par krat prisla po neho aj ja, ostal uplne zaskoceny a vykolajeny. Raz v januari, ked som otvorila dvere triedy, ostala som v soku, vsetky deti si kreslili pri stole aj s ucitelkou, tou, ktoru ma rad a on bol na opacnej strane velkej tiedy, sam v kute a hral sa tam s nejakym autom. Ked ma zbadal, nechcel ist ani domov, musela som ho presviedcat, bolo to take sklucujuce, ze som sa skoro rozplakala. Doma nemava ziadne nocne desy ani nic podobne, nepomocuje sa. Obcas sa pocika, asi tak raz mesacne, ale to skor, ked poobede velmi tvrdo spi, resp. ked je chory. V skolke sa vraj sam oblieka aj papa, doma ho musim ja krmit, neche sa obliect, nic. Stale je na mne zaveseny, spi len so mnou, vyzaduje si velmi moju pozornost. Ked je doma, malej sa vobec nemozem venovat, stale vravi, aby som ju dala do postielky alebo do lehatka, darmo mu vysvetlujem, ze ona tam nechce byt zatvorena cely den. Ma uz osem mesiacov a lozi po celom byte. Ked je Samko nie doma, detska izba ju moc nezaujima, akonahle je tam on, ide len za nim a on ju odtlaca rukou prec, alebo ju taha za nohy prec, lebo mu vadi, ze mu Eliska "zuzle" hracky. Stale musim striehnut, ci jej nejako neublizi. Ma typicke obdobie vzdoru, vsetko neguje, neche sa umyvat, obliekat, stale by pozeral DVD-cka. Najskor nechce ist von, potom nechce ist dnu, nechce jest, len same sladkosti. Mam pocit, ze stale ho treba upozornovat. Ked malu dojcim, vyrusuje nas, ona sa potom nenaje, neda jej spat, budi ju, je hlucny, neznesie, ked ju uspavam, vzdy nas vyrusi a prebudi ju. Toto vsetko pisem, aby ste mali obraz o nasich dnoch, myslim si, ze aj to, ze nechce byt v skolke suvisi so ziarlivostou a ze ja som doma, keby som bola v praci, asi by to skor prijal. Chcela by som od Vas nazor, ci ho mam nechat doma a nedavat ho tam viac. Ale dokedy? Do septembra? Dlhsie? Alebo si myslite, ze treba ist k nejakemu psychologovi? Tomuto by som sa rada vyhla nakolko sme s nim chodili dost po lekaroch kvoli operaciam, co absolvoval a tiez sme cvicili Vojtovou a chodili po rehabilitaciach, takze mame toho za sebou dost, nechcem ho viac stresovat ako je nutne. Len pre doplnenie, obe deti mali Torticollis a drzali hlavku nakrivo po narodeni, ale je to rozcvicene. Prosim poradte mi, lebo som psychicky vycerpana a snad by som psychologa potrebovala aj sama. Dakujem.